Spišskonovoveský závod spoločnosti Nidec, ktorý pôvodne začínal pod názvom Embraco Slovakia, čelí v súčasnosti nielen rekordnému dopytu po svojich produktoch, ale aj rastúcim cenám vstupných materiálov. Napriek pozitívnej finančnej bilancii, ktorú sa darí udržiavať, vysoké ceny kľúčových surovín, ako sú oceľ a meď, spolu s rekordnými nákladmi na prepravu materiálov, predstavujú významnú výzvu. Tieto skutočnosti zdôraznil riaditeľ závodu Tomáš Kandra.
Nábory zamestnancov a pandemické dopady
V minulom roku závod zaznamenal výrobu 4,8 milióna produktov, čo predstavovalo pokles o takmer 8 % v porovnaní s rokom 2019. Celkové tržby dosiahli úroveň 271 miliónov eur, čo bol 14 % pokles oproti predchádzajúcemu roku. Vedenie závodu pripisuje tieto výsledky výpadku výroby a dopytu počas prvej vlny pandémie COVID-19. Hoci výrobca chladiarenských kompresorov, kedysi známy ako Embraco Slovakia, musel v minulom roku prepustiť 250 zamestnancov, v súčasnom roku pokračuje v ich nábore. Hovorkyňa spoločnosti Emília Gondeková informovala, že od začiatku roka Nidec v Spišskej Novej Vsi prijal približne 400 nových zamestnancov.
Dopyt po operátoroch výroby
Ku koncu septembra pracovalo v závode celkovo 2 182 zamestnancov, pričom v košickom centre zdieľaných služieb pracovalo ďalších 96 ľudí. Aj napriek tomu, že ide o najväčšieho zamestnávateľa na Spiši, najväčší nedostatok pociťuje v radoch operátorov výroby. Podľa riaditeľa Kandru je dôvodom extrémne vysoký dopyt po produktoch, ktorý zaznamenali od jesene 2020. Najväčší záujem má závod o uchádzačov so strojárskym alebo elektrotechnickým zameraním.
História závodu a vlastnícke zmeny
Závod spoločnosti, ktorý pôvodne niesol názov Embraco Slovakia, bol v Spišskej Novej Vsi otvorený v roku 1999. Brazílskeho výrobcu kompresorov vtedy vlastnil a kontroloval americký koncern Whirlpool. Od roku 2019 je závod súčasťou skupiny Nidec Global Appliance.
Publikácie súvisiace s menom Gondeková
V kontexte informácií o spoločnosti Nidec a jej zamestnancoch sa objavuje aj meno Veronika Gondeková, ktorá sa venuje lingvistickému výskumu. Jej publikačná činnosť zahŕňa práce zamerané na rôzne aspekty jazyka a komunikácie, vrátane analýzy vlastných mien, komunikačných nástrojov v televíznych reláciách a manipulácie v médiách.
Medzi jej publikácie patria napríklad:
- Komparácia vlastných mien vo vydavateľstvách Marvel Comics a DC Comics (2022), kde sa venuje porovnávaniu vlastných mien v týchto známych vydavateľstvách.
- Synchrónne modely a modelovanie vlastných mien čaju, kávy a cukroviniek (2021), kde skúma jazykové aspekty označovania týchto produktov.
- Synchrónne modely a modelovanie inštitucioným v rámci Ministerstva vnútra SR (2021), analyzujúca modelovanie vlastných mien inštitúcií.
- Reflexia obyčajného človeka v reláciách reality TV (2021), kde sa zameriava na zobrazenie bežného človeka v reality šou.
- Manipulatívnosť a persuazívnosť v televíznych reláciách (2020), skúmajúca presviedčacie techniky v médiách.
- Komunikačné nástroje a ich použitie v reality TV (2019), analyzujúca spôsoby komunikácie v tomto televíznom žánri.
- Komunikačné koncepcie televíznych relácií žánru reality TV (2019), venujúca sa štruktúre a zámerom reality TV.
- Persuasive-communication and manipulative-communication concepts in television programme of the reality TV genre (2018), anglická publikácia na podobnú tému.
- Argument v televíznych reláciách žánru reality TV (2018), skúmajúca argumentáciu v reality šou.
- Reflexie o komunikácii (2018), širšia úvaha o komunikačných procesoch.
- VARIA XXVII : zborník abstraktov z XXVII. kolokvia mladých jazykovedcov (2018), kde bola spoluautorkou zborníka.
- Manipulačno-komunikačná koncepcia predvolebnej kampane politickej strany Most-Híd (2017), analyzujúca komunikačné stratégie v politike.
- Manipulatívnosť a persuazívnosť v televíznych reláciách reality TV (2017), ďaľšia práca na tému reality TV.
- Blogosféra (2017), úvaha o blogovaní.
- Presviedčanie a manipulácia (2017), všeobecnejšia téma presviedčania.
- Reality šou (2017), ďalší pohľad na tento žáner.
- Individuálny štýl v blogerských príspevkoch na knižných internetových portáloch (2016), skúmajúca štýl v online prostredí.
Tieto publikácie naznačujú, že Veronika Gondeková sa hlboko zaujíma o oblasť komunikácie, médií a lingvistiky, pričom jej výskum sa dotýka aj tém, ktoré rezonujú s modernou spoločnosťou.
Slovenská produkcia mäsa: Výzvy a príležitosti
V širšom kontexte slovenského hospodárstva a produkcie sa objavuje aj téma slovenského mäsa. Po zavedení hovädzieho mäsa z čisto slovenskej produkcie, jeden z obchodných reťazcov rozšíril svoju ponuku aj o 100-percentne slovenské bravčové mäso. Kaufland začal s predajom slovenského hovädzieho mäsa už na jeseň predchádzajúceho roka a postupne zvyšoval jeho podiel. Spoločnosť verí v podobný rýchly rast aj pri ponuke bravčového mäsa a vyzýva menších dodávateľov k spolupráci. Tento trend nákupu potravín od domácich farmárov je celosvetový a týka sa nielen mäsa, ale aj zeleniny a ďalších produktov.
Kupovanie domáceho mäsa má svoje výhody. Cestovanie a nadbytočné kilometre, ktoré musia prejsť potraviny, vplývajú na ich kvalitu. Môže dôjsť k narušeniu chladiarenského reťazca a množeniu nežiaducej mikroflóry, čo vedie k znehodnoteniu mäsa. Pri domácom mäse je riziko znehodnotenia suroviny minimálne. Slovenské mäso navyše nepriamo chráni životné prostredie, pretože nemusí cestovať na dlhé vzdialenosti.
Obchodné reťazce často argumentujú, že majú dopyt po slovenských potravinách, ale nemá im ho kto na Slovensku plniť. Na druhej strane, slovenskí potravinári sa pýtajú, pre koho mali vyrábať, keď reťazce dovážali mäso zo zahraničia. Ročná spotreba bravčového mäsa na Slovensku je približne 35 kg na osobu, čo je takmer o 40 % viac, ako je odporúčaná spotreba. Napriek tomu, že slovenskí chovatelia vyvezú do zahraničia až polovicu svojej produkcie, k slovenskému spotrebiteľovi sa dostane len asi 20 % slovenského bravčového mäsa.
Najväčším problémom pre Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru (SPKK) je dovoz nekvalitného bravčového mäsa za nízke ceny. Slovensko má pritom v rámci EÚ chovy ošípaných s veľmi nízkou mierou používania antibiotík, čo je v porovnaní s inými krajinami, ako napríklad Talianskom, výrazne menej. Situácia s chovom ošípaných na Slovensku sa za posledných 17 rokov výrazne zhoršila, počet ošípaných klesol z 1,5 milióna na súčasných 620-tisíc.
Lacné bravčové mäso, najmä z Belgicka, zaplavilo slovenské obchody. Krajiny západnej Európy toto mäso odmietajú kvôli potvrdenému africkému moru ošípaných. Nízka cena belgického mäsa spôsobuje, že slovenskí výrobcovia mu nedokážu konkurovať. Podľa veterinárov nie je toto mäso nebezpečné, ale jeho kvalita je diskutabilná. Analýzy vzoriek bravčového mäsa ukázali, že najlepšie dopadlo slovenské mäso, ktoré bolo čerstvé a malo minimálne množstvo šťavy. Naopak, mäso, ktoré cestovalo najdlhšie, dopadlo najhoršie. Napriek tomu, môže byť pre slovenského spotrebiteľa náročné zohnať domáce mäso.