Prenájom náhradného vozidla: Účtovanie a nárok na náhradu škody

Dopravné nehody prinášajú okrem poškodenia vozidla aj množstvo ďalších komplikácií, ktoré môžu výrazne ovplyvniť každodenný život. Jednou z nich je strata mobility, keď sa poškodené vozidlo stane nepojazdným. V takýchto situáciách sa často stáva nevyhnutnosťou prenajať si náhradné vozidlo, aby sa zachoval štandard života, najmä ak vlastné vozidlo nie je k dispozícii. Tento článok sa komplexne venuje problematike prenájmu náhradného vozidla, nároku na jeho preplatenie z povinného zmluvného poistenia (PZP) vinníka nehody, ako aj účtovaniu nákladov spojených s prenájmom v kontexte podnikania.

Nárok na náhradné vozidlo z PZP vinníka nehody

Na Slovensku má poškodený, ktorý nezavinil škodovú udalosť, nárok na preplatenie nákladov na náhradné vozidlo z PZP vinníka nehody. Tento nárok je súčasťou kompenzácie za vzniknutú škodu, pretože počas opravy alebo riešenia totálnej škody nemôže poškodený používať svoje vlastné auto. Je však dôležité, aby majiteľ poškodeného vozidla o náhradné vozidlo požiadal len vtedy, ak ho naozaj potrebuje na zabezpečenie svojej mobility a každodenných činností.

Podmienky preplatenia nákladov

Poisťovňa vinníka prepláca primerané náklady na prenájom náhradného vozidla rovnakej alebo príbuznej triedy ako poškodené auto. Berie sa do úvahy len nevyhnutný čas, počas ktorého je auto v oprave alebo kým nie je ukončené riešenie poistnej udalosti. Dôležité je preukázať, že poškodený vozidlo skutočne potrebuje na každodenné fungovanie a nemá k dispozícii iné vlastné vozidlo. Každá poisťovňa si vyhradzuje právo na posúdenie nevyhnutnosti požičania vozidla.

Ak má poškodený k dispozícii iné auto, poisťovňa môže zamietnuť preplatenie náhradného vozidla alebo krátiť náklady na jeho požičanie, ak si ho poškodený prenajme na vlastnú päsť. Poisťovňa by mala poškodeného vopred informovať o týchto podmienkach, aby sa mohol rozhodnúť, či túto službu využije.

Postup pri uplatňovaní nároku

1. Kontaktovanie poisťovne vinníka: Po nehode alebo škodovej udalosti je potrebné kontaktovať poisťovňu vinníka a požiadať o náhradné vozidlo.
2. Posúdenie žiadosti: Poisťovňa by mala žiadosť rýchlo posúdiť a odsúhlasiť.
3. Zmluvná požičovňa vs. nezmluvná požičovňa: Poisťovňa má zvyčajne zmluvnú požičovňu, čo uľahčuje proces preplatenia, pretože všetky platby idú mimo poškodeného. Pri nezmluvnej požičovni je potrebné riešiť všetky doklady, prenájom uhradiť a následne žiadať o preplatenie.
4. Predloženie potrebných dokumentov: Ak si poškodený zabezpečí náhradné vozidlo sám, musí predložiť faktúry za prenájom, nájomnú zmluvu, preberací a odovzdávací protokol, zákazkový list zo servisu o oprave, zdôvodnenie nutnosti zapožičania a doklady od zapožičaného vozidla.

Rozdiely v prístupe poisťovní

Nie všetky poisťovne automaticky poskytujú náhradné vozidlo z PZP vinníka. Väčšina poisťovní sa zhoduje v tom, že majiteľ v pozícii poškodeného má nárok na náklady pri požičaní náhradného vozidla. Táto povinnosť je daná zákonom, ktorý ale nekonkretizoval. Poškodený musí uplatniť svoj nárok. V mnohých situáciách o náhradné vozidlo nemá záujem - tým, že si ho od požičovne vezme, zaň tiež plne zodpovedá a musí uhradiť všetky škody, ktoré náhradnému vozidlu spôsobí.

Žiadna z poisťovní neponúka náhradné vozidlo v rámci svojich služieb alebo spolupráce s autopožičovňou priamo. Poškodený si musí náhradné vozidlo zaobstarať sám a následne žiadať o preplatenie nákladov.

Nájom náhradného vozidla a povinné zmluvné poistenie (PZP)

Vďaka PZP sa nemusíme obávať, či bude mať vinník dopravnej nehody dostatok peňazí na nahradenie spôsobených škôd. Poisťovňa musí v zmysle zákona za škodcu zaplatiť všetky uplatnené a preukázané nároky na náhradu:

• Škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
• Škody, ktorá vznikla poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
• Ušlého zisku.
• Účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní vyššie uvedených nárokov voči poisťovni, ktorá nesplní povinnosti súvisiace s ich uspokojením, prípadne ich náhradu neoprávnene odmietne poskytnúť alebo ju neoprávnene kráti.

Súdna prax sa zhoduje na tom, že v rámci nárokov na náhradu škody z PZP sa má vykompenzovať aj nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Jeho úhrada pritom nemusí byť s poisťovňou osobitne dohodnutá.

PZP neslúži na odčinenie škôd, ktoré v dôsledku prevádzky vášho vozidla vznikli vám. Na tento účel by ste mali mať dojednané havarijné poistenie.

Podmienky hradenia nájmu náhradného vozidla z PZP

Poisťovne kompenzujú nájomné za užívanie takého náhradného automobilu, ktorý zodpovedá vášmu poškodenému vozidlu. Optimálne by teda malo ísť o auto rovnakej triedy; prípustné je ale samozrejme aj zapožičanie vozidla nižšej triedy.

Nájomné nemusí byť preplatené v celej sume, ktorú vám prenajímateľ napokon vyúčtuje. Jeho náhrada býva znižovaná o tzv. prevádzkové náklady. Ide o výdavky, ktoré by ste museli uhradiť v súvislosti s užívaním vášho vlastného vozidla, ak by nedošlo k jeho poškodeniu. Poisťovne používajú pre výpočet týchto nákladov osobitnú metodiku, ktorá nemusí vždy korešpondovať s realitou.

Rozlišovanie medzi totálnou škodou a opraviteľným poškodením

Poisťovne vyplácajú inú náhradu pri totálnej škode a inú, ak je možná oprava. Ak vzhľadom na svoju prácu či rodinný stav musíte mať k dispozícii auto a vaše vlastné je nepojazdné, môžete túto situáciu uspokojivo riešiť len zapožičaním iného vozidla. Aby bol váš životný štandard zachovaný, bude náhrada nevyhnutná minimálne dovtedy, kým opäť nebudete môcť používať svoje auto.

Potreba náhradného vozidla sa teda nelíši podľa toho, či je vaše vlastné auto stále v servise kvôli oprave alebo či ho nemáte kvôli tomu, že sa kvôli tzv. totálnej škode už neoplatí opravovať.

Totálna škoda na vozidle

V prípade neopraviteľného poškodenia auta zastávajú poisťovne názor, že náklady na nájom náhradného vozidla nemožno kompenzovať až do doby, kým vám nebude vyplatená náhrada škody za zničenie vášho auta. Argumentujú, že ak by boli nútené preplatiť nájomné až do okamihu získania prostriedkov na kúpu nového automobilu, mohlo by odškodnenie aj násobne prevýšiť skutočnú škodu, ktorá vám na vozidle vznikla. Nájomné preto považujú za účelne vynaložený a kompenzovateľný náklad len do okamihu, v ktorom sa dozviete, že oprava poškodeného vozidla by nebola rentabilná.

Pokiaľ sa nabúrané auto oplatí opravovať, nemali by ste mať spravidla väčší problém s preplatením nájomného až do doby, kým vám autoservis vaše vozidlo nedá do poriadku.

Stanovisko Ústavného Súdu SR k totálnej škode

Mnoho vlastníkov tzv. totálne poškodených vozidiel sa pochopiteľne odmietlo zmieriť s tým, že si majú celé nájomné odo dňa oznámenia o nevýhodnosti opravy až do dňa získania plnenia za poškodenie automobilu financovať sami. Napriek tomu, že sa opakovane pokúšali o priznanie kompenzácie za dlhšie obdobie aj súdnou cestou, slovenské súdy sa vo veľkej väčšine prípadov prikláňali k názoru poisťovní.

Nádej pre poškodených, ktorých vozidlo sa už po nehode neoplatí opravovať, priniesol začiatkom roka 2023 Ústavný súd SR. V odôvodnení svojho rozhodnutia vydaného na základe podanej ústavnej sťažnosti deklaroval, že poškodený, ktorému na aute vznikla „len“ opraviteľná škoda a poškodený, ktorého auto bolo naopak úplne zničené, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii. Ani jeden z nich totiž nemôže užívať svoje vlastné vozidlo a obaja sú preto nútení pristúpiť k nájmu náhradného vozidla.

V nadväznosti na to Ústavný súd uviedol, že keď sa poškodený dozvie o totálnej škode, nemá to nijaký vplyv na nevyhnutnosť využívania náhradného vozidla. K zmene jeho postavenia môže dôjsť až vtedy, keď poisťovňa oznámi ukončenie likvidácie škodovej udalosti a poukáže mu finančné prostriedky, ktoré môže následne použiť na zakúpenie nového vozidla.

S prihliadnutím na argumentáciu uvedenú v rozhodnutí Ústavného súdu je teda do budúcna možné očakávať, že súdy budú poškodeným priznávať kompenzáciu nájmu náhradného vozidla za dlhšiu dobu aj v prípade totálnej škody.

Alternatívy k náhradnému vozidlu

Poisťovne sa v súdnych sporoch často snažia argumentovať, že použitie náhradného vozidla nemusí byť vždy účelné a navrhujú využitie MHD alebo taxíka. Súdy však na túto námietku príliš nereflektujú. Krajský súd Bratislava poukázal na to, že by bolo neprimerané zaťažovať poškodených zabezpečovaním iných možností dopravy (sp.zn. 7Co/105/2024).

Dĺžka opravy a jej vplyv na preplatenie nájmu

Poisťovne sa často pokúšajú znížiť kompenzáciu nájmu náhradného vozidla poukazovaním na prieťahy spôsobené autoservisom. Krajský súd Trenčín upozornil, že poškodený zvyčajne nemá vplyv na dĺžku opravy (sp.zn. 19Co/5/2025).

Postúpenie pohľadávky

Ak vám poisťovňa odmietne preplatiť náklady na nájom náhradného vozidla, môžete svoju pohľadávku postúpiť. V praxi sa to rieši tak, že pohľadávka je postúpená priamo na prenajímateľa vozidiel, ktorý si ju následne od poisťovne vymôže sám.

Účtovanie prenájmu náhradného vozidla v podnikaní

Podnikateľ môže využívať na výkon podnikateľskej činnosti aj osobné auto (OA), ktorý nie je v jeho vlastníctve, a to na základe nájomnej zmluvy alebo zmluvy o finančnom prenájme. V prípade, že podnikateľ využíva pri podnikaní OA prenajatý na základe nájomnej zmluvy alebo OA vypožičaný na základe zmluvy o výpožičke, je nutné pri posudzovaní jednotlivých výdavkov, ktoré mu pri prevádzke OA vznikli, brať do úvahy skutočnosť, že v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP) ide o majetok, ktorý nie je v jeho vlastníctve.

Pri prenájme a vypožičaní OA nie sú rozhodujúce pre podnikateľa, ktorý takýto OA v podnikaní využíva, výdavky na obstaranie automobilu, lebo podnikateľ OA neobstaráva. Automobil zostáva vo vlastníctve osoby, ktorá OA podnikateľovi prenajala alebo požičala.

V praxi malých podnikateľov, ktorí začínajú podnikať, je časté, že podnikateľ si do doby, kým si obstará svoj OA, požičia automobil od svojich blízkych rodinných príslušníkov, napríklad od rodičov, súrodencov a podobne. Pri rozhodovaní, či využiť na podnikanie automobil prenajatý alebo požičaný, by nemal podnikateľ zabudnúť na skutočnosť, že druhá strana, t. j. prenajímateľ alebo osoba, ktorá OA požičala, musí príjmy z prenájmu alebo z poskytnutia OA zahrnúť do svojho základu dane.

Príklad č. 1: Nájom auta od rodičov

Predpokladajme, že podnikateľ Milan začne podnikať v novembri a na podnikanie potrebuje OA, ktorý nemá. Preto sa dohodol so svojimi rodičmi, ktorí mu OA prenajali. V zmluve o prenájme si dohodli, že všetky výdavky spojené s prevádzkou OA, výdavky na bežnú údržbu a opravy bude platiť Milan spolu s platbou za prenájom vo výške 50 eur mesačne. Milan zaplatil nájomné 5. novembra vo výške 50 eur a 5. decembra vo výške 50 eur.

Milan sa rozhodol, že daňový výdavok na spotrebu PHL stanoví podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 1 ZDP, t. j. výdavky na nákup PHL účtovať tak ako výdavky spojené s prevádzkou OA. Na konci zdaňovacieho obdobia, t. j. 31. decembra, vypočíta v súlade s ustanovením § 19 ods. 2 písm. l) bod 1 ZDP daňový výdavok na spotrebu PHL a porovná ho so sumou výdavkov na nákup PHL, ktorú má zaúčtovanú v účtovníctve. Vzniknutý rozdiel zaúčtuje do peňažného denníka ako uzávierkovú účtovnú operáciu podľa § 8 ods. 4 písm. f) Postupov účtovania v JÚ.

Príklad č. 2: Časové rozlíšenie nájomného

Podnikateľka Martina, ktorá podniká ako FO a účtuje v sústave JÚ, zaplatila za prenájom OA, ktorý využíva na výkon podnikateľskej činnosti, na obdobie od mája 2010 do konca apríla 2011 sumu 2 000 eur. Celú sumu uhradila pri podpise nájomnej zmluvy, t. j. 1. mája 2010. Nájomnú zmluvu uzavrela so svojím bratom, ktorý nie je podnikateľom.

Nájomné, ktoré zaplatila v máji 2010 vo výške 2 000 eur na rok dopredu, však nemôže zaúčtovať v celej výške do daňových výdavkov roku 2010, pretože časť výdavku súvisí s používaním OA v roku 2011. Pri účtovaní výdavku za nájomné musí Martina vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 4 ZDP a nájomné musí časovo rozlišovať, t. j. rozdeliť ho na roky 2010 a 2011.

Podľa § 19 ods. 4 ZDP nájomné, odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv, uhrádzané fyzickej osobe sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené.

Martina bude v súlade s ustanovením § 19 ods. 4 ZDP účtovať v roku 2010 nájomné za 8 mesiacov a v roku 2011 nájomné za 4 mesiace. Martina môže účtovať nájomné viacerými spôsobmi, ale vždy musí dodržať ustanovenie § 19 ods. 4 ZDP a nájomné musí časovo rozlíšiť.

DPH a náhrada škody

Pri posudzovaní, či má požadovaná finančná náhrada vstupovať do základu dane na účely DPH, je potrebné skúmať, či ide o predmet dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty; t.j. či ide o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu v Slovenskej republike zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Dodanie tovaru alebo poskytnutie služby sa vykoná „za protihodnotu“, ak existuje priama súvislosť medzi dodaním tovaru resp. poskytnutím služieb a prijatou protihodnotou. Ak požadovaná odplata iba nahrádza škodu, ktorú platiteľ dane utrpel, a teda nie je protihodnotou za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, nie je vzhľadom na jej povahu predmetom DPH. Môže ísť napríklad o odškodnenie za odstúpenie od zmluvy ešte pred samotnou realizáciou transakcie, náhrada za poškodenie tovaru a pod.

Samotné odstránenie poškodenia (napr. oprava tovaru) predstavuje z hľadiska DPH dodanie služby, a teda podlieha dani. Ak je dodávateľ služby platiteľ dane, vyhotoví faktúru za opravu s DPH.

Daňovo uznateľné a neuznateľné náklady

Podnikatelia si svoj základ dane môžu znížiť o tzv. daňovo uznateľné náklady. Okrem nich zákon definuje tiež daňovo neuznateľné náklady. Všeobecne platí, že by ste si do účtovníctva či daňovej evidencie mali zahrnúť iba tie náklady, ktoré si obhájite pred správcom dane.

Zmeny v zdaňovaní osobných motorových vozidiel od roku 2026

Od 1. januára 2026 sa menia pravidlá odpočtu DPH pri osobných motorových vozidlách. Plný odpočet (100 %) bude možný len pri vozidlách používaných výlučne na podnikanie a pri vedení podrobných záznamov. Platiteľ, ktorý od 1.1.2026 nadobudne OMV a bude ho používať aj na súkromné účely, uplatní nárok na odpočítanie dane v stanovenom percentuálnom rozsahu 50 %.

Paušálne odpočítanie dane sa rovnako uplatní aj na OMV používané na základe nájomnej zmluvy na operatívny lízing, zmluvy o finančnom lízingu a pod. Odpočítanie dane v rozsahu 50 % sa vzťahuje aj na pohonné hmoty, náhradné diely a služby autoservisu, v súvislosti s OMV, ktoré používa na tzv. zmiešané účely.

Režimy odpočtu DPH po 1.1.2026

• 50 % odpočet DPH (pri kombinovanom použití): Štandardný režim pre vozidlá používané na podnikanie aj súkromné účely.
• 100 % odpočet DPH (pri výlučnom podnikateľskom použití): Vyžaduje splnenie prísnych podmienok a vedenie podrobných záznamov.

Preukazovanie spotreby pohonných látok po 1.1.2026

V zmysle § 19 ods. 2 písm. l) ZDP je možné preukazovať spotrebu pohonných látok viacerými spôsobmi:

• Podľa skutočne najazdených kilometrov a spotreby uvedenej v technickom preukaze.
• Na základe spotreby vykázanej z GPS zariadenia.
• Paušálne - do daňových výdavkov sa zahrnie 80 % z celkového preukázaného nákupu PHL za zdaňovacie obdobie.

Pri elektromobiloch (BEV) sa za spotrebu PHL považuje elektrina prepočítaná podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze a podľa priemernej ceny elektriny vyhlásenej Štatistickým úradom SR.

Súkromné používanie služobného vozidla

Ak zamestnanec alebo konateľ používa služobné osobné motorové vozidlo aj na súkromné účely, vzniká mu nepeňažný príjem vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý začatý mesiac; pri elektromobiloch (BEV) vo výške 0,5 %.

Evidencia jázd po 1.1.2026

Od 1.1.2026 sa klasická kniha jázd presúva do rozsiahlejšej formy - záznamy o prevádzke vozidla podľa § 85n zákona o DPH. Pri uplatňovaní 100 % odpočtu DPH je vedenie elektronických záznamov podľa § 85n zákona o DPH povinné.

tags: #prenajom #nahradneho #vozidla #uctovanie