Po šiestich rokoch sa na Slovensku opäť rozhoduje o tom, kto bude prevádzkovať ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Ide o obrovský balík peňazí, ktorý záchranky získavajú nielen vo forme paušálu od zdravotných poisťovní, ale aj za najazdené kilometre. V hre je suma 1,2 miliardy eur, o ktoré sa uchádzači budú súťažiť v rámci celoslovenskej licenčnej súťaže. Táto súťaž sa týka prevádzkovania 344 pozemných staníc a siedmich ambulancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Vďaka nedávno schválenej reforme záchraniek bude k dispozícii o 23 staníc viac ako v minulosti. Legislatíva však stanovuje, že jeden poskytovateľ môže obsadiť maximálne 25 percent zo všetkých staníc, čo má zabezpečiť širšiu konkurenciu a predísť monopolizácii trhu.
Nový systém výberu a potenciálne konflikty
Kým v roku 2019 o úspešných uchádzačoch rozhodoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tentoraz bude výber víťazov v rukách komisie zriadenej pri Operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS). Táto komisia, zložená z minimálne troch členov, bude určená vedením operačného strediska. Ministerstvo zdravotníctva (MZ SR) bude následne viazané rozhodnutím tejto komisie a bude povinné vydať licenciu poskytovateľovi, ktorého komisia vyberie.
Napriek tomu sa objavujú otázky týkajúce sa kompetenčného konfliktu medzi operačným strediskom a ministerstvom. Operačné stredisko totiž nie je správnym orgánom, a preto nemá legislatívnu možnosť preverovať uchádzačov, napríklad ich dlhy alebo skutočné splnenie požiadaviek na prevádzkovanie staníc. Hoci legislatíva umožňuje, aby komisia oznámila ministerstvu nespĺňanie podmienok a vylúčila takého účastníka zo súťaže, prax môže byť komplikovanejšia.
V súvislosti s týmto procesom sa objavujú aj obavy zo strany samotných záchranárov. Podpredsedníčka Zväzu operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby (Zoo ZZS) Bratislava a prezidentka Rescue Service Continuity, o. z., Zuzana Pukancová, upozorňuje na problematické aspekty reformy. "Ako nesystematické alebo problematické v ‚reforme záchrannej zdravotnej služby‘ sa javí odmietanie vykonať hĺbkové personálne audity u jednotlivých poskytovateľov, napriek tomu, že v kuloároch sa hovorí, že poddimenzované personálne stavy boli v minulosti dôvodom odchodu veľkého poskytovateľa zo slovenského trhu," uviedla. Pukancová tiež poukazuje na budúcu personálnu kapacitu záchranárov, vzhľadom na potrebu obsadiť 344 pozemných a sedem vrtuľníkových staníc, ako aj novovzniknuté pracovné pozície linky 116 117.
Transparentnosť a časový tlak
Jedným z bodov kritiky zo strany opozičných poslancov za KDH, Františka Majerského a Petra Stachuru, je nedostatočná transparentnosť celého procesu. Poukazujú na to, že sa v kuloároch už hovorí o vopred určených úspešných uchádzačoch a kritizujú ministra zdravotníctva Kamila Šaška za nedostatočnú komunikáciu o najväčšom tendri v zdravotníctve za posledných šesť rokov. Stále nie je jasné, kto presne bude o uchádzačoch rozhodovať a či prebehne verejné vypočutie, ktoré by zabezpečilo transparentný proces.
"Predstavte si, že na jeden bod dostanete fixné peniaze šesť rokov v kuse. A vašou úlohou je iba neurobiť zásadnú chybu a spreneverenie. Inak máte istý zisk. Už teraz sa v kuloároch hovorí, kto každý za to čo všetko môže dostať," povedal P. Stachura.
Ďalším problémom je časový harmonogram. Prvé licencie prevádzkovateľov staníc sa končia k 20. augustu 2025. To znamená, že ministerstvo zdravotníctva musí prvé licencie vydať už 5. augusta, čo si vyžaduje, aby malo rozhodnutie výberovej komisie k dispozícii začiatkom augusta. Vzhľadom na množstvo predkladaných projektov a dokumentov, pričom v roku 2019 bolo podaných približne 726 žiadostí, bude výberové konanie prebiehať za mimoriadne časovo náročných podmienok.
Vysvetlenie reformy zdravotnej starostlivosti
Financovanie a príprava projektov
Mnohí potenciálni záujemcovia sa však nedokážu zapojiť do výberového konania, pretože stále nie je jasné, ako budú nové typy záchraniek financované. Ministerstvo zdravotníctva totiž do uzávierky vydania článku nezverejnilo takzvané cenové opatrenie. Toto opatrenie je kľúčové, pretože podmienkou na zapojenie sa do súťaže je predloženie projektu stratégie a rozvoja ZZS, vrátane ekonomického projektu o fungovaní stanice. Bez informácií o príjmovej stránke stanice nie sú záujemcovia schopní pripraviť projekt a zapojiť sa do súťaže.
Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že cenové opatrenie pôjde v najbližších dňoch do pripomienkového konania a následne do legislatívneho procesu. Proces schvaľovania však môže byť zdĺhavý, zatiaľ čo uchádzači musia predložiť svoje projekty do 27. júna.
Samotné projekty budú následne posudzovať členovia komisie zriadené riaditeľom operačného strediska. Hodnotenie predložených projektov je dôležitou súčasťou výberového procesu, keďže uchádzači sa odlišujú najmä svojimi projektmi, v ktorých popisujú rozvoj záchrannej služby na nasledujúcich šesť rokov, dlhodobé ciele, komplexnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti, ekonomický projekt, spôsob zabezpečenia sústavného vzdelávania zdravotníkov či systém vnútornej kontroly. Bodovanie projektov však nie je objektivizované.
Nová sieť a personálne výmeny
Ministerstvo zdravotníctva zároveň určilo aj novú sieť záchraniek. Počet staníc sa síce zvýšil, no niektoré zaniknú a iné vzniknú na nových miestach. Rozloženie staníc bolo navrhnuté matematickým modelom, ktorý však podľa projektového manažéra reformy Gastona Ivanova nedokázal zohľadniť špecifické potreby regiónov. Preto operačné stredisko komunikovalo novú sieť s krajskými strediskami a zástupcami vyšších územných celkov.
Situáciu komplikujú aj personálne výmeny na najvyšších postoch. Dočasne poverený riaditeľ operačného strediska Marián Povolný, ktorý nahradil Osamu Al-Khaldiho, by mal skončiť vo funkcii začiatkom augusta, tesne pred vypršaním prvých licencií. Jeho funkčné obdobie, ktoré bolo pôvodne na šesť mesiacov, môže byť predĺžené o ďalšie tri mesiace. V tomto kontexte je dôležitá zodpovednosť pri výbere členov komisie, ktorí budú rozhodovať o úspešných uchádzačoch v miliardovej súťaži.
Kto sa prihlási do tendra?
Do výberového konania sa môžu hlásiť štátne aj súkromné spoločnosti. Štát prevádzkuje záchrannú službu v Košiciach a Bratislave. Svoje ambulancie majú aj niektoré nemocnice. Medzi najväčších poskytovateľov na trhu patria spoločnosti Life Star Emergency, ZaMED, RZP a Rescue System Žilina. Spoločnosť Merea, patriaca do skupiny Agel, je najväčším poskytovateľom dopravnej zdravotnej služby.
Na slovenský trh sa vracia aj spoločnosť Falck, ktorá ukončila svoje pôsobenie v roku 2019 a tentoraz sa plánuje zapojiť do výberového konania. Falck pôsobil na Slovensku takmer pätnásť rokov a prevádzkoval 107 staníc, pokrývajúc 40 percent územia.
O svoju účasť v súťaži sa zaujíma aj spoločnosť Agel. Hovorkyňa spoločnosti Nancy Závodská uviedla: "Máme záujem sa prihlásiť. Počet bodov a ich geografickú polohu aktuálne prehodnocujeme." Spoločnosť Penta zatiaľ svoju účasť zvažuje.
Oficiálne svoju účasť potvrdila aj záchranná zdravotná služba ZaMED, ktorá na Slovensku pôsobí už 20 rokov.
Právny rámec a podmienky prenájmu
Prenájom zdravotníckych zariadení, vrátane ambulancií záchrannej zdravotnej služby, je komplexná oblasť regulovaná rozsiahlym súborom právnych predpisov. Základným zákonom je zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dôležité sú aj zákony č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe.
Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti upravuje podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Základnou požiadavkou je, aby prenajímateľ aj nájomca mali platné povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ak to vyžaduje povaha poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Uchádzač o licenciu na prevádzkovanie ambulancie ZZS musí preukázať zabezpečenie personálneho a materiálno-technického vybavenia.
Daňové aspekty prenájmu zdravotníckych zariadení sú tiež dôležité. Nájom nehnuteľnosti je zvyčajne oslobodený od dane z pridanej hodnoty (DPH), avšak prenajímateľ sa môže rozhodnúť pre zdaňovanie. Samotná zdravotná starostlivosť je od DPH oslobodená. Príjem z prenájmu zdravotníckeho zariadenia však podlieha dani z príjmov a je povinný ho zdaniť.
Zamestnávatelia môžu svojim zamestnancom poskytovať benefity vo forme využívania prenajatých zdravotníckych zariadení, pričom takéto plnenia môžu byť oslobodené od dane. Prostriedky zo sociálneho fondu môžu byť tiež použité na prenájom zariadení pre zamestnancov.
V rámci verejnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sú samosprávne kraje, zdravotné poisťovne a Národné centrum zdravotníckych informácií povinné každoročne poskytovať údaje o tejto sieti. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyhodnocuje stav optimálnej siete, ktorá zabezpečuje dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti.
Celkovo ide o komplexný proces, ktorý spája miliardové finančné prostriedky s potenciálnymi nejasnosťami v legislatíve a transparentnosti výberového konania. Výsledok súťaže bude mať zásadný vplyv na kvalitu a dostupnosť záchrannej zdravotnej služby na Slovensku v nasledujúcich šiestich rokoch.
tags: #prenajom #zachrannej #sluzby