Prípad resocializačného zariadenia Čistý deň sa stal v slovenskom verejnom priestore symbolom alarmujúceho zlyhania v systéme ochrany detí a mládeže. Kauza, ktorá prepukla v roku 2016, odhalila temné praktiky a podozrenia zo zneužívania mladistvých klientov, ktorí sa v zariadení mali liečiť z drogovej závislosti. Namiesto liečby však existujú indície naznačujúce podávanie omamných látok a sexuálne zneužívanie. Medzinárodná organizácia investigatívnych novinárov OCCRP a Investigatívne centrum Jána Kuciaka odhalili aj potenciálne prepojenie s Marianom Kočnerom, ktorý mohol ovplyvňovať vyšetrovanie.
Počiatky kauzy a obvinenia zo zneužívania
Prvé vážne obvinenia odzneli v roku 2016 prostredníctvom blogu poslankyne Natálie Blahovej. Opísala v ňom prípad zneužívania mladistvej klientky Natálie v resocializačnom zariadení Čistý deň. Tieto mladistvé ženy boli do zariadenia umiestňované na základe rozhodnutia súdu s cieľom liečiť ich z drogovej závislosti. Svedectvá a zistenia však naznačovali, že namiesto adekvátnej liečby dochádzalo k podávaniu omamných látok a k sexuálnemu zneužívaniu zo strany personálu.
Vtedajší riaditeľ zariadenia Peter Tománek síce pripustil sexuálny styk mladistvej Natálie s jedným z ošetrovateľov, avšak tvrdil, že išlo o dobrovoľný akt. Táto interpretácia bola v ostrom kontraste s výpoveďami obetí a svedectvami poukazujúcimi na zneužitie dôvernej pozície a zraniteľnosti mladistvých.
Útek klientiek a trestné oznámenia
Napätie v zariadení vyvrcholilo v roku 2017, kedy z Čistého dňa ušli ďalšie zverenkyni. Tieto mladé ženy sa rozhodli konať a podali trestné oznámenia na vedenie zariadenia. Tieto kroky viedli k začatiu vyšetrovania, ktoré malo odhaliť rozsah pochybení a trestnoprávnu zodpovednosť.
Jednou z klientiek, ktorá ušla a podala trestné oznámenie, bola aj Tamara. Utekala v marci 2017 z chaty na Čertove, kam ju spolu s ostatnými klientmi vzalo vedenie zariadenia. Na druhý deň sa objavila na Generálnej prokuratúre, kde ju sprevádzala jej kamarátka Simona, bývalá klientka zariadenia, ktorá už dovŕšila 18 rokov a bola prepustená. Komunikácia medzi dievčatami bola neskôr zverejnená Zuzanou Tománkovou, manželkou Petra Tománeka.
Trestné oznámenie bolo podané na manželov Tománkovcov a týkalo sa viacerých trestných činov, vrátane ohrozovania osobnej slobody, vydierania, šírenia toxikománie a návodu na krivú výpoveď. V tomto prípade dievčatá zastupoval advokát Daniel Lipšic, ktorý tieto skutočnosti oznámil médiám.
Vplyv Mariana Kočnera a dokument pre vypočúvanie
Zistenia z tzv. „Kočnerovej knižnice“, ktorú spravuje medzinárodná organizácia investigatívnych novinárov OCCRP a Investigatívne centrum Jána Kuciaka, naznačujú, že do kauzy Čistý deň mohol byť zapletený aj Marian Kočner. Súvislosti poukazujú na to, že Kočner mohol aktívne ovplyvňovať priebeh vyšetrovania.
Peter Tománek a jeho manželka mali pre Mariana Kočnera pripraviť špecifický dokument. Tento dokument mal slúžiť ako právny a psychologický podklad pre vypočúvanie jednej z klientiek zariadenia Čistý deň. Táto informácia naznačuje snahu o manipuláciu svedectiev či ovplyvňovanie svedkov v prospech obvinených.
Odobratie akreditácie a dozvuky kauzy
Pod tlakom verejnosti a po medializácii prípadu bolo zariadeniu Čistý deň napokon odobraté ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny akreditáciu. Toto rozhodnutie prišlo až po dlhšom období, pričom pôvodne ministerstvo pod vedením Jána Richtera (SMER-SD) odmietlo akreditáciu odobrať napriek odporúčaniam. Poslankyňa Natália Blahová iniciovala v apríli 2017 odvolávanie ministra Richtera práve pre jeho postoj ku kauze Čistý deň. Počas takmer trojhodinového vystúpenia v parlamente citovala z výpovedí údajných bývalých klientov zariadenia.
Definitívne odobratie akreditácie sa uskutočnilo k 31. augustu 2019, takmer dva roky po tom, čo kauza vyšla najavo. Tento krok zdôraznil vážnosť obvinení a zlyhanie v systéme dohľadu nad resocializačnými zariadeniami.
Majetkový spor o budovu v Galante
Kauza Čistý deň mala aj majetkové dôsledky. Organizácia Čistý deň získala budovu v Galante za symbolické jedno euro. Súd rozhodol, že budovu, ktorú mala nezisková organizácia dlhé roky v užívaní, nemusí vrátiť Trnavskému samosprávnemu kraju. Rozhodnutie sa opieralo o zmluvu uzatvorenú ešte v roku 2005, ktorá stanovovala prevod nehnuteľnosti na organizáciu po 15 rokoch užívania. Spor vznikol až po odobratí akreditácie, kedy sa kraj pokúsil budovu získať späť.
Tento prípad však presahuje rámec bežného sporu o majetok. Poukazuje na morálnu dilemu, či verejný majetok môže skončiť v rukách organizácie, ktorá sa stala symbolom zlyhania v ochrane detí. Otázka spravodlivosti a morálnej zodpovednosti spoločnosti sa tak dostáva do popredia, pričom právne paragrafy nemusia vždy reflektovať širšie etické implikácie.
Pokračovanie kariéry Petra Tománeka
Napriek vážnym obvineniam a odobratiu akreditácie zariadeniu Čistý deň, bývalý riaditeľ Peter Tománek nezostal bez práce. Podľa informácií z februára 2020 pracoval v organizácii COR centrum v Krupine. Toto zariadenie sa oficiálne venuje resocializácii, podobne ako Čistý deň, a je akreditované na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí. Riaditeľka COR centra potvrdila, že centrum je určené aj pre maloletých a ich rodiny.
Zistenia Natálie Blahovej poukazujú na to, že ministerstvo nekontrolovalo, či Tománek spĺňa zákonnú povinnosť bezúhonnosti, a existovali pochybnosti aj o jeho psychickej spôsobilosti. Otázky smerované na COR centrum ohľadom zamestnania Petra Tománeka a súvisiacej kontroverzie zostali bez odpovede.
Súdne spory a odsúdenia
Kauza Čistý deň mala aj právne následky pre jej aktérov. V máji 2021 sa uskutočnil prvý pojednávací deň žaloby organizácie Čistý deň voči Natálii Blahovej. Organizácia požadovala odškodné vo výške 60 tisíc eur a ospravedlnenie za údajný „neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby“. K júnu 2021 čelila Blahová piatim žalobám, pričom jeden z okresných súdov už žalobu zamietol. Sudkyňa v tomto prípade konštatovala, že Blahová nemohla poškodiť povesť zariadenia, keďže tá už bola predtým zlá.
Okrem toho bol za sexuálne zneužívanie odsúdený aj kuchár zariadenia Jakub Filo. V júni 2021 mu bol uložený trest odňatia slobody na 5 rokov a 4 mesiace. Toto odsúdenie potvrdzuje vážnosť obvinení zo sexuálneho zneužívania, ktoré sa v Čistom dni mali diať.
Kauza Čistý deň tak naďalej rezonuje v slovenskej spoločnosti ako memento zlyhania systému ochrany detí a ako pripomienka potreby dôsledného dohľadu nad zariadeniami, ktoré sa starajú o zraniteľné skupiny obyvateľstva. Ukazuje, ako hlboko môžu siahať problémy v sociálnych službách a aké dôležité je, aby verejnosť a médiá na ne upozorňovali, aj napriek snahám o ich ututlanie či zľahčovanie. Prípad zároveň otvára otázky o zodpovednosti štátnych orgánov pri udeľovaní a kontrole akreditácií a o transparentnosti ich rozhodovacích procesov.