Prenájom hnuteľných vecí predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje dôkladné zváženie z pohľadu daňových a právnych predpisov. Tento článok sa zameriava na špecifiká prenájmu hnuteľnej veci do Českej republiky, pričom sa snaží poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku.
Daňové aspekty prenájmu hnuteľnej veci
Pri prenájme hnuteľných vecí je kľúčové správne určenie daňovej povinnosti, predovšetkým v kontexte dane z pridanej hodnoty (DPH) a dane z príjmov.
Daň z pridanej hodnoty (DPH)
Dodaním služby je v zmysle § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru. Pri zdanení služieb poskytovaných v rámci Európskej únie je potrebné predovšetkým určiť, v ktorom členskom štáte EÚ sa nachádza miesto dodania služby, pretože v tom štáte je služba predmetom dane.
Miesto dodania služby
Podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania. Ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
V prípade prenájmu lešenia slovenskou spoločnosťou podnikateľovi registrovanému pre DPH v ČR, miesto dodania sa posúdi podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, teda v ČR. Slovenský platiteľ DPH vyfakturuje službu bez dane s poznámkou "prenesenie daňovej povinnosti" a podá súhrnný výkaz.
Krátkodobý prenájom dopravných prostriedkov
Pri krátkodobom prenájme dopravných prostriedkov je miestom dodania miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky poskytne zákazníkovi. Dĺžka trvania prenájmu je rozhodujúca pre posúdenie, či ide o krátkodobý alebo dlhodobý prenájom. Dopravné prostriedky sa považujú za skutočne odovzdané do dispozície zákazníka v mieste, kde sa dopravný prostriedok nachádza, keď nad ním zákazník prevezme skutočnú kontrolu. Dĺžka trvania nepretržitého držania alebo používania dopravného prostriedku je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie uplatnenia § 16 ods. 2 zákona o DPH.
Platiteľ dane, ktorý sa zaoberá nájmom dopravných prostriedkov, prenajme osobný automobil inému platiteľovi dane. Zmluva bola uzatvorená na obdobie 20 dní. Podľa požiadavky nájomcu bol osobný automobil fyzicky odovzdaný na letisku Schwechat vo Viedni. Keďže nájom bol dohodnutý na obdobie 20 dní, ide o krátkodobý nájom a miestom dodania služby je podľa § 16 ods. 2 ZDPH miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi, t. j. Viedeň. Ak by bola zmluva o nájme uzatvorená na obdobie dlhšie ako 30 dní, miestom dodania služby by bolo podľa § 15 ods. 1 miesto sídla nájomcu.
Preprava tovaru
V prípade prepravy tovaru pre zdaniteľnú osobu je miestom dodania miesto, kde má príjemca služby sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko. Ak si český podnikateľ objedná u slovenského platiteľa dane prepravu tovaru v Chorvátsku, miestom dodania služby je Česká republika.
Dopravca (platiteľ DPH v SR) poskytne službu prepravy tovaru z ČR do SR pre zdaniteľnú osobu - platiteľa DPH z ČR. Miesto dodania tejto prepravnej služby je v ČR - v zmysle § 15 ods. 1 ZDPH v sídle príjemcu služby.
Osoba povinná platiť daň
Pri službách dodaných zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, pri ktorých povinnosť platiť daň v tuzemsku sa prenáša na prijímateľa služby v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, vzniká daňová povinnosť dňom dodania takejto služby. Dňom dodania služby sa rozumie deň, keď je služba poskytnutá, resp. keď je poskytovanie služby ukončené. Prijímateľ služby je povinný platiť daň z prijatej služby, musí službu zdaniť v zdaňovacom období, kedy bola služba dodaná, a to aj v prípade, ak o dodaní služby nevyhotovil poskytovateľ faktúru.
Slovenský platiteľ dane si objednal reklamnú službu u podnikateľa z ČR. Služba je ukončená dňa 27.4.2023. Faktúru český dodávateľ služby vyhotovil dňa 11.5.2023 a tento dátum aj uviedol na faktúre. Faktúru slovenský platiteľ obdržal 1.6.2023. Daňová povinnosť vznikla dňa 27.4.2023. Prijímateľ služby uplatní slovenskú DPH (20 %) na prijatú službu a zahrnie daňovú povinnosť do daňového priznania DPH a kontrolného výkazu DPH za apríl 2023, resp. II.Q 2023. Základ dane určí na základe zmluvne dohodnutej odmeny.
Právnik identifikovaný pre daň v Maďarsku dodal právne služby slovenskému podnikateľovi, ktorý nie je platiteľom dane, ale iba osobou registrovanou pre daň podľa § 7a zákona o DPH. Služba je dodaná 23.5.2023. Právnik vystavil faktúru za dodanú službu dňa 17.6.2023. Ide o službu s miestom dodania v tuzemsku, kedy je slovenský podnikateľ povinný platiť daň z dodanej služby. Daňová povinnosť mu vzniká dňom dodania služby, t.j. 23.5.2023.
Poľská firma nám minulý mesiac opravila auto za dohodnutú cenu. Vieme, že z titulu prijatia tejto služby sa budeme musieť „samozdaniť“, ale stále nám nezaslala faktúru za túto službu. Odberateľ z prijatej služby je povinný platiť DPH („samozdaniť“ sa) v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. Skutočnosť, že nemá od dodávateľa faktúru, nemá na uvedené vplyv. V takomto prípade sa v kontrolnom výkaze v časti B.1. namiesto poradového čísla faktúry, keďže absentuje, uvedie číselná identifikácia iného dokladu.
Za deň dodania služby zahraničnou osobou alebo osobou z tretieho štátu ak sa uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy uzatvorenej na menej ako 12 kalendárnych mesiacov, sa považuje najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodanú službu vzťahuje (deň dodania služby je deň vzniku daňovej povinnosti), pričom za čiastkové dodanie služby sa považuje také dodanie služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva (napr. prenájom hnuteľnej veci, príp. nehnuteľnosti, opakovane dodávané účtovné, právne, … služby). Z uvedeného vyplýva, že za deň dodania môže byť určený aj skorší deň ako je posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje, tento deň by však mal byť zrejmý ako deň dodania.
Slovenský platiteľ má prenajatú web stránku od rakúskej firmy na dobu určitú - 6 kalendárnych mesiacov. Podľa zmluvy je slovenský platiteľ povinný zaplatiť nájom za každý kalendárny mesiac najneskôr do 10. dňa kalendárneho mesiaca, na ktorý sa nájom vzťahuje. Slovenský platiteľ uhradí platbu za mesiac jún 2023 už 29.5.2023. Daňová povinnosť (samozdanenie) vzniká dňom úhrady nájomného za web stránku, t.j. 29.5.2023.
Prenajímateľ - zdaniteľná osoba registrovaná pre DPH v Nemecku uzavrel zmluvu o nájme stroja s nájomcom - platiteľom registrovaným pre daň na Slovensku na dobu neurčitú. Platba nájomného má pokrývať obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov. Zmluva o nájme je účinná od 1.8.2022. Prvá platba nájomného má byť zaplatená 1.2.2023. Deň dodania je 31.12.2022, t.j. posledný deň obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje.
Daň z príjmov
Príjmy zo zdrojov na území SR daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sú zdaniteľné. Podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona o dani z príjmov, príjmom zo zdrojov na území SR daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území SR.
Zdaňovanie príjmov z prenájmu
Ak nerezident SR poberá príjmy z prenájmu hnuteľných vecí umiestnených na území SR, tieto sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou. Ak ide o operatívny prenájom hnuteľných vecí, tento v prípade zmluvných štátov spadá pod článok „Licenčné poplatky“ a na území SR sa zdaňuje daňou vyberanou zrážkou vo výške sadzby 19 %. V prípade, že sa takýto príjem vypláca daňovníkovi nezmluvného štátu, sadzba dane je 35 %.
Príjmy z operatívneho prenájmu mobilných dopravných prostriedkov tak vo všeobecnosti spadajú do rámca príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) štvrtý bod zákona o dani z príjmov a článku 12 ods. 3 Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.
Oslobodenie od dane
Podľa § 9 zákona o dani z príjmov je oslobodený príjem z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí do výšky 500 eur za kalendárny rok. Ak daňovník dosiahne zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane, je povinný podať daňové priznanie.
Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
Pri zdaňovaní príjmov z prenájmu je potrebné brať do úvahy aj zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Napríklad, v zmysle článku 8 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku, príjmy z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave sa zdaňujú len v tom štáte, v ktorom sa nachádza miesto ich skutočného vedenia.
V súlade s článkom 12 ods. 3 Zmluvy medzi SR a Ukrajinou o zamedzení dvojakého zdanenia, príjmy z prenájmu lietadiel, ak sú používané v medzinárodnej doprave, sa zdaňujú v štáte, kde sa nachádza miesto ich skutočného vedenia.
Finančný prenájom
Pri finančnom prenájme hnuteľného majetku suma istiny nie je považovaná za príjem zo zdrojov na území SR. Zdaňovanie sumy istiny spadá do rámca článku 13 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a podlieha zdaneniu len v štáte rezidencie zahraničného daňovníka. Úrok pri finančnom prenájme spadá do rámca príjmov z poskytnutých úverov a pôžičiek a je predmetom dane v SR. Podľa článku 11 ods. 1 zmluvy medzi SR a ČR, úroky majúce zdroj v SR, ktoré poberá rezident ČR a ktorý je ich skutočným vlastníkom, budú zdanené iba v ČR.
Právne aspekty prenájmu hnuteľnej veci
Právne vzťahy vznikajúce z prenájmu hnuteľných vecí upravuje predovšetkým Občiansky zákonník a v niektorých prípadoch aj Živnostenský zákon.
Občiansky zákonník
Právne vzťahy uzatvorené prostredníctvom nájomnej zmluvy sú upravené v rámci § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
Živnostenský zákon
Podľa živnostenského zákona je možné prevádzkovať aj prenájom hnuteľných vecí ako živnosť, a to tie, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 1 a 2 cit. zákona. Pre prevádzkovanie týchto živností musia byť splnené všeobecné podmienky, preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje.
Špecifické prípady prenájmu
V právnej praxi sa stretávame aj s prípismi, kedy je potrebné rozlišovať medzi rôznymi formami prenájmu, ako napríklad finančný prenájom, ktorý má špecifické daňové implikácie.
V súvislosti s prenájmom hnuteľných vecí sa môžu objaviť aj právne spory, ako napríklad ten, ktorý riešil Ústavný súd Slovenskej republiky. V jednom prípade sa riešila otázka zodpovednosti za škodu pri predčasnom ukončení lízingovej zmluvy z dôvodu odcudzenia predmetu lízingu. Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie uznesením Najvyššieho súdu SR. Ústavný súd sa zaoberal otázkou správneho právneho posúdenia veci a hodnotením dôkazov, pričom zdôraznil potrebu rovnosti účastníkov konania a dodržiavania kogentných právnych noriem.
Záver
Prenájom hnuteľnej veci do Českej republiky, rovnako ako akýkoľvek cezhraničný prenájom, si vyžaduje dôkladné poznanie daňových a právnych predpisov oboch dotknutých krajín, ako aj príslušných medzinárodných zmlúv. Správne určenie miesta dodania služby, osoby povinnej platiť daň a dodržiavanie všetkých legislatívnych požiadaviek sú kľúčové pre bezproblémový priebeh prenájmu a predchádzanie prípadným daňovým komplikáciám.