Financovanie cirkví na Slovensku, najmä v kontexte ich majetkov a ich využívania, predstavuje komplexnú a často diskutovanú tému. Súčasný stav, kde štátne príspevky pre registrované cirkvi dosahujú desiatky miliónov eur ročne, vyvoláva otázky o miere odlúčenosti cirkvi od štátu a o efektivite hospodárenia s cirkevným majetkom. Analýza konkrétnych prípadov, ako je využívanie pozemkov na ulici Kuzmánkovej v Prešove (hoci konkrétne informácie o pozemkoch na Kuzmánkovej ulici v Prešove neboli v poskytnutom texte, kontext prenájmu cirkevných pozemkov je možné rozobrať všeobecne), ako aj širší pohľad na cirkevné financie a majetky, odhaľuje rôzne aspekty tejto problematiky.
NOVÝ ZÁKON O FINANCOVANÍ CIRKVÍ
Štátne príspevky pre cirkvi: Mechanizmus a jeho vývoj
Štátne príspevky pre registrované cirkvi na Slovensku predstavujú významnú časť ich rozpočtov. V roku 2023 si osemnásť registrovaných cirkví a náboženských spoločností rozdelilo sumu 57,6 milióna eur. Tento príspevok sa primárne využíva na platy duchovných a laikov, ako aj na úhradu odvodov. Zvyšné prostriedky sú alokované na bohoslužobné a charitatívne aktivity, platby za energie či stravovanie. Cirkev si sama určuje, ako tieto prostriedky ďalej rozdelí.
Momentálne sa výška štátnej dotácie odvíja od valorizácie miezd štátnych zamestnancov. Existuje však návrh na zmenu, ktorý by sumu naviazal na rast priemernej mzdy v celom hospodárstve. Tento posun by mohol viesť k rýchlejšiemu rastu transferov zo štátneho rozpočtu do cirkevných rozpočtov, čo by mohlo ďalej posilniť ich finančnú závislosť od štátu. Zároveň sa tým otvára diskusia o tom, či by tento model bol v súlade s princípmi odlúčenosti cirkvi od štátu, jedným zo základných cieľov nežnej revolúcie.
Štyri z 18 registrovaných cirkví sa práva na štátne financovanie vzdali. Najväčší podiel z celkovej sumy tradične získava rímskokatolícka cirkev, ktorá je najpočetnejšia, s viac ako 39 miliónmi eur v roku 2023. Tieto prostriedky sú kľúčové pre zabezpečenie minimálnych miezd duchovných, ktoré sa podľa dostupných údajov pohybujú na úrovni okolo tisíc eur v hrubom, zatiaľ čo platy laikov sú o niečo vyššie. Niektoré náboženské organizácie uvádzajú priemerne nižšie mzdy duchovných financované zo štátneho príspevku, napríklad vo výške 684 eur.
Iné zdroje príjmov cirkví: Diverzifikácia a hospodárenie s majetkom
Cirkvi na Slovensku však nie sú závislé výlučne od štátnych dotácií. Mnohé z nich aktívne hospodária so svojimi majetkami a generujú príjmy z rôznych zdrojov. Evanjelická cirkev má napríklad ročný rozpočet okolo osem miliónov eur, pričom štátna dotácia tvorí len časť jej príjmov. Cirkev získava aj finančné príspevky zo zahraničia, ktoré sú často viazané na konkrétne účely, ako napríklad pomoc utečencom z Ukrajiny, kde v posledných dvoch rokoch dosiahla pomoc úroveň viac ako 500-tisíc eur. Okrem toho, evanjelici generujú približne 300-tisíc eur ročne z prenájmu svojho majetku.
Rímskokatolícka a gréckokatolícka cirkev neposkytli presné čísla o svojom celkovom hospodárení. Je však zrejmé, že štátny príspevok predstavuje len časť ich príjmov. Mnohé farnosti, rehoľné spoločenstvá a diecézne charity sú financované predovšetkým z vlastných zdrojov. Analýzy naznačujú, že slovenské cirkevné subjekty sú aktívne zapojené do podnikania a dokážu efektívne spravovať svoj rozsiahly a rozmanitý majetok. Štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti síce nemajú povinnosť podávať daňové priznanie, ak majú len príjmy oslobodené od dane, ale zároveň musia zverejňovať informácie o svojich hospodárskych výsledkoch, ak generujú iné príjmy.
Získanie presných informácií o celkovej hodnote cirkevných majetkov je však náročné kvôli ich rozdrobenej vlastníckej štruktúre. Takmer každá farnosť vedie vlastné účtovníctvo. Na portáli Finstat je evidovaných vyše 3,7 tisíca cirkevných organizácií. Napríklad gréckokatolícka cirkev rozdeľuje štátny príspevok medzi Bratislavskú eparchiu, Košickú eparchiu a arcibiskupstvo v Prešove. Evanjelická cirkev delí dotáciu na päť častí svojej štruktúry. Rímskokatolícka cirkev je najväčšia, tvorená ôsmimi biskupstvami a arcidiecézami, Slovenská katolícka charita, Konferencia vyšších rehoľných predstavených a Konferencia biskupov Slovenska (KBS).
Majetok cirkví a jeho využitie: Od reštitúcií k aktívnym investíciám
Základným pilierom bohatstva cirkví na Slovensku tvoria nehnuteľné majetky, ku ktorým sa dostali po páde komunizmu prostredníctvom dvoch reštitučných zákonov. Ide o sakrálne stavby, kultúrne pamiatky, ale aj rozsiahle pozemky a lesy. Najefektívnejšie tieto aktíva spravuje rímskokatolícka cirkev. Ročne z prenájmu vlastných majetkov dokáže zarobiť vyše sedem miliónov eur, ďalší takmer milión eur pochádza z poskytovania vlastných služieb.
Gréckokatolícka cirkev tiež časť svojich majetkov využíva na prenájom, pričom vlani z nájmov získala okolo milióna eur. Okrem toho aktívne podniká na vlastných lesných pozemkoch, z predaja dreva vlani zarobila viac ako 160-tisíc eur.
Ďalším významným zdrojom financovania cirkví sú organizácie, ktoré sami zriadili. Evanjelická a katolícka cirkev prevádzkujú desiatky gymnázií a lýceí, ktoré si samostatne zabezpečujú financovanie prostredníctvom zbierania príspevkov a dotácií od ministerstva školstva. Gréckokatolícka cirkev prevádzkuje dokonca cestovnú kanceláriu, ktorá okrem pútnických zájazdov ponúka aj all-inclusive pobyty v populárnych gréckych letoviskách.
Efektivita hospodárenia a názory verejnosti: Cesta k samofinancovaniu?
Analýza výdavkov troch najväčších cirkví naznačuje, že ich hlavné náklady, ako sú mzdy a odvody duchovných, sú vo veľkej miere dotované štátnym rozpočtom. Cirkvi často spolufinancujú významné investície do opráv a rekonštrukcií budov prostredníctvom eurofondov. Tento model môže znižovať motiváciu na efektívnejšie hospodárenie s vlastným majetkom. Podľa účtovných závierok je takmer polovica náboženských organizácií stratová. Medzi najziskovejšie patrí Nitrianske biskupstvo katolíckej cirkvi, ktoré spravuje majetok v hodnote 180 miliónov eur a vlani zarobilo 3,5 milióna eur, primárne z prenájmu majetku.
Tieto zistenia vyvolávajú otázku, či by cirkvi nemali hospodáriť efektívnejšie, aby sa mohli financovať z vlastných príjmov. Tento názor je medzi Slovákmi populárny, pričom nadpolovičná väčšina obyvateľstva podporuje odluku cirkvi od štátu. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že túto myšlienku podporuje 61% respondentov (NMS market research) a 55% opýtaných (agentúra AKO).
Registrácia cirkví a alternatívne modely financovania: Výzvy pre menšinové vierovyznania
Založenie novej cirkvi a získanie štátneho financovania však nie je jednoduché. Väčšina štátom uznaných a financovaných náboženských organizácií bola registrovaná pred účinnosťou súčasnej legislatívy. Pre získanie registrácie novej cirkvi je dnes potrebné nazbierať 50-tisíc overených podpisov. Tento prísny limit vytvára paradoxnú situáciu, kedy štátnu dotáciu dostávajú aj cirkvi s nízkym počtom veriacich, ako napríklad československá husitská cirkev (581 veriacich podľa sčítania z roku 2021) či Evanjelická metodistická cirkev (3 tisíc veriacich). Naopak, k islamu sa hlási 3,8 tisíca ľudí a k budhizmu necelých 7-tisíc veriacich, ktorí však štátne financovanie nedostávajú.
Rezort kultúry nevidí v tomto probléme zásadný problém, zdôrazňujúc rovnaké zabezpečenie základných ľudských slobôd pre členov všetkých cirkví. Predstavitelia neregistrovaných vierovyznaní však s týmto názorom nesúhlasia a volajú po zmene prístupu štátu k menšinovým vierovyznaniam. Združenia ako napríklad moslimovia by privítali zjednodušenie legislatívy pre registráciu nových náboženských organizácií. Ján Kysucký z centra budhizmu Diamantová cesta by uvítal zmenu legislatívy podľa českého modelu, ktorý predpokladá dvojstupňovú registráciu. Misijný pastor neregistrovanej cirkvi Spoločenstvo biblickej viery Jan Šichula navrhuje inšpiráciu americkým modelom s minimálnymi podmienkami pre registráciu.
Snahy o zmeny v registračnej legislatíve však doteraz nenabrali dostatočnú politickú podporu. Dve legislatívne iniciatívy v rokoch 2022 a 2023, ktoré mali zmeniť súčasné podmienky, boli neúspešné.
Existujú aj alternatívne modely financovania, ktoré by mohli byť pre Slovensko inšpiráciou:
- Český model: Väčšina cirkevných majetkov zostala vo vlastníctve štátu, ktorý má cirkvám vyplatiť do roku 2043 celkovo 59 miliárd českých korún (2,4 miliardy eur). Tieto prostriedky sú presunuté do investičného fondu spravovaného súkromnou bankou, čo zabezpečuje dlhodobé financovanie cirkví.
- Rakúsky model: Cirkev sa financuje zo špeciálnej dane pre zamestnaných veriacich vo výške jedného percenta z mesačného príjmu. Občania, ktorí túto daň nechcú platiť, musia z cirkvi vystúpiť. V Rakúsku sú zároveň transparentne zverejňované informácie o hospodárení cirkvi s týmito príjmami.
- Poľský model: Podobný systém funguje od roku 2014, kde sa cirkev financuje z asignačnej dane so sadzbou 0,5 percenta.
Prípad nelegálnej ťažby v cirkevných lesoch: Príklad z Rožňavského biskupstva
Prípad nelegálnej ťažby dreva v cirkevných lesoch v správe Rožňavského biskupstva poukazuje na problémy spojené s využívaním cirkevného majetku a na výzvy v oblasti kontroly a dodržiavania zákonov. V rezervácii Červené skaly, kde platí najprísnejší stupeň ochrany, zmizli stromy v hodnote vyše 130-tisíc eur. Ťažba v tejto oblasti, ktorá je súčasťou Národného parku Slovenský raj a územia európskeho významu Galmus, bola prísne zakázaná a nevyžadovala si žiadne povolenie od príslušných úradov.
Lesy v tejto oblasti má v nájme už viac ako 20 rokov spoločnosť Fagus. Jej konateľ Ján Böhlke tvrdí, že v lesoch neťažil, a napriek tomu mu Pôdohospodárska platobná agentúra za posledných 6 rokov vyplatila dotácie vo výške 75-tisíc eur za dodržiavanie bezzásahového režimu. Polícia sa prípadom zaoberá od januára 2021, avšak páchateľa zatiaľ nevypátrala. Podľa krajskej polície v Košiciach bolo na cirkevných pozemkoch neoprávnene vyrúbaných najmenej 86 drevín, ktorých spoločenská hodnota predstavuje takmer 134-tisíc eur.
Spoločnosť Fagus odmieta akékoľvek obvinenia a tvrdí, že informácie o škode sú zavádzajúce. Vzniknutý spor medzi spoločnosťou a Rožňavským biskupstvom je predmetom viacerých súdnych konaní.
Problematika odhaľovania nelegálnej ťažby: Skrytosť a závislosť od verejnosti
Prípady nelegálnej ťažby dreva sú mimoriadne náročné na objasnenie v dôsledku ich vysokej skrytosti. Ako vyplýva z prieskumu WWF Slovensko, medzi momentom vykonania nelegálnej ťažby a jej odhalením môžu uplynúť roky. Úspech pri odhaľovaní týchto prípadov často závisí od prichytenia páchateľa pri čine alebo od existencie priamych dôkazov, ktoré sú v lesnom prostredí zložito získateľné.
Polícia, inšpekcia a okresné úrady sú preto často odkázané na informácie poskytnuté verejnosťou, napríklad návštevníkmi lesov, ktorí si môžu všimnúť podozrivé aktivity. Odborník WWF na lesné hospodárenie Michal Filípek navrhuje zavedenie nástroja verejnej kontroly ťažby vo forme mobilnej aplikácie, ktorá by umožnila verejnosti nahlasovať podozrivú ťažbu dreva.
Tento prípad ilustruje, ako môže neefektívne spravovanie cirkevných pozemkov viesť k finančným škodám a právnym sporom, a zároveň poukazuje na potrebu transparentnosti a prísnejšej kontroly pri využívaní majetku, ktorý bol cirkvám vrátený.