Bývanie a podnikanie predstavujú dva základné piliere, na ktorých stojí život každého jednotlivca a rodiny. Zabezpečenie primeraného bývania a rozbehnutie vlastnej podnikateľskej činnosti si však často vyžadujú značné finančné prostriedky, ktoré nie sú pre každého okamžite dostupné. Štát Slovenská republika si je vedomý týchto výziev a preto poskytuje rôzne formy finančnej podpory s cieľom pomôcť svojim občanom. Tento článok sa detailne zameriava na príspevky na bývanie a podnikanie, ich podmienky nároku, proces podávania žiadostí a ďalšie kľúčové informácie, ktoré vám môžu pomôcť zorientovať sa v systéme štátnej podpory.
Príspevok na bývanie: Zabezpečenie strechy nad hlavou
Bývanie je jednou zo základných ľudských potrieb a jeho zabezpečenie predstavuje pre mnohé domácnosti, najmä tie s nízkymi príjmami, značnú finančnú záťaž. Štát preto prostredníctvom systému pomoci v hmotnej núdzi poskytuje príspevok na bývanie. Jeho hlavným cieľom je pomôcť najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva prekonať náročné finančné obdobie a zabezpečiť si základné životné potreby súvisiace s bývaním. Tento príspevok nie je len sociálnou dávkou, ale predovšetkým nástrojom, ktorý má za cieľ predchádzať sociálnemu vylúčeniu a bezdomovectvu, a zároveň zabezpečiť stabilitu domácností v kritickej životnej situácii.
Kto má nárok na príspevok na bývanie?
Nárok na príspevok na bývanie má občan, ktorý sa nachádza v hmotnej núdzi, alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sú s ním na účely hmotnej núdze spoločne posudzované. Zároveň musí spĺňať ďalšie špecifické podmienky týkajúce sa jeho vzťahu k nehnuteľnosti určenej na bývanie.
Domácnosť má nárok na príspevok na bývanie, ak spĺňa nasledujúce kritériá:
Hmotná núdza: Domácnosť sa musí nachádzať v hmotnej núdzi v zmysle zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je definovaná ako stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumu životného minima a členovia domácnosti si vlastnou činnosťou, výkonom vlastníckeho práva k majetku alebo iným spôsobom nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť svoj príjem. Životné minimum pre jednotlivca je stanovené na 218,06 € mesačne, pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú osobu na 152,12 € mesačne a pre zaopatrené neplnoleté deti a nezaopatrené deti na 99,56 € mesačne. Napríklad, ak jednotlivec žije sám, podmienka hmotnej núdze je splnená, ak jeho mesačný príjem je nižší ako 218,06 €. Pre manželský pár je táto hranica spoločne 370,18 € mesačne.
Trvalý pobyt: Žiadateľ a spoločne posudzované osoby musia mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Nehnuteľnosť určená na bývanie sa musí taktiež nachádzať na Slovensku.
Náklady na bývanie: Domácnosť musí preukázať existenciu preukázateľných nákladov spojených s bývaním. Tieto môžu zahŕňať napríklad nájomné, faktúry za energie (elektrina, plyn, voda), poplatky za komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti, alebo úhrady za služby spojené s bývaním (správa bytov, dodávka tepla). Pri nedoplatkoch je nevyhnutné predložiť dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára.
Právny vzťah k nehnuteľnosti: Žiadateľ musí preukázať, že je vlastníkom, spoluvlastníkom alebo nájomcom bytu či rodinného domu, alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie. V prípade spoločného nájmu bytu, kde sa občania posudzujú samostatne na účely hmotnej núdze, patrí len jeden príspevok na bývanie pre celú nehnuteľnosť.
Kedy spĺňate kritériá automaticky?
Existujú situácie, kedy sa žiadosť o príspevok na bývanie nemusí detailne skúmať a podmienky sú splnené automaticky. Ide najmä o prípady, kedy žiadateľ:
- Poberá starobný dôchodok.
- Poberá inú dôchodkovú dávku alebo sociálny dôchodok a dovŕšil 62 rokov veku.
- Je mu poskytovaná celoročná starostlivosť v sociálnom zariadení s poskytnutím bývania.
Ako preukázať úhradu nákladov na bývanie?
Okrem preukázania právneho vzťahu k nehnuteľnosti musí domácnosť alebo jej člen preukázať, že uhrádza všetky súvisiace náklady.
V prípade vlastníctva bytu: Domácnosť musí preukázať úhradu nákladov za služby spojené s bývaním a dane z nehnuteľnosti. V prípade existencie nedoplatkov je potrebné predložiť dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára.
V prípade nájmu: Domácnosť musí preukázať úhradu nájomného a nákladov za služby spojené s bývaním podľa nájomnej zmluvy. Pri nedoplatkoch platí rovnaká podmienka ako pri vlastníctve - dohoda o splátkach a jej riadne plnenie.
V prípade pobytu v zariadení sociálnych služieb: Je potrebné preukázať úhradu za poskytovanú sociálnu službu alebo starostlivosť v zariadení.
Ako požiadať o príspevok na bývanie?
O príspevok na bývanie je potrebné požiadať písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Žiadosť sa podáva osobne. K žiadosti o dávku v hmotnej núdzi, ktorá zahŕňa aj žiadosť o príspevok na bývanie, je potrebné priložiť nasledovné dokumenty:
- Platný občiansky preukaz.
- Doklad o nákladoch na bývanie (napr. nájomná zmluva, faktúry za energie, vyúčtovanie služieb, potvrdenie o daňových nedoplatkoch).
- Doklad o právnom vzťahu k nehnuteľnosti (napr. list vlastníctva, nájomná zmluva).
- Čestné vyhlásenie o splnení podmienky podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 526/2023 Z. z. (týka sa dodržiavania splátkových kalendárov pri nedoplatkoch).
V žiadosti musia byť uvedené presné identifikačné údaje žiadateľa a všetkých spoločne posudzovaných osôb, ako aj adresa užívanej nehnuteľnosti. Na úrade sa budete musieť preukázať, že ste vlastníkom alebo nájomcom a že ste uhradili všetky náklady spojené s bývaním za posledných šesť mesiacov.
Konanie o priznaní príspevku
Konanie o priznaní príspevku na bývanie sa začína podaním riadne vyplnenej žiadosti. Po predložení všetkých potrebných dokladov úrad posúdi splnenie podmienok a vydá rozhodnutie. Úrad má na vybavenie žiadosti štandardne 30 dní od jej podania. V prípade, že úrad žiadosti nevyhovie, má žiadateľ možnosť podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia.
Výška príspevku na bývanie
Výška príspevku na bývanie nie je priamo viazaná na konkrétnu výšku nájomného či účtov za energie. Je určená najmä počtom osôb žijúcich v domácnosti. Pre domácnosť s jedným členom je mesačný príspevok vo výške 59,40 €. V prípade domácnosti s viacerými členmi, alebo ak ide o nájom bytu viacerými nájomcami, ktorí tvoria jednu domácnosť, je príspevok 94,80 € mesačne. Táto suma sa môže zvýšiť až na 308,40 € mesačne pre domácnosti s viac ako štyrmi členmi, alebo pri nájme bytu či rodinného domu viacerými nájomcami, ktorí sú členmi domácnosti poberajúcej pomoc v hmotnej núdzi. Je dôležité si uvedomiť, že príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz, bez ohľadu na počet domácností užívajúcich daný priestor.
Dôležité informácie o príspevku na bývanie
- Podmienky nároku na príspevok sa prehodnocujú po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok.
- Príspevok na bývanie je neoddeliteľnou súčasťou dávky v hmotnej núdzi. Ak žiadateľ prestane byť poberateľom dávky v hmotnej núdzi, automaticky zaniká aj nárok na príspevok na bývanie.
- Úradu je potrebné bezodkladne oznámiť akúkoľvek zmenu, ktorá by mohla ovplyvniť nárok na príspevok alebo jeho výšku (napr. zmena príjmu, zmena počtu členov domácnosti, zmena výšky nákladov na bývanie).
- Nárok na príspevok môže zaniknúť, ak úrad zistí, že občan v hmotnej núdzi nespláca dohodnuté splátky súvisiace s nedoplatkami za bývanie.
Pomoc pri splácaní úveru na bývanie: Reakcia na rastúce úrokové sadzby
V kontexte rastúcich úrokových sadzieb pri hypotekárnych úveroch sa zvyšuje finančné zaťaženie mnohých domácností, najmä tých nízkopríjmových. S cieľom zmierniť tento tlak štát zaviedol možnosť požiadať o príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie. Právne vzťahy a podmienky poskytovania tejto pomoci sú upravené v zákone č. 526/2023 Z. z.
Kto môže požiadať o príspevok na splácanie úveru?
Oprávneným žiadateľom môže byť dlžník alebo spoludlžník uvedený na zmluve o úvere na bývanie.
Podmienky pre poskytnutie príspevku
Príspevok je možné poskytnúť na dva hlavné typy úverov:
A) Zmluva „úver s refixom“: Ide o zmluvu uzatvorenú pred 1. januárom 2024, pri ktorej došlo k zvýšeniu úrokovej sadzby po 31. decembri 2022. Žiadateľ musí podať žiadosť najneskôr do 31. júla 2024. Príspevok je možné poskytnúť od januára 2024.
B) Zmluva „refinancovaný úver s refixom“: V tomto prípade ide o zmluvu uzatvorenú pred 1. júnom 2024, pri ktorej došlo k zvýšeniu úrokovej sadzby po 31. decembri 2022. Úver musel byť poskytnutý na splatenie jedného alebo viacerých predchádzajúcich úverov, pričom aspoň jeden z týchto pôvodných úverov bol použitý na nadobudnutie, výstavbu alebo zmenu tuzemskej nehnuteľnosti. Žiadateľ musí podať žiadosť najneskôr do 31. júla 2024. Príspevok je možné poskytnúť od februára 2024.
Pri refinancovaných úveroch je kľúčové, aby súčasná úverová zmluva mala preukázateľný súvis s predchádzajúcimi splatenými úverovými zmluvami, ktoré boli použité na účely súvisiace s nehnuteľnosťami. Príspevok nie je možné poskytnúť na úvery, ktoré boli refinancované výlučne z dôvodu spotrebiteľských úverov.
What are Stocks? | by Wall Street Survivor
Posudzovanie príjmu
Na účely posúdenia nároku na príspevok sa zohľadňuje zdaniteľný príjem žiadateľa a spoludlžníka. V prípade, že priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza podaniu žiadosti, prekročí stanovenú hranicu (2 288 eur pri žiadostiach podaných do konca roka 2024), bude sa pre posúdenie nároku zohľadňovať priemer za 6 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu podania žiadosti. Nárok na ďalšie poskytovanie príspevku sa u poberateľov prehodnocuje vždy v januári kalendárneho roka.
Výška príspevku na splácanie úveru
Výška príspevku je stanovená ako 75 % z kladného rozdielu medzi uhradenou mesačnou splátkou a referenčnou splátkou, maximálne však v sume 150 eur mesačne. Napríklad, ak sa mesačná splátka zvýši o 60 eur, príspevok bude 45 eur (75 % z 60 €). Ak by sa zvýšenie splátky rovnalo 300 eurám, príspevok by bol 150 eur (maximálna možná suma).
Ako sa príspevok vypláca?
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vypláca príspevok mesačne pozadu. Písomné rozhodnutie o priznaní príspevku nie je vydávané; samotné pripísanie sumy na účet príjemcu nahrádza toto rozhodnutie. Žiadosť sa podáva na predpísanom tlačive Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrade práce v mieste trvalého pobytu žiadateľa.
Povinnosti poberateľa príspevku
Oprávnená osoba je povinná do ôsmich dní písomne oznámiť úradu akékoľvek zmeny v skutočnostiach, ktoré majú vplyv na nárok na príspevok alebo jeho výplatu (napr. zmena výšky splátky úveru). V prípade, že tieto zmeny neoznámi a príspevok bude vyplatený neoprávnene alebo vo vyššej sume, úrad má právo požadovať vrátenie neoprávnenej časti príspevku.
Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie: Novinka pre zamestnancov
V súlade so Zákonníkom práce má zamestnávateľ možnosť poskytnúť zamestnancovi príspevok na štátom podporované nájomné bývanie. Je však dôležité zdôrazniť, že ide o možnosť, nie o povinnosť zamestnávateľa. Rozhodnutie o poskytovaní takéhoto príspevku závisí od zamestnávateľa, ktorý ho môže zakotviť priamo v kolektívnej zmluve alebo vo svojom internom predpise.
Podmienkou pre zamestnanca je, že musí byť nájomcom bytu štátom podporovaného nájomného bývania na základe nájomnej zmluvy podľa zákona č. 222/2022 Z. z. Výška príspevku je maximálne 4 eurá na meter štvorcový podlahovej plochy bytu, pričom je stanovená aj maximálna celková suma príspevku vo výške 360 eur za kalendárny mesiac. Zamestnanec, ktorý o príspevok požiada, nesmie byť znevýhodnený oproti zamestnancovi, ktorý oň nepožiadal.
Od 17. apríla 2025 bola táto právna úprava novelizovaná. Maximálna suma príspevku bola navýšená na 5,23 eura na meter štvorcový podlahovej plochy nájomného bytu mesačne. Zároveň sa zaviedlo automatické zvyšovanie maximálnej sumy príspevku podľa miery inflácie. V prípade, že zamestnanec pracuje na kratší pracovný čas, suma príspevku sa znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Tento príspevok je pre zamestnanca oslobodený od dane z príjmov.
Príspevok na podnikanie: Štátna podpora pre začínajúcich podnikateľov
Mnohí potenciálni podnikatelia sa obávajú neistoty a náročných začiatkov spojených s rozbehnutím vlastnej firmy. Štát preto poskytuje príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ), ktorý môže výrazne pomôcť počas prvých mesiacov fungovania podniku. Tento príspevok, poskytovaný úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, slúži na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ, ako je napríklad prenájom priestorov, nákup vybavenia, elektroniky či úhrada odvodov. Vďaka nemu je možné získať až do výšky 7 534,48 eur.
Kto môže získať príspevok na podnikanie?
O príspevok na podnikanie sa môže uchádzať:
Uchádzač o zamestnanie: Evidovaný na úrade práce minimálne tri mesiace. Táto lehota je predĺžená na dvanásť mesiacov, ak uchádzač v predchádzajúcom polroku ukončil alebo pozastavil podnikateľskú činnosť. Výnimka platí pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie mladších ako 25 rokov, ktorí skončili štúdium pred menej ako dvomi rokmi a nezískali svoje prvé zamestnanie.
Fyzická osoba: Plánujúca podnikať ako živnostník alebo poľnohospodársky podnikateľ (SZČO) v zmysle príslušných zákonov.
Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie: Napríklad v rámci projektov ako „Chyť sa svojej šance“.
Občan so zdravotným postihnutím (OZP): Ktorému nebol už poskytnutý príspevok na prevádzkovanie SZČ, na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Podmienky získania príspevku na podnikanie
Na úspešné získanie príspevku je potrebné splniť niekoľko kľúčových podmienok:
Evidencia na úrade práce: Žiadateľ musí byť evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie po stanovenú dobu. Informácie o presných podmienkach evidencie poskytne príslušný sprostredkovateľ na úrade práce.
Podnikateľský zámer: Vypracovanie kvalitného a detailného podnikateľského zámeru je nevyhnutné. Ten by mal obsahovať informácie o žiadateľovi, marketingovú stratégiu, finančné prognózy a podrobnú kalkuláciu predpokladaných nákladov. K žiadosti o príspevok sa zvyčajne prikladá aj špecifický formulár „Podnikateľský zámer“.
Absolvovanie testu: V niektorých prípvasoch môže byť od žiadateľa vyžadované absolvovanie testu, ktorý preverí jeho pripravenosť na podnikanie.
Dohoda s úradom práce: Po schválení žiadosti sa uzatvára písomná dohoda medzi žiadateľom a úradom práce, ktorá špecifikuje podmienky poskytnutia a využitia príspevku.
Preukázateľné použitie príspevku: Celková suma príspevku musí byť preukázateľne využitá v súlade s podnikateľským zámerom a musí byť riadne účtovne evidovaná.
Výška príspevku a jeho vyplácanie
Výška príspevku na podnikanie sa odvíja od miery evidovanej nezamestnanosti v regióne, kde má žiadateľ bydlisko. V regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti môže byť príspevok vyšší. Príspevok sa zvyčajne vypláca v dvoch splátkach:
- Prvá splátka: 60 % z celkovej sumy sa vypláca do 30 dní od uzatvorenia dohody.
- Druhá splátka: Zvyšných 40 % sa vypláca po dvanástich mesiacoch podnikania na základe predloženej správy o využití príspevku.
Na čo možno príspevok použiť?
Príspevok na podnikanie je možné využiť na platbu akýchkoľvek výdavkov, ktoré sú v súlade s podnikateľským zámerom.
Zdaňovanie príspevku na podnikanie
Dotácie a príspevky sú zdaniteľnými príjmami.
Ďalšie formy podpory podnikania
Okrem príspevku na podnikanie existujú aj ďalšie formy podpory, ako napríklad:
- Projekt "Chyť sa svojej šance": Podpora zaúčania nového zamestnanca do 30 rokov a znevýhodneného uchádzača o prácu.
- Peňažné príspevky pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP): Slúžia na podporu ich začlenenia do spoločnosti a kompenzáciu rôznych oblastí, ako napríklad mobilita alebo komunikácia.
Živnosť popri zamestnaní
Kombinácia zamestnaneckého pomeru a živnosti je čoraz populárnejšia. Prináša so sebou určité výhody, ale aj povinnosti.
Výhody živnosti popri zamestnaní
- Optimalizácia príjmov: Živnostník si môže optimalizovať svoje príjmy a nevidí mu do nich zamestnávateľ.
- Možné úľavy na zdravotných odvodoch: Ak je vypočítané poistné nižšie ako zákonné minimum, platí iba poistné vypočítané podľa skutočne dosiahnutých príjmov.
Povinnosti živnostníka popri zamestnaní
- Daňové priznanie: Musí podávať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, v ktorom sumarizuje všetky svoje príjmy (zo zamestnania aj z podnikania).
- Platenie odvodov: Povinnosť platiť sociálne odvody závisí od výšky príjmov.
Zdaňovanie príspevku za ubytovanie odídenca
Tento článok sa zaoberá problematikou zdaňovania príspevku za ubytovanie odídenca, a to ako v prípade nepodnikateľov, tak aj podnikateľov.
Zdaňovanie príspevku pre nepodnikateľské subjekty
V prípade, že ubytovanie utečencom poskytli nepodnikateľské subjekty (napr. obce, VÚC, štátne fondy), príspevok na ubytovanie, ktorý prijmú od Ministerstva vnútra SR, je oslobodený od dane z príjmov. To platí aj pre fyzické osoby, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť.
Zdaňovanie príspevku pre podnikateľov (fyzické osoby)
Ak príspevok za ubytovanie prijme fyzická osoba - podnikateľ, spôsob zdaňovania závisí od toho, ako uplatňuje výdavky.
- Paušálne výdavky: Ak podnikateľ uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, prijatý príspevok zahrnie medzi zdaniteľné príjmy v čase jeho prijatia.
- Skutočné výdavky: Ak podnikateľ uplatňuje skutočné výdavky, príspevok sa považuje za zdaniteľný príjem. Ak boli dotácia, podpora a príspevok poskytnuté na úhradu výdavkov, na ich zahrnutie do základu dane sa neuplatní postup podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. To znamená, že prijatý príspevok zahrnie medzi zdaniteľné príjmy v čase ich prijatia.
Dôležité je poznamenať, že výdavky, ktoré možno priamo priradiť k príspevku (napr. výdavky na ubytovanie), sú daňovým výdavkom v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Príspevok na bývanie ako súčasť zamestnaneckých benefitov
Príspevok na bývanie, ako jeden z mnohých zamestnaneckých benefitov, môže mať rôznu podobu a pravidlá poskytovania. Je dôležité rozlišovať medzi príspevkom, ktorý zamestnávateľ poskytuje v rámci svojho interného systému benefitov, a príspevkom na bývanie ako formou štátnej podpory.
Medzi najčastejšie a najatraktívnejšie benefity, ktoré zamestnávatelia ponúkajú, patria okrem iných aj:
- plat
- Mobilný telefón a auto aj na súkromné účely
- Zamestnanecké zľavy
- Príspevok na cestovanie do práce
- Príspevok spoločnosti na doplnkové dôchodkové sporenie
- Príspevok na bývanie
- Odmeny pri pracovných a životných jubileách
- Príspevok na dovolenku, dovolenka navyše
- Preplatenie športových aktivít
- Zdravotné pripoistenie
- Sick days
- Strava nad rámec zákona
- Zľavy na firemné produkty alebo služby
- Narodeninové voľno, voľno navyše pri narodení dieťaťa
- Flexibilný pracovný čas
- Voľná dochádzka
- Odborné alebo jazykové vzdelávanie
- Firemné akcie, teambuildingy
- Ovocie a nápoje zadarmo
- Práca z domu
- Oddychová, relaxačná miestnosť alebo zóna, cvičenie v kancelárii, masáže
- Škôlka pre deti zamestnancov
Všeobecne môžeme benefity rozdeliť na peňažné a nepeňažné. Pre zamestnanca môžu predstavovať buď zdaniteľný príjem, alebo príjem, ktorý zdaneniu nepodlieha. Rozhodujúce pre to, či je takýto príjem zdaniteľný alebo nie, nie je forma jeho poskytnutia (peňažná či nepeňažná), ale jeho charakter a zadefinovanie v zákone o dani z príjmov.
Príspevok na bývanie ako zdaniteľný príjem zamestnanca
Príjmy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi a ktoré podľa § 5 ods. 1 - 4 Zákona o dani z príjmov patria do príjmov zo závislej činnosti, predstavujú pre zamestnanca zdaniteľný príjem. Toto platí bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelnosť a poskytnutie v peňažnej alebo nepeňažnej forme, s výnimkou prípadov špecifikovaných v zákone.
Za zdaniteľný príjem sa za bežných okolností nepovažujú:
- Príjmy vymedzené v § 5 ods. 5 Zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane.
- Príjmy vymedzené v § 5 ods. 7 Zákona o dani z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené.
Zamestnávatelia často poskytujú rôzne finančné príspevky, ako napríklad pri narodení dieťaťa, príspevok na podporu bývania, príspevok na dopravu alebo finančný príspevok k svadbe. Všetky takéto príspevky sú pre zamestnanca považované za zdaniteľný príjem a podliehajú všetkým príslušným odvodom.
Konkrétny príklad ilustruje, že ak zamestnávateľ poskytol zamestnancovi príspevok na nájomné bývanie vo výške 400 €, a zamestnanec pracuje u zamestnávateľa od roku 2005, tento príjem sa zdaňuje. V prípade, ak by hodnota príspevku bola oslobodená v sume najviac 350 € mesačne, zdaňuje sa len rozdiel medzi poskytnutým príspevkom a oslobodenou sumou, teda v tomto prípade 50 €.
Zdaňovanie a odvody zamestnaneckých benefitov
V situácii, keď zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi benefit, ktorý nie je oslobodený od dane, zamestnávateľ je povinný zraziť zamestnancovi príslušné odvody a preddavok na daň. Tieto benefity môžu mať formu peňažnú aj nepeňažnú. Medzi najčastejšie peňažné (finančné) benefity patria okrem iných aj:
- Kvartálne odmeny či ročné odmeny
- plat (od 1.1.2021 už nie sú oslobodené od dane z príjmov, ani od zdravotných a sociálnych odvodov)
- Príspevok pri narodení dieťaťa
- Finančný príspevok na stravovanie (nad rámec zákona)
- Stravné a vreckové pri pracovnej ceste
- Príspevok na rekreáciu
- Príspevok na šport a pod.
Medzi nepeňažné benefity patria napríklad:
- Využívanie automobilu aj na súkromné účely
- Mobilný telefón
- Zamestnanecká pôžička s nižším úrokom
- Rekondičné a rehabilitačné pobyty
- Vzdelávanie a školenia
- Zabezpečenie dopravy do zamestnania
- Ubytovanie a pod.
Benefity zamestnancov bývajú financované z viacerých zdrojov, ako sú: prevádzkové prostriedky (výdavky/náklady), zisk, alebo sociálny fond.
Daňové hľadisko pri poskytovaní benefitov
Pri poskytovaní benefitov zamestnancom je nevyhnutné zohľadniť daňové hľadisko. Za zamestnanecký benefit je možné považovať čokoľvek, čo je poskytnuté zamestnancovi nad rámec jeho bežnej mzdy. Určité výdavky zamestnávateľa na poskytnutie benefitov zamestnancom sú limitované osobitným predpisom a tieto výdavky sú potom pre zamestnávateľa daňovo uznateľné do výšky tohto limitu. Príkladom sú cestovné náhrady do výšky, ktorú umožňuje príslušný zákon.
Avšak, zákon o dani z príjmov povoľuje zahrnúť určité benefity do daňových výdavkov aj vtedy, ak presahujú stanovené limity podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Toto platí za podmienky, že boli dojednané v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa a zamestnancovi boli zdanené ako príjem zo závislej činnosti. Ide najmä o výdavky podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov, napríklad finančný príspevok na stravovanie nad zákonom stanovený limit. Z tohto dôvodu je podstatné, aby mal zamestnávateľ k dispozícii, napríklad pre účely daňovej kontroly, vypracovaný interný predpis, alebo aby bol benefit explicitne uvedený v pracovnej či kolektívnej zmluve.
Príspevok na bývanie v kontexte štátom podporovaného nájomného bývania
V zmysle súčasnej právnej úpravy Zákonníka práce má zamestnávateľ možnosť poskytnúť zamestnancovi príspevok na štátom podporované nájomné bývanie. Je však dôležité zdôrazniť, že ide o možnosť zamestnávateľa, nie o jeho povinnosť. Vzhľadom na túto možnosť je nevyhnutné, aby si každý zamestnávateľ sám najprv rozhodol, či bude daný inštitút zakotvený v Zákonníku práce využívať, a to buď priamo v kolektívnej zmluve alebo vo svojom internom predpise.
Pre všetky kategórie zamestnancov, ktorým sa poskytuje tento príspevok, platí podmienka, že musia byť nájomcami bytu štátom podporovaného nájomného bývania na základe nájomnej zmluvy podľa zákona č. 222/2022 Z. z.
Výška tohto príspevku je limitovaná najviac na 4 eurá na meter štvorcový podlahovej plochy bytu. Zároveň je stanovená maximálna výška príspevku, bez ohľadu na rozlohu bytu, ktorá nesmie presiahnuť sumu 360 eur za kalendárny mesiac.
Dôležitým aspektom je, že zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.
Ak zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru v priebehu kalendárneho mesiaca, suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie sa zníži v pomere zodpovedajúcom počtu kalendárnych dní od začatia pracovného pomeru k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a celkovému počtu kalendárnych dní v danom mesiaci. Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie je splatný najneskôr posledný deň mesiaca nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje.
Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie, ktorý zamestnávateľ poskytne svojmu zamestnancovi, je oslobodený od dane z príjmov. Poskytnutie takéhoto príspevku spadá medzi iné oslobodené príspevky, ktoré sú uvedené v § 5 ods.
Príspevok na bývanie v kontexte pomoci v hmotnej núdzi
Príspevok na bývanie má svoj význam aj v rámci systému sociálnej pomoci, kde je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním pre osoby v hmotnej núdzi. Výška tohto príspevku je tiež limitovaná a závisí od konkrétnych podmienok.
Príspevok na bývanie sa poskytuje mesačne v sume 308,40 eura, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú súčasťou domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Tento príspevok sa môže týkať aj bývania v byte alebo rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti. V takýchto prípadoch sa preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním nevyžaduje.
Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnocujú po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok. Je dôležité poznamenať, že príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz, bez ohľadu na počet domácností užívajúcich daný byt.
Daňové a odvodové aspekty príspevku na bývanie zo sociálneho fondu
V prípade, že je príspevok na bývanie poskytovaný zo sociálneho fondu, je potrebné dodržať určité zásady. Tvorba sociálneho fondu musí byť v súlade so stanovenými pravidlami a v zákonom stanovenej výške. Príspevok zo sociálneho fondu môže byť poskytnutý len v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom fonde. Poskytovanie benefitov zo sociálneho fondu by malo byť riadne upravené v internom predpise zamestnávateľa. Tvorba sociálneho fondu predstavuje pre zamestnávateľa daňový výdavok, ak sú dodržané podmienky jeho tvorby podľa príslušného zákona.
Daňový výdavok zamestnávateľa a príspevok na bývanie
Pokiaľ je poskytnutý benefit nad rámec stanovených limitov, zamestnávateľ si tento výdavok môže uznať ako daňový náklad len vtedy, ak tento príjem bol pre zamestnanca zdaniteľným príjmom. Poskytnutie benefitu musí byť zároveň upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.
Ak však výšku výdavku limituje zákon o dani z príjmov (okrem výdavku vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov), preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov.
Príspevok na bývanie a ďalšie typické benefity: Daňové a odvodové dôsledky
Okrem príspevku na bývanie existuje celý rad ďalších benefitov, ktoré zamestnávatelia poskytujú. Je dôležité poznať ich daňovo-odvodové dôsledky pre zamestnanca aj zamestnávateľa.
- Prémie, odmeny a rôzne finančné príspevky: Zamestnanecké prémie a odmeny (ročné, štvrťročné, mesačné, za odpracované roky, pri životnom jubileu) sú predmetom dane, zdaňujú sa preddavkovo a zamestnávateľ z nich tiež odvádza poistné. Finančné príspevky pri narodení dieťaťa, podpore bývania, doprave či svadbe sú taktiež zdaniteľným príjmom a podliehajú odvodom.
- Plná náhrada mzdy pri PN: Suma prevyšujúca limit pre oslobodenie od dane pri 100 % náhrade príjmu počas práceneschopnosti je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
- Ceny a výhry: Peňažné aj nepeňažné výhry predstavujú pre zamestnanca príjem zo závislej činnosti. Do základu dane a vymeriavacieho základu pre účely zdravotného a sociálneho poistenia vstupuje len príjem prevyšujúci hodnotu 350 eur.
- Doplnkové dôchodkové sporenie (tretí pilier): Príspevky zamestnávateľa sú pre zamestnanca zdaniteľným príjmom. Zamestnávateľ si môže uplatniť najviac 6 % zo zúčtovanej mzdy zamestnanca ako daňový výdavok. Zamestnávateľ z týchto príspevkov neplatí odvody do Sociálnej poisťovne, ale platí odvody na zdravotné poistenie. Zamestnanec si môže nezdaniteľnú časť odpočítanú od základu dane v daňovom priznaní do výšky 180 eur ročne (ak je účastníkom od roku 2014 a neskôr).
- Stravné lístky nad rámec zákona: Stravné lístky sú na Slovensku oslobodené od zdravotného a sociálneho poistenia a dane z príjmov. Maximálny príspevok zamestnávateľa je vo výške 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste (momentálne maximálne 4,29 eura). Príspevok presahujúci 3,22 eura pre zamestnávateľa predstavuje nedaňový náklad, ak nie je financovaný zo sociálneho fondu.
- Poskytnutie motorového vozidla: Poskytnutie motorového vozidla aj na súkromné účely je nepeňažný benefit, ktorý pre zamestnanca predstavuje zdaniteľný príjem, z ktorého platí odvody a daň. Nepeňažný príjem je v hodnote 1 % zo vstupnej ceny automobilu a zdaňuje sa najviac 8 rokov.
- Darčekové a nákupné poukážky: Tieto poukážky predstavujú pre zamestnanca nepeňažný zdaniteľný príjem a sú súčasťou vymeriavacích základov na platenie poistného. Pre zamestnávateľa sú daňovým výdavkom, ak sú uvedené v internej smernici.
- Vzdelávanie zamestnancov: Náklady na vzdelávanie zamestnancov, ktoré súvisia s predmetom činnosti zamestnávateľa a pracovným zaradením zamestnanca, predstavujú pre zamestnávateľa daňový náklad. Pre zamestnanca je vzdelávanie na úrovni zamestnanca považované za príjem oslobodený od dane.
- Regenerácia pracovnej sily: Flexibilný pracovný čas, dovolenka navyše alebo možnosť pracovať z domu sú benefity podporujúce work-life balance. "Sick day" - deň na zotavenie pri chorobe, kedy zamestnanec dostane náhradu mzdy, podlieha dani zo závislej činnosti a odvodom.
V konečnom dôsledku, príspevok na bývanie, či už ako súčasť zamestnaneckých benefitov alebo v rámci štátnej podpory, predstavuje dôležitý nástroj na zlepšenie životnej úrovne a finančnej stability jednotlivcov a domácností. Minulý rok bol predstavený model štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý sa zameriava na skupiny občanov s nízkym až stredným príjmom. Podľa informácií z portálu Podnikajte by malo nájomné bývanie na Slovensku zabezpečiť o približne 30 % lacnejšie bývanie v porovnaní s komerčným nájmom. Tento príspevok uvedený v § 152c Zákonníka práce predstavuje sumu 4 eurá na meter štvorcový podlahovej plochy bytu, najviac však sumu 360 eur za kalendárny mesiac. Príspevok sa znižuje aj v prípade, ak zamestnanec uzatvoril pracovný pomer v priebehu kalendárneho mesiaca a to v pomere zodpovedajúcom počtu kalendárnych dní od začatia pracovného pomeru až k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a počtu kalendárnych dní v danom mesiaci. V prípade, že zamestnanec uzatvoril pracovný pomer s viacerými zamestnávateľmi, môže požiadať o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie len u jedného zamestnávateľa. Podobne je to aj v prípade, ak byt užívajú viacerí zamestnanci (napr. manželia). O príspevok môže požiadať iba jeden z nich. Zamestnanec, ktorý požiada o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie, by nemal byť žiadnym spôsobom znevýhodnený v porovnaní s tými, ktorí o tento príspevok nepožiadajú. Príspevok je splatný najneskôr posledný deň mesiaca nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje.