Na začiatok, pre mnohých diskutujúcich, je reality show reálna, alebo nie? Táto otázka nemá jednoznačnú odpoveď, pretože samotná otázka nemá z televízneho hľadiska absolútne žiadne opodstatnenie a chabý základ má aj v "skutočných" intenciách. V televíznom vnímaní ide o zásadný obrat v podávaní programu, tituly sa odrazu neprezentujú ako televízna fikcia, ale ako skutočný život. Preto pojem "reality" show. Funguje to. Štylizácia podania príbehov postáv do roviny skutočného života a reálneho času v televíznych programoch je obratom po tom, ako bolo bežné v televízii hranie "divadla" na diváka, o ktorom však aj diváci, aj televízia vedeli, že je divadlom. Teraz, naopak, obe strany vedia, že sa hrá realita.
Vzostup Reality Show na Slovensku: Od Odvahy k Panike
Ako sme sa stali z krajiny, ktorá ako jedna z posledných nesiahla po real-life soaps a po jej nadstavbách, na krajinu, ktorá vysiela niekoľko prestížnych titulov naraz? Schéma je jednoduchá: na začiatku stála odvaha STV, ktorá kúpila SuperStar. Nasledovalo múdre rozhodnutie televízie JOJ nezostať pozadu s trendom (Dievča za milión). Keď Markíza takmer v polovici sezóny videla, že asi predsalen aj so Zámenou manželiek zostane bez ošiaľu reality show a zostane v tieni konkurencie, rýchlo siahla po najbližšom možnom atraktívnom formáte. Tak skočila do vyšších sfér a priniesla na slovenské pomery výnimočných, zaujímavých, ale po mnohých stránkach nezvládnutých Mojsejovcov. Tým ale vstúpila do vôd "kontajnerových" reality show a bolo jasné, že sa už nie je kam vracať. Aby televízie zaujali, museli ponúknuť viac, ako tu bolo kedykoľvek predtým. Tak prišla JOJ s VyVolenými. Markíza sa v panike rozhodla pre Big Brother, a aby sa poistila, pre novšiu verziu, pretože pôvodná je príliš podobná VyVoleným. V panike prijaté a neskoré rozhodnutie jej spôsobilo meškanie. A preto sme zrazu tu. Ako ďalej? Trh tieto formáty už teraz nepokryje.
Marketingový Motor: Prečo Reality Show Dominujú Obrazovkám
Prečo reality show? Pretože ide o marketing. V roku 2004 stáli televízie pred voľbou, čím zaujať diváka. Vedeli totiž, že čísla z tejto jesene zavážia viac, ako kedykoľvek predtým. Od oficiálneho začiatku zverejňovania výstupov z elektronického merania sledovanosti, čiže od 15. októbra sa pre televízie vyčistil "štít" a potrebovali dostať čo najlepšie čísla, pretože vedeli, že toto bude ich nová východisková pozícia. Na inom mieste a v relatívne tom istom čase vo verejnoprávnej televízii padlo jedno z najodvážnejších a najlepších rozhodnutí Slovenskej televízie, akvizícia formátu Pop Idol. Televíziám teda bolo jasné, že nič iné, ako reality show oproti SuperStar nemôžu ponúknuť, pretože bolo samozrejmé, že ak STV nezlyhá, prinesie ozajstný reality show ošiaľ a zatieni ostatné televízne značky na trhu. Pochopila to TV JOJ, tá vytvorila nízkonákladový vlastný titul Dievča za milión. Nepochopila to Markíza, ktorá sa tvárila, že všetko sa vyrieši doku-soapom Wife Swap. Nepochopila to však z takej pozície, z ktorej si to stále mohla dovoliť. Žiarovka zablikala až o niekoľko mesiacov neskôr, keď sa Markíza v panike, že zostane v tejto sezóne pozadu, chytila jedného veľmi dobrého materiálu.
Pokiaľ v jednej sezóne to boli zhodou okolností kastingové reality show, televízie museli zákonite prísť s niečím iným. Na to, aby opäť prebili bomastickosť predchádzajúcej sezóny, nebolo veľa možností. Televízia JOJ našla to, čo hľadala: potenciál reálneho úspechu v "kontajnerovej" reality show, ktorá je novšia, úspešná a lacnejšia ako pôvodný formát. Tak, ako je pointou SuperStar sledovanie bleskovej kariéry mladých spevákov so všetkým, čo k tomu patrí, v kontajnerových, tzv. real-life soap formátoch je pointou sledovanie súžitia skupiny ľudí v uzavretom priestore. Navyše, všetko s interakciou, ktorú majú radi diváci, ale aj televízie kvôli ďalším výnosom. Opäť v panike reagovala Markíza, ktorá na poslednú chvíľu siahla po formáte spoločnosti Endemol.
To je celý príbeh reality show na obrazovkách slovenských televízií. Nejde o žiadny zámer demoralizovať spoločnosť a je viac ako isté, že ľudia neznížia svoje morálne zásady. Ak takú tendenciu jedinci mali, vystačia si aj bez reality show. Televízie vedia, že tituly s ľuďmi z ulice fungujú a sú veľmi variabilné. Na druhej strane, na tunajšom trhu už teraz narážajú na strop svojich možností. Sem sa dostali kvôli rýchlo a neuvážene zvyšovaným nákladom s účelom "prebíjania" konkurencie. Totiž, naozaj sa darí aj reláciám Zámena manželiek, alebo Inkognito, ktoré sú niekoľkonásobne lacnejšie a porovnateľne, alebo viac sledované ako drahé reality formáty. Nedá sa však na nich postaviť nová sezóna televízie, ktorá chce stúpať.
Zdá sa však, že pod kontrolou licensora sa dá vyrobiť veľmi atraktívny formát ako spomínaná Zámena manželiek, ktorá nie je jediný doku-soap na svete. Práve preto tieto "nevinné" tituly, ktoré zachádzajú z jednej strany do oblasti dokumentov, z ďalšej strany do magazínov (life-style tituly napr. o záhradkách, alebo premeny bytov, áut atď…) môžu byť priamym pokračovateľom súčasných reality show, za asistencie seriálov vlastnej tvorby. Po skúsenostiach z tejto a minulej sezóny sa však televízny divák hneď neuspokojí so záhradkárčením denne v prime-time. Nablýskané show, ktoré idú dramaturgicky a námetom z východiskového bodu reality show do oblasti klasických súťaží, prípadne adaptácie ďalších foriem reality show (v súčasnosti sa presadzujú skôr menej konfliktné formáty) sa budú musieť objaviť začiatkom každej sezóny, aby mala nová sezóna pre televíziu marketingovo prezentovateľný základ. A to aj v súvislosti s faktom, že vývoj nášho trhu po nástupe peoplemetrov televízie jednoducho donútil reálne vnímať "novú televíznu sezónu" ako samostatný a kľúčový produkt televízie. Aj keď stále s výraznými medzerami oproti vyspelým trhom.
Vysielatelia sa teda budú musieť upokojiť, nie však tak, aby to divák považoval za poľavenie. A to bude ťažká úloha. Rýchly vývoj v posledných sezónach ešte narobí televíziám v tejto súvislosti nejeden problém. Na druhej strane, televízia ako investícia do voľného času na Slovensku nemá žiadneho zásadného konkurenta a dá sa očakávať, že pri obrazovkách bude čakať obdobný počet divákov bez ohľadu na peoplemetre a budú skrátka hľadať program, ktorý ich zaujme, pobaví a poteší.
Čo Nás Priťahuje na "Skutočnom Živote" na Obrazovke?
Reality show sú o reálnych ľuďoch, ktorí mali to šťastie, že boli vybraní z tisícov uchádzačov a teraz súťažia o prestíž a ťažké „prachy“. Musíme ich chápať a porozmýšľať nad tým, či by sme neboli ochotní na tri mesiace odísť od priateľov a rodiny, začať žiť s cudzími ľuďmi a zarobiť si za ten čas niekoľko okrúhlych miliónov, najmä keď zvážime, koľko zarábame teraz. Je to o realite, ku ktorej patrí aj toaleta, aj sprcha, aj nevoľnosti, aj sex, toto všetko je súčasťou bežného života a my môžeme vidieť, ako ten bežný život vyzerá. Snáď aby sa účastníci nezbláznili od nudy, sú vystavovaní súbojom a úlohám. Aj tak sa však niekedy stane, že to niekto nezvládne a „preskočí mu“, ale od toho sú v každej reality show nasadení psychológovia, ktorí im sú plne k dispozícii. Zvážte, keby vám dal niekto pred nos dvadsať hamburgerov, desať tisíc korún a povedal by: „ak toto zješ skôr ako on - tieto peniaze sú tvoje!“, neoplatilo by sa vám prejesť sa za tie peniaze? Ja by som si rozhodne riadne „dala do nosa“ a pokúsila sa tie „prachy“ vyhrať. A to je realita - veľa peňazí za málo muziky. Človek potrebuje existovať a či si na svoju existenciu zarobí rýchlo - za tri mesiace desať miliónov, alebo bude celý život drieť ako kôň a nikdy toľko neušetrí, je len a len na ňom, ale rozhodne, je to na posúdenie!
Manipulácia s Realitou a Vplyv na Mladých Divákov
Nie je žiadnym tajomstvom, že reality show často používajú manipulativné techniky k tomu, aby vytvorili pútavé, napínavé a dramatické príbehy. Týmto tvůrci zaprvé môžu zvýšiť sledovanosť a hlavne vyvolať diskusiu a kritiku. Málo ale myslíme na to, že to, čo vidíme v televízii, väčšinou nie je reálne. V roku 2012 povedal v relácii Today Mike Fleiss, tvorca a producent „The Bachelor“, že 70 až 80 % toho, čo vidíme v reality show, je falošné a predpísané. Jedná sa o dramatizovanú realitu, ktorá po súťažiacich vyžaduje čo najviac impulzívnych reakcií a dejové linky sú nastavené dopredu.
Dôležité je tiež poznamenať to, ako reality show môžu ovplyvňovať mladých ľudí alebo deti. Deti majú obecne problém s presným rozpoznaním reality a navyše sa učia nápodobou - nerealistické situácie a vzťahy v takýchto programoch teda môžu v ich hlavách spôsobiť zmätok. „Deti sledujúce televíziu majú tendenciu to prijímať ako odraz reality,“ povedal pre web Healthline doktor David Hill, pediater, ktorý je programovým riaditeľom Rady pre komunikáciu a médiá Americkej akadémie pediatrov. „Dokým im nie je asi 8 rokov, je pre ne veľmi obtiažne vykonávať akékoľvek významné testovanie reality. To je dôvod, prečo deti do tohto veku oveľa viac prijímajú Santa Clausa. Deti už tak bojujú s hodnotením toho, čo je skutočné alebo nie, a potom je reality televízia propagovaná ako skutočná.“
Klinická psychologička Nancy Moliter zase varuje, že princípom mnohých TV reality show je to, aby sa divák cítil nadradene pred súťažiacim. „Vidíte, ako sa súťažiacim vysmievajú, odmietajú ich, odhlasujú, zosmiešňujú. A sledovanie týchto programov dáva deťom pocit, že sú tiež lepšie. Posilňuje to všetky druhy negatívneho správania, ktoré u našich detí nechceme vidieť, vrátane vzťahovej agresie,“ hovorí Nancy Molitor, Ph.D. Deti tiež môžu začať vnímať toxické vzorce správania ako normálne, alebo dokonca žiaduce. Štúdie ukazujú, že sledovanie reality show môže zvyšovať agresivitu a podporovať negatívne sociálne správanie.
Etické Dilemy a Cena Slávy
Okrem sledovania reality show deťmi môže mať veľmi negatívne následky tiež účinkovanie v týchto typoch programov. Súťažiaci sú väčšinou pomerne dlho odlúčení od svojich blízkych a sú neustále pod dohľadom kamier, čo vedie k intenzívnemu stresu a psychickému tlaku. Ten je často ešte umocnený tým, že producenti vytvárajú umelé konflikty alebo predkladajú neúplné alebo zavádzajúce informácie.
Ďalším problémom môžu byť negatívne dôsledky po skončení show. Súťažiaci sú veľmi často vystavení ponižovaniu alebo šikane od divákov, ktorí majú pocit, že keď ich pár týždňov sledovali na obrazovke, vedia o nich viac než oni sami. Niektoré reality show si navyše schválne vyberajú slabších alebo zraniteľnejších jedincov, ktorí pomôžu zvýšiť drámu a sledovanosť. To je samozrejme absolútne neetické.
Cringefluenceři a Bizár: Nové Trendy v Realite
V posledných rokoch sa v reality show objavuje nový trend, ktorý je známy ako cringefluenceři. Títo jedinci sa preslávili vďaka svojmu bizarnému, často trápnemu správaniu, ktoré je zámerne prehnané, aby upútalo pozornosť divákov. Títo ľudia sa buď tak správajú zámerne, častejšie je ale ich osobnosť vytvorená alebo upravená či zvýraznená editáciou alebo scenárom. Trend cringefluencerov a bizarného správania v reality show je odrazom snahy televíznych producentov pritiahnuť a udržať divákov za každú cenu. Aj keď tieto programy môžu byť zábavné a pútavé, je dôležité si uvedomiť, že často zobrazujú nerealistický a zmanipulovaný obraz reality.
[angl. reality show - realita, skutočnosť; show - ukázať, predviesť, predvádzať] - formát televízneho programu, ktorý pracuje s prezentovaním autentických životných situácií alebo štylizovaných situácií prezentovaných ako autentické. V reality show vystupujú amatérski herci (ak ide o rekonštrukciu konkrétnej udalosti, príp. TV seriál prezentovaný ako dokumentárny záznam skutočnosti), alebo účastníci z verejnosti. Ide o „reálnu interaktívnu fikciu“ (Ramonet, 2006, s.196), v ktorej sú vybraní dobrovoľníci nepretržite filmovaní v uzavretom priestore a o ich zotrvaní v programe rozhoduje vôľa diváka. Za typické znaky reality show možno považovať: 1. do vysielania vstupuje verejnosť ako protagonista; 2. činnosť účastníkov je zachytávaná televíznou kamerou a následne emitovaná; 3. formálna stránka sa pridržiava poetiky televízneho seriálu; 4. diváci ovplyvňujú priebeh programu (interaktivita); 5. Reality show sprostredkujú divákovi pocit moci nad inými subjektami, umožňujú mu sledovať a opájať sa intímnosťami zo života cudzích ľudí. Reality show je jedným z prejavov mediálneho voyerizmu. Rekurencia konkrétnych prvkov a stereotypov z nich činí pre auditórium ústrednú tému interpersonálnej komunikácie. Reality show zväčša zvyšuje televíznu sledovanosť a preto mutuje do rôznych foriem (Mojsejovci, Vyvolení, Sendreiovci, Slovensko hľadá Superstar a i.). Za prvú reality show sa považuje holandský Big Brother.
Sledovanie Reality Show: Zábava, Útek, Alebo Zrkadlo Spoločnosti?
Obhajcovia vysielania tohto formátu zahŕňali divákov zdanlivo jasnou a presvedčivou argumentáciou, prečo tieto relácie pozerať. Ich rozhovor mohol vyzerať asi takto: Prečo to idete dávať? Pretože to divák chce. Prečo to chce? Pretože sa chce zabaviť a zrelaxovať. Prečo sa chce zabaviť práve pri reality show? Pretože klasické filmy sa mu už prejedli. Prečo sa mu prejedli? Pretože neboli reálne. Prečo je reality show reálne? Pretože tam vystupujú reálni bežní ľudia. Prečo sa mám pozerať na reálnych ľudí? Pretože robia reálne každodenné veci, ktoré vás zaujímajú? Prečo ma zaujímajú? Pretože sú súčasťou aj vášho života… Reťazec otázok a odpovedí by mohol pokračovať donekonečna.
V ich spleti by sa stratil asi každý. A pritom je to všetko úplne jasné a jednoduché. Big Brother evokuje Orwelovho Veľkého Brata, ktorého pohľad sme každodenne cítili počas celých štyroch desaťročí. Po čase STV slogan stiahla. Názov VyVolení operuje s kresťanskou terminológiou. Tento termín sa mnohokrát vyskytuje vo Svätom písme (Dt 7, 6; Mt 22, 14; Mt 24, 31) i v liturgických textoch. V nich akt vyvolenia vykonáva vždy Boh. Pri VyVolených sú to však práve ľudia, ktorí volia tých, ktorí ostanú vo vile. Divák sa tak - v jednej ruke s mobilom a v druhej s televíznym ovládačom - stáva na chvíľu bohom, ktorý má „moc“ nad druhými ľuďmi. Takto je v človeku opätovne posilňovaný pocit božskosti, ktorý ľudstvo privádza do záhuby. Klonovanie, interupcie, eutanázie - to všetko sú prejavy človeka ako boha, ktorý rozhoduje o bytí a nebytí druhého.
Propagátori oboch relácií hovoria o ich účastníkoch, že sú to obyčajní ľudia, dokonca že sú reprezentatívnou zložkou spoločnosti. „…my sme vybrali normálnych obyčajných ľudí…; neangažovali sme prostitútky, uchylákov…,“ presviedčal divákov generálny riaditeľ TV JOJ Milan Kňažko televíznych divákov v relácii Zrušte VyVolených. Jednotlivé časti oboch relácií však ukazujú, že aj keď účinkujúci nie sú sexuálnymi maniakmi (i keď niektorí od nich nemajú ďaleko), určite nie sú ani normálnymi, obyčajnými ľuďmi. Riaditeľ PR oddelenia TV JOJ Ľudovít Tóth svojím tvrdením priamo vyvracia slová svojho generálneho riaditeľa: „Skupina nie je zostavená zo štyridsiatich piatich extrovertov a čudákov a dvoch normálnych ľudí. Snažíme sa nejakým spôsobom kopírovať slovenskú spoločnosť s tým, že sme determinovaní povahou súťaže.“ Akým smerom determinoval charakter relácie výber súťažiacich, asi netreba upresňovať.
Reálnym nie je ani správanie osadenstva kontajnerových víl. Nehovoriac o nevyhnutnej štylizácii účinkujúcich pred kamerou, ktorej sa nikto (aspoň podvedome) nemôže vyhnúť. Normálny človek sa cez deň venuje zmysluplnej činnosti, pracuje, aby zarobil a mohol viesť slušný život. Odmenu dostane až za vykonanú prácu. Občas urobí čosi nesprávne, ale svoje zlyhanie nedáva „na bubon“, ale snaží sa ho utajiť a poväčšine aj odčiniť. Stráži svoj súkromný život a svoju intimitu. Tieto klasické životné princípy sú v oboch reláciách postavené na hlavu. Súťažiaci sa celé dni nevenujú ničomu rozumnému. Fajčia, pijú, nadávajú a vykonávajú nezmyselné úlohy. Odmenu dostanú v podstate za nič. Vystatujú sa svojimi negatívnymi vlastnosťami, súkromie a intimita im nehovoria nič. Psychologička Eva Jaššová k tomu dodáva: „Reálnym je práve opačné správanie - normálny, teda reálny človek, ak nazrie do intímneho priestoru iného človeka jednoducho povie pardon a privrie dvere.“ Celkové posolstvo, ktoré relácie vysielajú tak znie: „Ak budeš vulgárny, neverný, bezcharakterný, budeš slávny a bohatý.“
Aj pravidlá súťaže či samotná stavba vily tlačia osadenstvo k požadovanému správaniu. K nereálnosti reality show prispievajú aj denné zostrihy. Nikto z externého prostredia nedokáže určiť, či odrážajú reálne dianie vo vile. Nikto nezistí dokonca ani to, či účinkujúci nie sú štylizovaní pokynmi z réžie. Divák to nemá ako zistiť (a popravde ho to asi ani netrápi), súťažiaci o tom nesmú hovoriť.
Existuje niekoľko dôvodov, ktoré prijateľne zdôvodňujú vysokú sledovanosť reality show: obyčajní ľudia sa ľahko stotožnia s (zdanlivo) obyčajnými ľuďmi na TV obrazovkách (o „obyčajnosti“ účinkujúcich v reality show sme si už čosi povedali); pocit božskosti, ktorí divákov napĺňa pri zasahovaní do deja; priame útoky oboch relácií na najnižšie ľudské pudy, ktoré vždy zaberú… Slovom, osvedčené recepty, osvedčený úspech. Netreba zabudnúť ani na tých, ktorí obe relácie sledujú len preto, lebo chcú byť „in“ alebo jednoducho preto, aby sa utvrdili v tom, že v porovnaní s nimi sú ešte stále normálnymi ľuďmi.
Paradoxným dôvodom sledovania reality show je aj zabudnutie na realitu. Kvôli tomu mali kedysi úspech relácie typu Smotánka či Extra. Diváci aspoň na chvíľu zabúdajú na neraz zložitú životnú realitu a dotýkajú sa toho, čo bežný človek získa len ťažko: pätnásť minút slávy a desať (jedenásť) miliónov.
Naopak, dôvod, ktorí uvádzajú propagátori oboch relácií - reality show sú úspešné kvôli „prejedenosti sa“ divákov klasickými filmami - veľmi pokrivkáva. Pravdou je, že výrazové prostriedky filmov a seriálov sa pri ich nadprodukcii stali opakujúcou a vopred odhaliteľnou schémou. V čom sa však od nich odlišujú reality show, ktoré chcú ukázať život taký, aký je? Veď v reality show takisto ako v „ošúchaných“ filmoch je schéma koniec - koncov rovnaká: postavy sa dlho profilujú (jedia, rozprávajú sa, intrigujú, milujú sa), aby nakoniec niektoré skončili smutne a iné šťastne. Jedine možnosť čiastočne zasahovať do deja robí reality show momentálne príťažlivejšími. Nič viac a nič menej.
Ide o neškodnú zábavu na žiadosť diváka, vravia tvorcovia reality show. Zábava to možno pre niekoho je, ale určite neškodná? „V žiadnom prípade neporušíme zákon,“ tvrdil pred spustením VyVolených Milan Kňažko. Dajme tomu, že k porušeniu zákona by skutočne nedošlo (aj keď desiatky podaní na licenčnú radu a začatie zatiaľ troch správnych konaní proti obom televíziám, o tom nesvedčí). Stačilo by to? Určite nie. Zákon nepostihuje a ani nemôže postihovať všetky zložky života. To ale neznamená, že to, čo zákon priamo nezakazuje, je dovolené. Je tu ešte prirodzený zákon, ktorému je ľudský len podriadený, a ktorý je človek povinný rešpektovať za každých okolností. Podstatou každého zákona je ochrana ľudskej dôstojnosti. Tú obe relácie zreteľne znevažujú. To je podstatné, nie to, či je prekročená samotná právna norma (aj keď až jej prekročenie je právne postihnuteľné).
K vyššie spomenutým negatívam možno prikladať ďalšie a ďalšie. Vo filmoch a seriáloch bola nahota a sex prezentované aj doteraz. Divák sa však na to pozeral ako na čosi vzdialené, ako na niečo, čo prezentujú herci, ktorí sú za to platení a z ktorých niektorí to robia „len“ ako svoju prácu, iní kvôli pocitu tvorby hodnotného umenia, kým iní jednoducho kvôli strate súdnosti a zábran. V reality show však nahotu a rôzne sexuálne narážky predvádzajú „smrteľní“ ľudia, ktorých mnohí osobne poznajú z videnia či dokonca osobne z práce alebo zo školy. Môžu tieto ataky na intimitu človeka ostať bez následkov?
Po negatívnych výpočtoch zakončime pozitívne. Dôsledkom reality show môže byť aj pozitívna skutočnosť: každý z nás sa môže každodenne presviedčovať o tom, či dokáže žiť ešte vždy len slobodne, alebo už aj zodpovedne.