Miesto, kde stála vybuchnutá bytovka v Prešove, sa opäť mení na stavenisko. Na pozemku, ktorý kedysi patril zničenému bytovému domu na Mukačevskej ulici č. 7, vyrastie nový bytový dom. Tento projekt však už nerealizujú pôvodní vlastníci bytov, ktorí po tragédii z decembra 2019 prišli o strechu nad hlavou, ale investor. Celý proces od výbuchu až po začiatok novej výstavby bol dlhý a zložitý, poznačený byrokraciou, rastúcimi cenami a neistotou. Tragédia, pri ktorej vyhaslo osem ľudských životov, sa stala 6. decembra 2019. Polícia ukončila vyšetrovanie a spis je momentálne na prešovskom súde, kde sa rieši obžaloba podaná na piatich obvinených pre prečin všeobecného ohrozenia.
Pôvodný zámer a prvé prekážky
Pôvodne mala na mieste zbúranej bytovky vyrásť nová budova postavená desiatimi rodinami, ktoré prišli o svoje domovy. Mali všetky potrebné povolenia, avšak vysoké ceny stavebných materiálov a zdĺhavý proces schvaľovania ich napokon odradili. „Dohodli sme sa na odpredaji pozemku, stavebného projektu a stavebného povolenia,“ uviedol predseda spoločenstva vlastníkov bytov zbúranej bytovky Mojmír Květoň. Zástupca obyvateľov ľutuje, že proces schvaľovania trval príliš dlho. „V podstate opakovane menili i projekt a zdržiavali rozhodnutia. Nakoniec sme sa dopracovali k stavebnému povoleniu až po troch rokoch,“ priznal Květoň. Primátor mesta Prešov František Oľha sa vyjadril, že Mestský úrad v Prešove im v minulosti akoby „kládol polená pod nohy“. Stavba sa podľa neho výrazne predražila aj podmienkami, ktoré mesto dávalo v rámci budovy parkovacieho domu.
Architekt Marián Ferjo, ktorý pomáhal pôvodným vlastníkom s projektom, uviedol, že im mestský úrad schválil štúdiu, ale proces nešiel hladko. Komunikoval s dodávateľmi aj s mestským úradom. Na začiatku sa bývalí vlastníci spoliehali na to, že im mesto pomôže s pozemkami. Pôvodný návrh spočíval vo vytvorení pietneho miesta na pôvodnom mieste bytovky a nová bytovka mala byť postavená na vedľajšom mestskom pozemku, kde je parkovisko. Parkoviská mali byť v jednom podzemnom a jednom nadzemnom podlaží. „Celé to bolo založené na prísľuboch od mesta, ako sa bude pomáhať ľuďom postihnutým touto tragédiou,“ povedal Ferjo. Zámena pozemku bytovky za parkovisko, ktoré je vo vlastníctve mesta, by znamenala vytvorenie ďalšej približne päťdesiatky parkovacích miest pre okolité bytové domy. Mesto by investícia nestála ani cent, len ochotu poslancov zameniť pozemky.
Jednou z hlavných prekážok sa ukázala aj otázka parkovacích miest. Mesto pôvodne trvalo na tom, aby sa parkovacie miesta pre novú bytovku nachádzali priamo na pozemku vlastníkov pôvodného bytového domu. „Na základe toho som musel nájsť nové architektonické, konštrukčné a dispozičné riešenie, ktoré by zohľadňovalo tieto podmienky mesta. Z toho vyplýva aj schválené architektonické riešenie s tromi spodnými garážovými podlažiami a piatimi obytnými,“ približuje tvorbu projektu Ferjo. Pracovníčka úradu sa podľa neho jednostranne zamerala na zeleň a nebrala do úvahy ostatné danosti. Ako vidno z pohľadov a vizualizácií, ak dôjde k výstavbe podľa štúdie, tak to bude najzelenšia bytovka v Prešove, ak nie na Slovensku. Ak mestu toľko záleží na mestskej zeleni, tak sa treba pýtať, prečo nebol schválený prvý variant, kde bolo plánované znásobiť zeleň o plochu zrútenej bytovky a nová stavba by zabrala už jestvujúce panelové parkovisko.
Predaj projektu investorovi a nové nádeje
Po zdĺhavom procese a rastúcich cenách sa pôvodní vlastníci rozhodli projekt odpredať investorovi. „Ako keby im Mestský úrad v Prešove v minulosti kládol polená pod nohy,“ uviedol primátor. Investor sa zaviazal dokončiť výstavbu. Podľa zástupkyne developera Márie Benedikovej je základová doska už dokončená a aktuálne prebieha výstavba monolitických konštrukcií prvého nadzemného podlažia. Dokončenie celej stavby je naplánované do jedného roka. „Oproti pôvodnému projektu nebudú realizované žiadne zmeny,“ dodala Benediková.
Investora by mal bytovku stavať viac než rok. Záujem kúpiť si v nej byt má jediná bývalá vlastníčka. Vlastné bývanie doteraz nemá. Po skúsenostiach však dodáva, že uverí, až keď bude bytovka postavená. „Neverím, kým to nie je ešte postavené. Stále niekto položí dajaké prekážky, že to nepokračuje ďalej,“ povedala obyvateľka zbúranej bytovky Melánia Coraničová.
Pôvodne malo v novej bytovke bývať desať bývalých obyvateľov. Zatiaľ sa im podarilo odkúpiť ďalších 29 podielov. Tridsiaty vlastník sa rozhoduje, či sa pridá, alebo im podiel predá. „Takmer vo vzduchu“ visí ďalších osem podielov, pričom šiesti vlastníci situáciu komplikujú tým, že im nevyhovuje cena alebo s nádejnými staviteľmi vôbec nekomunikujú. Cena podielu bola určená znalcom, čo je oficiálny dokument. Nevie sa, koľko by za svoj podiel chceli.
V novej bytovke má byť celkovo 15 bytov. Okrem jedného dvojizbového budú všetky trojizbové.
Vyšetrovanie a obžaloba
Tragédia zo 6. decembra 2019 si vyžiadala osem obetí. Podľa prvotných informácií došlo k výbuchu plynu, ktorý sa nazhromaždil v šachte na deviatom poschodí. Na miesto okamžite vyrazili všetky záchranné zložky. Zasahovalo 83 profesionálnych a 26 dobrovoľných hasičov. Kvôli rozsahu požiaru a hrozbe zrútenia budovy bol zásah mimoriadne náročný. „Bol to mimoriadne náročný zásah,“ uviedol jeden z hasičov. Problémom bolo aj skolabované schodisko v celom paneláku. Požiar sa podarilo definitívne zlikvidovať až v sobotu ráno.
Počet obetí mohol byť vyšší, pretože na niektorých poschodiach stále horelo. Zranenia utrpelo viac ako 40 ľudí. V dôsledku výbuchu bolo evakuovaných približne 220 ľudí.
Vyšetrovanie výbuchu plynu sa skončilo. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal na piatich obvinených obžalobu pre prečin všeobecného ohrozenia. V prípade uznania viny im hrozí trest odňatia slobody v trvaní štyroch až desiatich rokov. Obžalobu doručili okresnému súdu minulý týždeň. Podľa posudku sa na bytovke pred výbuchom robili stavebné úpravy, ktoré mohli ovplyvniť tragické udalosti. Obvinení sú traja živnostníci, ktorí mali preraziť plynové potrubie, stavbyvedúci a bagrista. Podľa znalcov však nie všetky rekonštrukčné práce boli vykonané podľa projektu. Stavebné úpravy na bytovom dome v roku 2017 neboli v súlade s predpismi. Mohlo to spôsobiť pád schodiska.
Prejav prezidenta Petra Pellegriniho na zasadnutí Parlamentu detí a mládeže (21.3.2026)
Pamätné miesto a budúcnosť
Otázkou zostáva, kde bude umiestnená pamätná tabuľa obetiam výbuchu. Pôvodne ju chceli mať na novej bytovke. „Predpokladám, že v tomto by mohla byť dobrá spolupráca s mestom, lebo budeme potrebovať pamätnú tabuľu umiestniť na mestskom pozemku,“ pokračoval Květoň. Primátor Oľha dodal: „Riešenie sa vždy dá nájsť, ak sa chce nájsť.“ Minulého roku odhalili pri bytovke aj pamätnú tabuľu. „Bola to myšlienka viacerých ľudí. Chceli sme vytvoriť pamätné miesto na mieste bývalého domu. Ale za každého, kto zahynul, nemôžu byť pamätníky a ľudia sa chcú vrátiť na svoje miesto,“ uviedol jeden z obyvateľov. Na tabuli je zobrazená breza s visiacimi konármi a nápis: „Zomreli srdcia naše, stíchol šum brezy.“
Po tragédii vznikla zbierka pre obyvateľov, v ktorej sa vyzbieralo viac ako 5 miliónov eur. Celkovo prispelo 77 322 darcov. Mesto Prešov a dobrovoľníci zabezpečili pre evakuovaných náhradné ubytovanie.
„Ako keby im Mestský úrad v Prešove v minulosti kládol polená pod nohy. Stavba sa výrazne predražila aj podmienkami, ktoré mesto dávalo v rámci budovy parkovacieho domu,“ vyhlásil primátor mesta Prešov František Oľha. Piatok 6. december 2019. Výbuch plynu v bytovke na Mukačevskej 7 v Prešove. O strechu nad hlavou prišli desiatky ľudí. Z bytového domu zostala iba základová doska. Následky výbuchu a požiaru zničili nielen bytovku, ale aj domovy a životy mnohých ľudí. Celkovo sa na transparentnom účte vyzbieralo viac ako 50-tisíc eur do sobotného rána. Premiér Peter Pellegrini avizoval, že mesto dostane na riešenie situácie z rezervy predsedu vlády milión eur. Vláda už rozhodla o vyčlenení prvého milióna eur pre Prešov.
Solidarita a pomoc sa medzi ľuďmi rozšírila obrovská vlna solidarity. Prešovčania sa okamžite spojili, aby čo najefektívnejším spôsobom pomohli. Zároveň dbali na to, aby nekomplikovali situáciu záchranárom. Mnohí Slováci ponúkli svoje náhradné byty, domy a chaty, kde boli ochotní obete ubytovať.
Dlhý proces získavania stavebného povolenia a následné vysúťaženie firmy, ktorá musela aktualizovať cenník, viedli k prudkému nárastu cien stavebných materiálov. Pôvodne sa náklady odhadovali na približne 2 milióny 100-tisíc eur, no nakoniec vyskočili na 3 milióny 400-tisíc eur. Kvôli týmto okolnostiam sa vlastníci rozhodli predať pozemok aj projekt developerovi. Teraz sa na mieste tragédie začína nová etapa, ktorá prináša nádej na obnovu života, no zároveň slúži ako smutná pripomienka zlyhaní a chýb, ktoré viedli k tejto devastujúcej udalosti.