Výraz „kresťan“ sa prvýkrát v Biblii objavuje v Skutkoch apoštolov, konkrétne v 11. kapitole, v súvislosti so založením cirkevného spoločenstva v Antiochii. Práve v tomto meste učeníkov „po prvý raz nazvali kresťanmi“ (Sk 11,26). Raná Cirkev dokázala osloviť antický svet a jej členská základňa sa pomerne rýchlo rozširovala. Kresťania priniesli niečo nové, čo vtedajší ľudia nepoznali. Kresťanstvo nebolo náboženstvo v zmysle dodržiavania rituálov a uzmierovania vrtošivých bohov. Bolo a je o niečom inom, o niečom autentickom, o niečom, čo má skutočne „šťavu“. Stredobodom kresťanstva je vzťah s Kristom, ktorý je pre jeho učeníka „cestou, pravdou a životom“ (Jn 14,6). Kresťan je stúpencom Cesty (Sk 9,2) a nasledovníkom Krista.
Podstata kresťanskej identity
Byť kresťanom neznamená len rozumom veriť, že Kristus zomrel za nás. Znamená to prijať túto skutočnosť celou svojou bytosťou. Inými slovami, stať sa kresťanom neznamená len veriť, že Kristus zomrel za všetkých svojich ľudí, ale znamená to veriť, že všetok Jeho ľud zomrel v Ňom. Stať sa kresťanom znamená klásť si otázku: Som presvedčený o tom, že Kristus zomrel za mňa a ja v Ňom? Som pripravený zomrieť, aby som mohol žiť? Kristova láska nás núti povedať „áno“. Cítime toľko lásky, ktorá k nám prúdi z Kristovej smrti, že v Jeho smrti objavujeme svoju vlastnú smrť voči všetkým ostatným túžbam. Kresťan je osobou, ktorá žije pod nadvládou Kristovej lásky. Kresťanstvo nie je len o tom, že veríme nejakým predstavám o Kristovej láske. Táto túžba po Kristovi pochádza z pohľadu na Kristovu smrť: „Keď zomrel On, zomrel som aj ja.“ Aká nádherná pravda! „Keďže Adamov hriech bol v skutočnosti hriechom jeho rodu, rovnako bola Kristova smrť v skutočnosti smrťou Jeho ľudu.“ A keďže naša smrť sa už stala, tak nebudeme musieť opäť znášať odsúdenie na smrť (Rim 8,1-3). A tak výsledkom Jeho lásky voči nám je to, aký postoj zaujmeme ohľadom Jeho smrti. Ako by sme nemohli žiť pre Toho, ktorý zomrel našu zaslúženú smrť, aby sme my mohli žiť? Byť kresťanom znamená byť pohltení Kristovou láskou.
Kresťan je človek, ktorý pozná Ježiša ako Krista, Syna živého Boha. Ktorý Ho pozná ako Boha, ktorý sa zjavil v tele a ktorý nás miloval tak veľmi, že zomrel za naše vykúpenie. Prvým krokom k tomu, ako sa stať kresťanom, je pochopiť, čo termín „kresťan“ znamená. Pôvod termínu „kresťan“ sa vzťahuje na mesto Antiochia v 1. storočí nášho letopočtu (pozri: Sk 11,26). Je možné, že na začiatku bol termín „kresťan“ používaný ako urážka. Slovo doslovne znamená „malý Kristus“. Avšak, v priebehu storočí veriaci v Krista prijali pojem „kresťan“, v ktorom nachádzajú svoju identitu ako nasledovníci Ježiša Krista.
Ježiš Kristus vyhlásil, že: „ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10,45). Vzniká tak otázka: prečo potrebujeme byť vykúpení? Slovo „výkupné“ znamená platba, ktorá musí byť vykonaná výmenou za prepustenie určitej osoby. Ježiš zaplatil naše výkupné, aby nás vyslobodil z otroctva! Z akého otroctva? Z otroctva hriechu a jeho následkov, z fyzickej smrti, po ktorej nasleduje večné odlúčenie od Boha. Prečo Ježiš musel zaplatiť toto výkupné? Pretože sme všetci nakazení hriechom (Rim 3,23) a preto si zaslúžime Boží súd (Rim 6,23). Ako Ježiš zaplatil naše výkupné? Smrťou na kríži, aby tak zaplatil za naše hriechy (1 Kor 15,3; 2 Kor 5,21).
Ako mohla byť Ježišova smrť dostatočná na zaplatenie všetkých našich hriechov? Ježiš bol Boh v ľudskej podobe; Boh prišiel na zem, aby sa stal jedným z nás, aby sa mohol stotožniť s nami a zomrel za naše hriechy (Jn 1,1.14). Tým, že bol Boh, Ježišova smrť mala nekonečnú hodnotu, dostatočnú na zaplatenie za hriechy celého sveta (1 Jn 2,2).
Toto je na tom najlepšie. Vďaka svojej láske k nám Boh mimoriadne uľahčil spôsob, ako sa stať kresťanom. Jediné, čo musíš urobiť, je prijať Ježiša za svojho Spasiteľa, plne prijať Jeho smrť ako postačujúcu obeť za svoje hriechy (Jn 3,16) a úplne Mu dôverovať ako svojmu Spasiteľovi (Jn 14,6; Sk 4,12). Stať sa kresťanom nie je len o rituáloch, chodení do kostola alebo vykonávaní určitých vecí a zdržiavaní sa iných. Stať sa kresťanom je o osobnom vzťahu s Ježišom Kristom.
Ak si pripravený stať sa kresťanom tým, že prijmeš Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa, všetko, čo treba urobiť, je veriť. Rozumieš tomu a veríš, že si zhrešil a si hodný Božieho súdu? Rozumieš tomu a veríš, že Ježiš vzal tvoj trest na seba a zomrel namiesto teba? Rozumieš tomu a veríš, že Jeho smrť bola dostačujúca obeť na zaplatenie tvojich hriechov? Ak sú tvoje odpovede na tieto tri otázky kladné, jednoducho dôveruj Ježišovi ako svojmu Spasiteľovi. Prijmi Ho vierou a úplne Mu dôveruj.
Od detstva k osobnému rozhodnutiu
Mnohí z nás sa stali kresťanmi cez krst krátko po narodení. Dieťa sa pre kresťanstvo v tejto fáze svojho života samo od seba nerozhodne. Skrze svojich rodičov prijíma vieru ako ničím nezaslúžený Boží dar. V tejto fáze nášho uvažovania sa žiada doplniť to, že kresťanstvo nemožno zredukovať len na rozhodnutie sa pre súbor presvedčení. To by bolo zrejme veľmi málo. Ide o vzťah, ktorý je počas života vyživovaný alebo naopak odumiera. Mnohí z pokrstených v útlom detstve sa stali iba „pokrstení pohania“.
Byť kresťanom znamená byť pokorným, byť pravdivým sám pred sebou. To neznamená, že nekresťan má nutne problémy s pokorou. Autentický kresťan si však osobitne uvedomuje svoju ohraničenosť, svoju slabosť a to, že si sám nevystačí a že sám seba nevykúpi. Tam, kde niet Boha, nastupujú samovykupiteľské systémy a ideológie. Fašizmus, marxizmus, liberalizmus si správne uvedomujú, že človek je v istom zmysle chorý a potrebuje pomoc. No nasadená liečba od týchto ideológií je v princípe chybná. Človek nemôže byť sám sebe spasiteľom. Neurobí to ani strana, ani charizmatický vodca a ani lákavé, no klamlivé slogany o blahobyte a slobode. Neurobia to ľudia, ktorí si myslia, že sú sami sebe pánmi.
Človek, ktorý nevidí, že je chorý a že potrebuje pomoc, sa podobá na farizeja z evanjelia, ktorý sa len tvári, že vidí a že všetko je v poriadku. Ježiš presne popisuje farizejov problém: „Súdiť som prišiel na tento svet, aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, oslepli.“ Počuli to farizeji, ktorí boli pri ňom, a povedali mu: „Vari sme aj my slepí?“ Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech.“
Kresťan si uvedomuje, že bez Boha neurobí nič zmysluplné. Je zrejmé, že cesta kresťana je často kolísanie medzi vierou a nevierou, medzi čnosťou a neresťou, medzi víťazstvom a pádom. Vari každý kresťan verí, že Boh existuje a nielen to. Verí, že tu je osobný Boh, ktorý sa zjavuje človeku v celom stvorenstve, v Biblii, v jeho živote. Verí, že s Ním možno komunikovať. Kresťanský Boh je aktívne Niekto a nie anonymné, nikoho neoslovujúce „niečo“. Najvýraznejšie sa Boh prejavil v osobe Ježiša Krista, ktorý je nielen obyčajným človekom, jedným z nás, ale skutočne živým Bohom, Emanuelom, Bohom s nami. Prológ Jánovho evanjelia túto tajomnú skutočnosť vysvetľuje: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze to Slovo. A bez toho Slova nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo v tmách svieti a tmy ho nepohltili.“ Najvýraznejším prejavom Božej lásky je Jeho nezištné darovanie na kríži. Kresťanstvo je jedným veľkým paradoxom: Všemohúci, nepochopiteľný a tajomný Boh prišiel na túto zem v podobe biedneho človeka. Znížil sa, klesol až po ľudskú úroveň a zomrel tým najkrutejším a najpodradnejším spôsobom. Príbeh však nekončí na kríži, pokračuje ďalej vzkriesením Krista.
Význam vodného krstu - Adrián Šesták - 20 minútovka
Vzťah s Bohom: Dar a zodpovednosť
Kresťan si nechá všetko darovať. Bezvýhradne dôveruje svojmu Stvoriteľovi a nezabúda mu všetko odovzdať, každú časť života. Nič si nenecháva pre seba. Uvedomuje si, že je ako dieťa, ktoré sa spontánne nechá milovať svojím Otcom. No vnímanie vzťahu s Bohom ako ničím nezaslúženého daru môže narušiť nielen jeho vlastná hriešnosť, ale aj častokrát falošné predstavy o Bohu. Tieto predstavy vychádzajú aj z hlboko vrytých zážitkov a zranení, ktoré sa v priebehu života v ľudskej duši postupne naskladajú. Okrem individuálnych a psychologických obrazov Boha, možno naraziť aj na nesprávne obrazy v kolektívnom vedomí alebo v teológii. S príchodom novovekého obratu v myslení sa začali nabúrať aj tradičné predstavy o Bohu. Každý človek má odlišnú cestu k Bohu.
Priľnutie k Bohu alebo konverzia možno v ľudskej rovine prirovnať k zaľúbeniu sa. Človek sa nechá očariť Niekým, kto je očarujúcejší a príťažlivejší ako ktokoľvek z ľudí. Podobne ako v prípade zamilovania sa v ľudskej rovine, aj v prípade vzťahu k Bohu človek prechádza rôznymi štádiami. Dvaja zaľúbenci spravidla príliš rozumovo neriešia „čo bude“. Jednoducho chcú byť spolu. Až po určitej dobe viac a viac rezonujú otázky: Je to ten pravý/á? Vydrží náš vzťah? Zdá sa, že existuje určitá podobnosť aj vo vzťahu k Bohu. Najprv prichádza očarenie, fascinácia Bohom, potom môžu prísť viaceré dilemy a človek sa snaží svoju vieru racionálne uchopiť.
Kresťan žije každý deň z daru, ktorou je Božia milosť. Bolo by však chybou nechať si všetko pre seba. Kresťana charakterizuje štedrosť v dávaní. Všade, kde sa nachádza, má byť pre druhých darom. Je svetlom vo tmách, pretože čerpá posilu od pravého Svetla.
Aj v tomto prípade však kresťania môžu skĺznuť na cesty, ktoré nie sú v súlade s autentickým, radostným evanjeliom. Prvá cesta je rigorizmus, ktorá chápe kresťanstvo ako súbor nariadení a prikázaní. Je to kresťanstvo bez ducha evanjelia. Chýba mu skutočný vzťah s Bohom a veľmi často zabúda na to, že Boh predchádza človeka v každom jeho konaní. Druhá cesta je nemenej záludná, no zvlášť v dnešnej dobe populárna. Je to akési neurčité, tekuté, vlažné kresťanstvo, ktoré nepozná kríž ani obetu. Lenže kresťanstvo a vôbec život bez kríža je ilúzia, prelud. Prijatý a objatý kríž je zdrojom milostí. Autentický život je predovšetkým životom obety.
Praktické kroky k hlbšej viere
Byť kresťanom znamená aj vedomé hľadanie Pána Ježiša Krista, vedomé načúvanie Jemu, vedomé poslúchanie Jeho a robenie všetkého, čo On káže. V duchovnom živote je veľmi dôležité správne začať. Mnoho ľudí začne akousi túžbou byť dobrým kresťanom, ale v podstate sa im to nedarí. Prečo? Vyslovme také základné body.
Je dôležité správne začať a správnym začiatkom v živote kresťana je odovzdať sa Pánu Ježišovi Kristovi a zveriť sa mu do jeho moci. Kresťanom ťa neurobí ani morálne dobrý život, za to nebudeš spasený. Kresťanom ťa neurobí tvoja dobrá snaha pomáhať ľuďom. Kresťanom ťa neurobí, keď prečítaš veľa kresťanských kníh, kresťanom ťa neurobí ani dobre vyštudovaná teológia, ani vysoké postavenie v ktorejkoľvek cirkvi. Kresťanom ťa urobí, keď vedome uveríš v Pána Ježiša Krista, vo všetko, čo On urobil, vo všetko, čo je o Ňom napísané a vo všetko, o čom zdravá kresťanská cirkev káže, ako o základnom kresťanskom posolstve. To je zapísané v Kréde evanjelia kresťanov, ktoré vyznávajú.
Po druhé, čo potrebujeme pre ovocie nesúci kresťanský život, je prijatie Ducha svätého. Mnohí ľudia aj prijmú Pána Ježiša a podriadia sa mu, ale neprijmú ho ako toho, ktorý do nich vkladá Ducha Svätého. Takže mnoho ľudí bolo požehnaných, ale neprijímajú Ducha, ani jeho pôsobenie. Pokým neprijmeš Ducha Božieho a jeho pôsobenie v tvojom živote, budeš stále padať. Budeš kresťanom, ale bude sa to v tvojom živote prejavovať neustálou slabosťou, neustálym padaním. Iba Duch Boží je schopný a dáva človeku moc a silu nad hriechom. Moc a silu proti pokušeniu, moc a silu proti veciam, ktoré ťa chcú zdolať, aby si zlyhal.
Po tretie, potrebuješ mať istotu o prijatí Bohom. Vieš, čo hovorí mnoho ľudí, a my toto často opakujeme, keď sa pýtame „si kresťanom?“ a on povie „možno“ alebo „asi“, „snažím sa“ alebo „chcel by som“ alebo „nedarí sa mi“. Ale ty si musíš byť istý, že keď vyznávaš Ježiša, tak Mu patríš. To znamená, že v tej chvíli si prijatý Bohom. Nemôžeš tvrdiť, že zajtra budeš spasený, že určite sa dostaneš do neba. Kto z nás to môže povedať? Ani jeden. Keby si to chcel povedať, tak si klamár, pretože Božie Slovo to nehovorí. Božie Slovo hovorí, že si zachránený teraz, ak spĺňaš v tejto chvíli všetky podmienky záchrany, a tými sú pokánie a vydanosť Pánovi Ježišovi Kristovi. Pre zajtrajšok nemáš silu. Neviem, čo so nami bude zajtra, ale vieme, ako som na tom teraz. Dnes som zachránený Pánom, pretože som ho nezaprel.
Po štvrté, potrebuješ sa pravidelne modliť. Každý deň. Potrebuješ sa stretnúť s Bohom v modlitbe. Každý deň potrebuješ, aby ťa znovu naplnil Duch. To sa deje aj skrze modlitbu. Katolícki kresťania poznajú ďalší prostriedok milosti, a tou sú sviatosti. Ale zvlášť potrebujeme poznať to každodenné stretnutie s Duchom Božím, aby nás naplnila jeho milosť. Každý deň sa musíš modliť; kresťan, ktorý sa nemodlí, je padajúci kresťan a veľmi ľahko príde o svoj „záchranný pás.“
Každý deň potrebuješ čítať Božie Slovo. Prečo? Lebo to povedal Ježiš Kristus. To je všetko. Ježiš sám často vstával a modlil sa, Ježiš dobre poznal Božie Slovo. Odkiaľ ho poznal? Venoval mu svoj čas. Ježiš povedal, že z jeho Slova sme sýtení. Ježiš tiež povedal, že aj z jeho tela sme sýtení, a tak sú dva druhy pokrmu. Je chlieb slova a je chlieb tela. A potrebujeme obidva. Ak chceme nahradiť jeden druhým, budeme padať, to znamená, že existuje XY kresťanov, ktorí stále prijímajú Božie telo a stále ho prijímajú a zároveň nekonečne veľa padajú - lebo nepoznajú ani základné princípy kresťanského života. A tak sa snažia zo svojich síl urobiť odpustenie, zo svojich síl byť dobrý, zo svojich síl byť morálni a nedarí sa im, pretože iba Biblia vysvetľuje, ako sa to robí. A Biblia ti zároveň dáva silu, keď to študuješ, aby si to vedel urobiť. Takže Božie Slovo.
Za ďalšie je veľmi potrebné, aby si verejne vyznával Krista. Kresťan, o ktorom druhí nevedia, že je kresťanom, nie je celkom kresťanom. Pretože my sme svetlo a Ježiš povedal, že žiadna svieca, ktorá je zapálená, nie je postavená pod mericu alebo pod kýbeľ, pretože ona má svietiť, má byť postavená navrch. Takže je potrebné vyznávať Krista a hovoriť o tom, že mu patríš.
Za ďalšie, veľmi dôležitá je príslušnosť k cirkvi. Kresťania neexistujú bez cirkvi. Každý kresťan a každý človek, ktorý uveril v Pána Ježiša, automaticky sa stáva údom jeho Tela. Dnešný problém kresťanov je, že sú denominačne rozdelení, ale ty musíš patriť do spoločenstva kresťanov. Ak máš tradíciu akúkoľvek, ku ktorej patríš, je nutné ňou žiť, je nutné do nej patriť. Je veľmi dôležité, aby si patril do malej úzkej skupiny, s ktorou sa stretávaš. Je ľahké byť totižto kresťanom na anonymných bohoslužbách. Každá cirkev, každá zdravá cirkev má bohoslužby, kde je lámanie chleba alebo kde je vysluhovanie niektorých zo sviatostí. Je ľahké tam byť kresťanom, pretože anonymný dav nevidí tvoje kresťanstvo naozaj. Ako kresťan, aby si rástol a zrel, potrebuješ patriť do malého kruhu kresťanov, ktorý sa stretávajú pravidelne, aby sa spolu modlili, aby čítali Božie Slovo, aby sa zdieľali o živote viery, pretože tam uvidíš, koľko padáš a tam uvidíš, koľko ti druhý pomohli, tam uvidíš, čo to znamená naozaj uplatňovať pravdu Ježiša Krista v živote. A k tomu patrí potreba bohoslužieb. Bohoslužby sú dôležité, to nie je vedľajšie, to je potrebné, pretože Kristus si želal, aby sa kresťania stretávali na bohoslužbách a na lámaní chleba. On si želal, aby sme túto vzácnu vec robili, preto, aby On bol medzi nami takým spôsobom, akým On chcel. Aj v tomto sú medzi kresťanmi znovu rozpory, ale zopakujme, že bohoslužby a lámanie chleba sú vrcholne dôležité pre život kresťana a nie je možné ich svojvoľne vynechávať.
Za ôsme, je treba stále hľadieť na Ježiša. Ježiš je tvoj majster. Tvojim Majstrom nie je tvoj vedúci, nie tvoj kňaz, ani nie iné nádherné príklady v cirkvi. To všetko sú príklady, ale Ježiš je ten, koho máš nasledovať. Kým to nebudeš robiť, vieš, koho budeš nasledovať? Ľudí. Akýchkoľvek, či už dávno zomreli a sú živí u Pána, ale budeš opakovať iba ľudí. Môžeš si z nich brať príklad, ale to je všetko. Akonáhle ich budeš nasledovať, stane sa ti, že keď „tvoj“ človek padne, s ním padneš ty. Viete, koľko ľudí sa odvráti od cirkvi, keď sa prezradí nejaký hriech biskupa alebo nejakého pastora? Je z toho rozdelenie celých zborov. Odchod kopca katolíkov z cirkvi. Každý kresťan robí chybu, ktorý na takých ľudí nadáva namiesto toho, aby sa za nich modlil, aby sa modlil za pokoj cirkvi, aby sa modlil za napravenie toho hriechu. Mnohí sa pohoršia a odídu, pretože nasledovali človeka! Nenasledovali Pána! Pretože keď nebudeš nasledovať príklad Majstra, potom sa budeš odvolávať na ľudí, potom budeme hovoriť, že farári sú takí a onakí … V tej chvíli do teba vniká kritika, horkosť, a to je jedovatý koreň, o ktorom je napísané v liste Hebrejom, že si naň máme dať pozor, aby nám v srdci nevyrazil koreň horkosti, ktorý je príčinou mnohého zla. Koreň horkosti ti vyraší vždy, keď začneš kritizovať cirkev, keď začneš kritizovať jednotlivých ľudí v cirkvi. Vtedy nehľadíš na Ježiša.
Za ďalšie, je to práca pre Krista. Jednou z najdôležitejších vecí k upevneniu normálneho ľudského života je práca, robota. To znamená dennodenne pracovať. Keď to nebudeme robiť - stane sa s nami čo? Budeme mľandraví a slabí. Jedna z vecí, ktorá sa stáva nezamestnaným ľuďom je, že sa narúša ich psychika. Človek si psychické zdravie udržiava aj preto, že pracuje. Veľa bezdomovcov sa už nemôžu zaradiť do normálneho životného procesu. Po troch dňoch alebo po týždni odídu z práce, lebo niečo v ich psychike je narušených a oni sa nemôžu dostať do normálneho procesu. Preto sú nutné resocializačné centrá. Ak je medzi nami niekto nezamestnaný, tak musíš pracovať akýmkoľvek spôsobom. Pohľadaj si brigádu, pomáhaj aj bezplatne, len urob niečo, aby si pracoval. Akonáhle sa začneš povaľovať doma, začneš neskoro vstávať a budeš neskoro chodiť spať. Potom sa ti úplne prevráti režim a budeš stále pociťovať nedostatok peňazí a budeš stále na niečo brblať a tak to pôjde dokola. Tvoja osobnosť sa začne rozkladať.
Takisto to je aj s duchovným životom. Žiadny človek nie je možné, aby si uchoval duchovnú silu bez duchovnej práce. Aktívny kresťan je radostný kresťan. Ale aktívny kresťan, ktorý dobre pozná Pána a je pevný vo svojom vnútri, pre toho je veľmi dôležité. Niektorí kresťania sú uchránení od rôznych pokušení a hriechov len preto, že pracujú, že sú aktívni. A mnohí iní sú mľandraví a padajú, pretože nepracujú. Pretože nič nerobia pre Ježiša Krista a pre cirkev. Pretože nič nerobia preto, aby budovali.
Ježiš Kristus povedal: „Poďte za mnou a ja vás urobím rybármi ľudí“ (Mt 4). Každý, kto nie je rybárom nejakým spôsobom, kto nezískava ľudí pre Krista nejakým spôsobom, neprežíva toto priame nasledovanie Pána. A každý z nás môže získavať druhých pre Krista. Na to nepotrebuješ vysvedčenie, ani evanjelizačnú školu, ani teológiu, ba ani zrelosť. Mnohí hovoria: „Ja sa ešte pripravujem, ja pôjdem do evanjelizačnej školy, ja si ešte spravím kurz, potom pôjdem a poviem druhým o Ježišovi.“ Tvoje vysvedčenie je vydanosť Pánovi. To je jediná kvalifikácia na prijatie do zamestnania u Pána Ježiša Krista. Každý z nás potrebujeme jedinú kvalifikáciu - byť ochotní pracovať pre Neho. A každý z nás musí pracovať. Pán Ježiš nás povolal - prečo? Aby sme šli a prinášali ovocie. To je v 15. kapitole evanjelia Jána - aby sme šli a prinášali ovocie (Jn 15,11). „Toto som Vám hovoril, zostávajte vo mne, aby ja som zostával vo Vás.“ V celej 15. kapitole hovorí o viniči, potom o kmeni, o ratolestiach, o miazge, hovorí o tom, že ten, kto zostáva v ňom, prináša ovocie a jeho radosť, že je plná. „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil Vás a poslal som Vás, aby ste prinášali ovocie a vaše ovocie, aby zostalo. Aby za čokoľvek budete prosiť Otca v mojom mene, že ja vám to dám.“ Ježiš Kristus teda hovorí, že ten, kto nesie ovocie, ten, kto pracuje pre Pána a prináša mu ovocie, ten keď ho prosí v jeho mene (a tým je v jeho mene, že mu prináša ovocie, lebo ho poslúcha), bude vypočutý, teda bude prinášať ovocie, pretože človek, ktorý prináša ovocie sa v najvyššej možnej miere modlí za zdar Božieho diela. Toto dielo bude požehnané. Na začiatku tej kapitoly Ježiš hovorí o radosti, ktorá bude v nás. Toto je sila kresťana - radosť. Takže tí, ktorí pracujú pre Pána naozaj môžu prežívať túto radosť v ňom. Ak ju neprežívaš ty, potom sa musíš zamyslieť, čo pre Neho robíš.
Ak si hovoríš, že si príliš mladý kresťan, tak ešte raz: nie si moc mladý na to, aby si o Pánovi hovoril. Stále o ňom môžeš hovoriť. A každý z nás má toto robiť, týmto začíname. Tvoja odpoveď, keď bude: „Ja sa na to nehodím“ - potom tvrdíš, že Pán Ježiš Kristus povolal nejakého zmätkára alebo nejaký nedokončený výrobok. Keď povieš, že nie si pripravený, nie je to pravda. Musíš to vedieť, musíš začať a byť ochotný urobiť veľa chýb. Ak by si chcel povedať, že nechceš robiť chyby, tak je treba urobiť také prirovnanie, že je ďaleko lepšie urobiť veľa chýb a urobiť veľa zlého, z ktorého sa veľa naučíš, než neurobiť nič. Pretože akonáhle už sa niečo naučíš, chyby odstrániš a potom sa stávaš stále skúsenejším a úspešnejším. Ak však chceš čakať, dokedy budeš tak skúsený a nič zároveň nerobiť, aby si bol úspešný, vieš, kde skončíš - v „evanjelizačnej škole tretieho veku.“ Budeš študovať a študovať a študovať a študovať a študovať a študovať a študovať a študovať a študovať a študovať až …. Potom to bude nekonečné. Jedno hnutie v cirkvi má takú dlhú prípravu, že v polovici už majú pohreb… Zomreli nesformovaní, snáď dovtedy stihli aj niečo urobiť… Žiadna práca na svete nie je tak ľahká, ako práca pre Pána. Všade musíš byť odborník, tu nie. Tu sa ním stávaš. Zopakujme ešte raz, jedinou kvalifikáciou je vydanosť.
Takže jednou z najčastejších chýb je, že premárnime množstvo času tým, že sa pripravujeme na službu. Teraz nehovorím o to, že po čase je nutné začať niečo k tejto službe študovať. Máme však hovoriť druhým všetko, čo Ti Pán Ježiš urobil. Vypočul tvoju modlitbu, tak to niekomu povedz, dal Ti niečo pekné, tak to niekomu povedz, poučil ťa o niečom alebo dal ti zaucho, tak to niekomu povedz, pretože to je zvláštna nadprirodzená vec, ktorú urobil Boh s človekom. Najlepší spôsob prípravy je okamžite začať.
Význam vodného krstu - Adrián Šesták - 20 minútovka
Urobte si predsavzatie, že si napíšete krátky zoznam ľudí, za ktorých sa budete dovtedy modliť, až sa neobrátia. Máte takú odvahu? Spravte si zoznam a modlite sa. Ak budeš každý deň Pána prosiť za niekoľkých ľudí, určite sa obrátia. Kedy? To je na Ňom. A keď budeš mať akúkoľvek možnosť, aby si im niečo o Bohu povedal, využi to. Nebuď však násilný. Buď jeho priateľom, staň sa jeho priateľom. Nie len kvôli tomu, aby sa obrátil, kvôli nemu. Buď jeho priateľ a to nekompromisný priateľ. Nemusíš robiť kompromisy vo svojom živote, aby sa on obrátil, ty buď nekompromisne pri ňom a buď stále majákom Ježiša Krista, bez ohľadu na to, či bude nadávať, či bude zlý na teba alebo podobne. Teda modlitba za neobrátených je ďalší krok.
Akúkoľvek chybu urobíš v tejto práci pre Krista a urobíš ich niekoľko, nikdy sa nenechaj zmalomyseľnieť, totiž tvoja chyba ťa nediskvalifikuje. Jedna z ťažkých vecí je každému hovoriť - Požehnaj ťa Pán, Nech ťa žehná Pán Boh. Je to síce aj náročné, ale dokým sa ti bude dariť, dovtedy budeš úspešný, pretože to budeš hovoriť s takou odvahou, istotou. Ale, akonáhle urobíš prvých pár chýb v živote, zdá sa nám, že musíme zavrieť ústa a už sa s tým pozdravom od Pána Boha neozývať. Totiž - to zahanbuje a pokoruje. Je ťažké hovoriť druhým, nech ich požehná Pán Boh, keď si urobil hriech a ostatní to vedia. Hoci ty si sa kajal a ostatní to samozrejme nevedia, že si sa kajal, vtedy je to veľmi ťažké. Ale vtedy musíme vedieť, že my s…
„Láska Kristova spája nás, ktorí takto súdime: jeden umrel za všetkých, teda všetci umreli a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕtvych.“ (2 Kor 5,14-15).
Kresťanské vlastnosti v každodennom živote
Kresťanská viera sa prejavuje v konkrétnych činoch a postoji k životu. Ježiš nám dal príklad, ako žiť, a jeho učenie nás vedie k tomu, aby sme boli lepšími ľuďmi. Kresťanská láska znamená vážiť si všetkých, bez ohľadu na ich pôvod či postavenie. Kresťanská viera nás posilňuje v nádeji a dôvere. Kresťanská obeť nás učí dávať prednosť druhým pred sebou. Kresťanská starostlivosť sa prejavuje v ochote pomáhať núdznym. Kresťanská služba je aktívnym prejavom našej viery. Kresťanská trpezlivosť nám umožňuje znášať ťažkosti s pokojom. Kresťanský pokoj je vnútorný stav, ktorý pramení z dôvery v Boha. Kresťanské odpustenie nám umožňuje zbaviť sa hnevu a zatrpknutosti. Kresťanské obrátenie je proces neustáleho rastu a zmeny. Kresťanská vytrvalosť do konca znamená zostať verný svojej viere aj v čase skúšok.
Ako kresťania máme dnes aj my príležitosť jednať hneď, okamžite a rázne, práve tak ako to učinili Peter a Ondrej: „Zanechali siete a nasledovali Ho.“ Aj my sme vyzývaní, aby sme opustili svoje siete a vzdali sa svetských návykov a tradícií. Sme tiež vyzývaní, aby sme zanechali svoje hriechy. Táto zmena nazývaná obrátenie je možná iba skrze Spasiteľa.
Spasiteľ sľúbil: „Poďte ku mne všetci, ktorí ťažko pracujete a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, pretože som mierny a pokorný, a opäť nadobudnete silu.“ (Mt 11,28-29). Keď Ho nasledujeme, žehná nám darmi, talentami a silou činiť Jeho vôľu, a umožňuje nám vystúpiť z našej zóny pohodlia a činiť to, čo sme nikdy predtým nemysleli, že bude možné. Tým môže byť delenie sa o evanjelium so susedmi, záchrana tých, ktorí sú duchovne stratení, služba na misii na plný úväzok, práca v chráme, výchova dieťaťa so zvláštnymi potrebami, láska k márnotratnému synovi, služba chorému manželovi, neurážanie sa pre nedorozumenia a vytrvanie v strastiach.
Aby sme sa stali tým, kým by nás chcel mať Nebeský Otec, nasledujeme Ježiša Krista. Svedčím o tom, že nás neustále vyzýva, aby sme Ho nasledovali. Nech už sa o záväzku Svätých neskorších dní, že budú kresťanmi, iba práve dozvedáte alebo ste sa v Cirkvi naplno nezapájali, ale chceli by ste Ho znova nasledovať - nebojte sa! Spasiteľovi prví učeníci boli všetci noví členovia Cirkvi, novo obrátení k Jeho evanjeliu. Ježiš každého z nich trpezlivo učil. Pomáhal im plniť ich zodpovednosti. Nazval ich Svojimi priateľmi a položil za nich Svoj život. Znova svedčím, že skrze Jeho nekonečnú lásku a milosť sa môžeme stať kresťanskejšími kresťanmi.
Zamyslite sa nad nasledovnými kresťanskými vlastnosťami: Kresťanská láska. Kresťanská viera. Kresťanská obeť. Kresťanská starostlivosť. Kresťanská služba. Kresťanská trpezlivosť. Kresťanský pokoj. Kresťanské odpustenie. Kresťanské obrátenie. Kresťanská vytrvalosť do konca. Toto sú niektoré vlastnosti tých, ktorí počujú Spasiteľov hlas a riadia sa ním. Ako jeden z Jeho zvláštnych svedkov tu na zemi vám vydávam svoje kresťanské svedectvo, že On vás dnes volá: „Príď, nasleduj ma.“ Poďme kráčať po ceste vedúcej k večnému šťastiu, radosti a večnému životu v kráľovstve nášho Nebeského Otca.
Na to, aby tvoj život prinášal plody, potrebuje byť dobre vedený. Nie je samovoľný, nie je automatický a nie je ničím zabezpečený „len tak“. Nemajme žiadne istoty v tom, že ak niečo budeme proste robiť pravidelne, takže nám to automaticky zabezpečí zdravý duchovný život. Stále musíme kráčať Duchom.
Často sa zamýšľame nad tým, čo nerobiť, nejesť alebo nepiť… Dávame si podobné predsavzatia, ktoré nás nútia niečoho sa vzdať. Čo tak porozmýšľať, čo by sme mohli ako kresťania robiť viac? Skôr sa podeľme s druhými, keď napečieme/navaríme viac, rozdajme jedlo ľuďom bez domova alebo si zistime, komu by to v našom okolí pomohlo. Možno ste počuli o hesle: Eat the frog first - zjedz najprv žabu. Je to metóda, ktorá hlása, že keď začnete svoju prácu niečím, do čoho sa vám nechce, čo by ste odkladali na neskôr - a potom by vám na to nezvýšili sily -, budete mať produktívnejší deň aj lepší pocit zo seba. Ak navyše tento skutok za niekoho obetujete, tak spĺňate benediktínske Ora et labora - modli sa a pracuj.
Vychutnajte si raňajky pomaly, bez toho, že by ste potom rýchlo utekali na autobus alebo vlak či električku. Ak ste akčný typ, obdivujte východ slnka z kopca, alebo západ slnka, ak ste nočná sova. Doprajte si spomalenie vo svojom živote, chváľte za všetko stvorené Pána. Len tak seďte a buďte. Nechajte padať na tvár slnečné lúče a okúpte sa v nich. Uvidíte, že ráno robí deň a čím krajšie je ráno, tým krajší bude deň. Zhon je súčasťou našich životov viac, ako ho vôbec potrebujeme. Začnite v malom, najskôr si nastavte budík napríklad o tri minúty skôr a venujte sa rannej modlitbe.
Skúste sa denne cvičiť v tom, koľko dokážete zotrvať v tichu. Často sme obklopení hlukom. Keď príde k nám návšteva, nechávame zapnutý televízor a potom niekedy sami nevieme, na čo alebo koho sa máme sústrediť. Dajme si predsavzatie byť denne napríklad 15-20 minút v tichu. Začiatky budú ťažké, ale s odstupom času to bude lepšie a lepšie. Zo začiatku nechajme myšlienky prísť a odísť. Čo sme ešte nestihli spraviť, čo na nás ešte čaká… V tichu človek vo svojom vnútri stretne seba takého, aký je pred Bohom. Nevyhýbajme sa zámerne stretnutiu so sebou samým. Nemajte z toho strach. Keď sa vám zdá, že sa všetko kazí, chváľte Pána za všetko, čím si prechádzate. Aj keď je to veľmi ťažké a náročné. Týmto spôsobom dávate Bohu svoje Fiat! (Nech sa tak stane.) A hovoríte mu, že súhlasíte s jeho vôľou, nech je akákoľvek, aj keď momentálne nechápete a vyzerá to tak, že sa vám všetci obrátili chrbtom.
Buďme všímavejší aj na ľudí, ktorých stretávame napríklad na ulici a nepoznáme ich. Usmejme sa, prihovorme, ponúknime objatie, keď je niekto smutný alebo pochváľme niečo, čo má ten človek na sebe. Možno sa nám to tak ani nemusí zdať, no aj takýmito maličkosťami dokážeme urobiť druhému krajší deň. Zavolajte kamarátom, známym, starým rodičom… len tak im napíšte, zaujímajte sa, ako sa majú, čo prežívajú. Potešte ich kvetmi, koláčikom či niečím, čo majú radi. Načúvajte im.
Nájdite v Biblii povzbudivé citáty, vytlačte ich a hoďte ich susedom do schránky. Ak ste odvážny typ, rozdávajte ich ľuďom na ulici alebo ich nechajte za stieračmi áut. Nikdy neviete, ako si to Boh môže použiť, a možno si daná osoba práve v ten deň potrebuje prečítať akurát to, čo ste vytlačili. Aj my sme povolaní byť rybármi ľudí.
Slovo kresťan naznačuje, že na seba berieme meno Kristovo. Kresťan vie, že v priebehu vekov Boží proroci vždy svedčili o Ježišovi Kristovi. Vzhľadom na to, že tieto náuky tvoria základ našej viery, môžu byť nejaké pochybnosti či dohady o tom, že členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní sú kresťania? Napriek tomu si každý kresťan musí položiť jednoduchú otázku: Akými sme kresťanmi?
„Kresťanom je človek, ktorý pozná Ježiša ako Krista, Syna živého Boha. Ktorý Ho pozná ako Boha, ktorý sa zjavil v tele a ktorý nás miloval tak veľmi, že zomrel za naše vykúpenie.“
Byť kresťanom je pre mňa niečo osobné, čo prežívam vnútorne - nepotrebujem si to dokazovať sedením v prvej lavici ani "odfajknutím si", koľkokrát som bola na spovedi. Byť kresťanom je pre mňa viera v Ježiša Krista, rozhovory s Bohom, upokojenie v ťažkých chvíľach a radosť v tých ľahších okamihoch. A je to aj viera vo mňa samú, že dokážem všetko zvládnuť a vyriešiť, čo mám "zhora" z nejakého dôvodu naložené. Ale rešpektujem a úplne chápem, že sú ľudia, ktorí neveria, veria v niečo iné… preto to vnímam ako osobnú záležitosť každého človeka. Bez ohľadu na to, či verí alebo nie.
Žiaľ, slovo kresťan je v ponímaní väčšiny ("kresťanov" aj iných ľudí) práve o spínaní rukách v kostole, posudzovaní a vyvyšovaní sa nad druhými, ak urobia niečo zlé. Je veľmi veľa ľudí, ktorí sa bijú do pŕs, že sú kresťania, ale do kostola chodia len preto, aby boli videní susedmi. Ak príde na problémy, sú prví, ktorí toho človeka (často aj blízkeho) odsúdia, urazia sa, zatratia ho. Rovnako majú potrebu starať sa do života druhým ľuďom a hodnotiť ich, lebo sa cítia byť práve oni tí skutoční kresťania, ktorí by nikdy v živote také niečo neurobili… Obraz cirkvi tomu celému tiež nepomáha, ale tú vnímam ako firmu, ktorá so skutočnou vierou nemá podľa môjho názoru už veľa spoločného. Ja do kostola nechodím kvôli kňazovi, ani zbierkam, ani preto, že sa má chodiť v nedeľu, aby ma náhodou suseda neohovorila 😀 Chodím, preto že chcem a vtedy, keď chcem. A mne môže byť celkom jedno, či to tak cítia iní alebo nie.