V oblasti stavebného práva, kde sa prelínajú záujmy individuálnych stavebníkov, vlastníkov nehnuteľností a verejného poriadku, zohrávajú stavebné úrady kľúčovú úlohu pri dohľade nad dodržiavaním legislatívy. Jedným z dôležitých aspektov ich činnosti je prejednávanie priestupkov a správnych deliktov, ktoré vznikajú pri porušení stavebných predpisov. Tieto priestupky sa môžu týkať širokého spektra činností, od drobných stavebných úprav až po závažné konania ohrozujúce životné prostredie alebo bezpečnosť.
Základné definície a delikty podľa Stavebného zákona
Stavebný zákon, ktorý bol dlhé roky základným pilierom stavebného poriadku na Slovensku, definuje viacero skutkových podstát priestupkov a správnych deliktov. Je dôležité rozlišovať medzi fyzickými osobami (občanmi) a právnickými osobami či fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie (napr. živnostníkmi). Kým fyzické osoby sa dopúšťajú priestupkov, právnické osoby a podnikatelia sa zvyčajne dopúšťajú správnych deliktov, za ktoré sú stanovené podstatne vyššie sankcie.
Podľa § 105 Stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb.) sa priestupku dopustí a pokutou do 10 000 Sk (približne 331,94 eur) môže byť potrestaný ten, kto:
- Uskutočňuje jednoduchú stavbu, drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť, bez takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním.
- Uskutočňuje terénne úpravy a práce, na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním.
- Nezabezpečuje podmienky na vykonávanie štátneho stavebného dohľadu, bráni v jeho výkone, nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo neurobí opatrenie nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu.
- Neudržiava stavbu napriek opätovnej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo rozhodnutiu stavebného úradu.
- Znemožňuje vstup na vlastný pozemok alebo na vlastnú stavbu oprávneným osobám alebo oprávneným zamestnancom orgánov štátnej správy, ktorí plnia úlohy vyplývajúce zo zákona týkajúce sa tohto pozemku alebo stavby.
- Vykonáva vedenie uskutočňovania stavby a napriek výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu neplní svoje povinnosti.
Závažnejšie priestupky a ich sankcie
Zákon ďalej rozlišuje závažnejšie priestupky, ktoré sú spojené s vyššími pokutami.
Podľa § 105 ods. (2) sa priestupku dopustí a pokutou do 25 000 Sk (približne 829,85 eur) môže byť potrestaný ten, kto:
- Ako stavebník mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
- Užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným povolením alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním.
- Odstráni stavbu bez povolenia príslušného orgánu.
- Napriek výzve stavebného úradu predlžuje bez vážneho dôvodu dokončenie stavby nad lehotu určenú v stavebnom povolení.
- Nepredloží v určenej lehote dokumentáciu potrebnú na nevyhnutné úpravy alebo nevykoná nariadené nevyhnutné úpravy.
- Ako stavebník nebytovej budovy nepredloží energetický certifikát kolaudovanej stavby v lehote určenej v kolaudačnom rozhodnutí.
Najzávažnejšie priestupky, ktoré môžu viesť k pokutám až do 1 milióna Sk (približne 33 193,92 eur), zahŕňajú:
- Vykonávanie činností, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie, bez takéhoto rozhodnutia alebo v rozpore s ním.
- Ako stavebník uskutočňovanie novej stavby bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
- Užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné.
- Napriek opätovnej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo rozhodnutiu stavebného úradu neudržiavanie stavby do tej miery, že jej stav ohrozuje životy alebo zdravie osôb.
- V určenej lehote nevykonanie rozhodnutia príslušného stavebného úradu o odstránení stavby.
Extrémne prípady a špecifické delikty
Zákon pamätá aj na prípady, kedy porušenie stavebných predpisov dosahuje mimoriadne závažnú formu, ktorá môže viesť k pokutám až do 5 miliónov Sk (približne 165 969,59 eur). Ide najmä o situácie, kedy bez stavebného povolenia dôjde k uskutočneniu stavby v chránenom území, v ochrannom pásme, alebo na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, ako napríklad poľnohospodársky alebo lesný pozemok.
Osobitnú kategóriu tvoria reklamné stavby. Ich umiestňovanie a povoľovanie je regulované s cieľom zachovať estetický charakter krajiny a urbanistického prostredia. Priestupky týkajúce sa reklamných stavieb sú sankcionované v závislosti od ich veľkosti a typu povolenia:
- Reklamná stavba s najväčšou informačnou plochou menšou ako 3 m², ktorá vyžaduje ohlásenie, ale je uskutočnená bez neho alebo v rozpore s ním, môže byť pokutovaná do výšky 150 eur.
- Reklamná stavba s plochou od 3 m² do 20 m², uskutočnená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, môže byť sankcionovaná pokutou do výšky 250 eur.
- Reklamná stavba s plochou väčšou ako 20 m², uskutočnená bez stavebného povolenia, v rozpore s ním, alebo bez kolaudačného rozhodnutia či v rozpore s ním, môže viesť k pokute do výšky 450 eur.
- Reklamná stavba bez označenia podľa zákona je tiež priestupkom.
Premlčanie a trvajúce priestupky
Kľúčovým aspektom prejednávania priestupkov je otázka premlčania. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. V zmysle rozhodovacej praxe súdov je dôležité, aby konanie o priestupku bolo v tomto dvojročnom období právoplatne ukončené.
Zákon o priestupkoch síce explicitne nedefinuje pokračujúce, hromadné alebo trvajúce priestupky, avšak súdna prax vychádza z analógie s Trestným zákonom. Pri trvajúcom priestupku, ako napríklad užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia alebo uskutočňovanie stavby bez stavebného povolenia, sa predlžuje lehota na prejednanie. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 6Asan/17/2019), trvajúci priestupok trvá až do ukončenia protiprávneho konania. V prípade trvajúceho priestupku, ak sa o ňom dozvie stavebný úrad a konanie nie je ukončené, začína plynutie dvojročnej prekluzívnej lehoty od doručenia oznámenia o začatí priestupkového konania. Toto odlišuje trvajúce priestupky od bežných, kde lehota začína plynúť od spáchania deliktu.
Ako na stavebné povolenie: aktuálne pravidlá a postupy
Prechodné obdobie a nové stavebné predpisy
S účinnosťou od 1. apríla 2024 došlo k významnej zmene v stavebnej legislatíve. Starý stavebný zákon (zákon č. 50/1976 Zb.) bol zrušený a nahradený novými predpismi: zákonom č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní a zákonom č. 201/2022 Z.z. o výstavbe. Toto obdobie prináša aj zmeny v kompetenciách stavebných úradov. Obce, ktoré doteraz fungovali ako stavebné úrady, postupne delimitujú nevybavené spisy, vrátane prejednávania stavebných priestupkov a správnych deliktov, na nové stavebné úrady.
Podľa § 84 ods. 4 písm. c) Nového stavebného zákona (zákon č. 25/2025 Z. z.), predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 sa použijú na vybavenie konania týkajúceho sa nariadenia opatrení na stavbách, prerokovania priestupkov vo výstavbe, ukladania pokút za správne delikty a výkonu rozhodnutia, ktoré bolo začaté na stavebnom úrade do 31. marca 2025.
Napriek prechodu na novú legislatívu, princípy prejednávania priestupkov a správnych deliktov, ako aj sankcie za porušenie stavebných predpisov, ostávajú v mnohom zachované. Dôležité je, aby stavebné úrady dôsledne dodržiavali legislatívu a aby občania i podnikatelia poznali svoje povinnosti a zodpovednosť v oblasti stavebného práva. Dôsledné uplatňovanie právnych predpisov zo strany stavebných úradov je kľúčové pre zabezpečenie legálneho a bezpečného stavebného prostredia.
Rozdielne prístupy k premlčaniu: Fyzické osoby verzus podnikatelia
Existuje významný rozdiel v uplatňovaní premlčacích lehôt pri priestupkoch a správnych deliktoch, čo vytvára istú nejednoznačnosť v právnej praxi. Zatiaľ čo pre fyzické osoby nepodnikateľov platí všeobecná dvojročná prekluzívna lehota podľa zákona o priestupkoch (§ 20 ods. 1), pre podnikateľov sú stanovené odlišné lehoty podľa § 107 ods. 1 Stavebného zákona. Podľa tohto ustanovenia možno pokutu za správne delikty podnikateľom uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa stavebný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo alebo keď mala byť povinnosť splnená.
Tento rozdiel v dĺžke premlčacích lehôt, ako aj odlišné vymedzenie subjektov, ktoré sa dopúšťajú priestupkov a správnych deliktov, poukazuje na potrebu jednotnej a konzistentnej právnej úpravy. Súčasný stav, kedy súdne rozhodnutia (ako napríklad stanovisko Najvyššieho súdu SR) slúžia ako interpretačná pomôcka pri nejasnostiach v zákone, nie je ideálnym riešením. Ideálnym stavom by bolo odstránenie deľby na priestupky a správne delikty v stavebnom zákone a zavedenie jednotných pravidiel preklúzie, ktoré by reflektovali špecifický charakter stavebného administratívneho trestania. Tento prístup by prispel k transparentnosti a predvídateľnosti právneho prostredia v oblasti stavebníctva.
tags: #priestupkove #konania #stavebny #urad