Pri podnikaní sa často vyskytujú situácie, kedy si jeden podnikateľ prenajíma od druhého podnikateľa dopravný prostriedok, najčastejšie automobil. Nájom dopravného prostriedku medzi firmami, resp. podnikateľmi, má svoje špecifické črty a odlišuje sa od nájmu iných hnuteľných či nehnuteľných vecí. Tento článok sa podrobne venuje právnym a daňovým aspektom prenájmu automobilov, so zameraním na situácie, kedy fyzická osoba prenajíma vozidlo právnickej osobe, a naopak, ako aj na daňové implikácie prenájmu vozidla ako takého.
Právna úprava a náležitosti nájomnej zmluvy
Nájom dopravného prostriedku, ktorý sa týka podnikateľov, je primárne upravený v ustanoveniach § 630 až 637 Obchodného zákonníka. Základným právnym rámcom pre tento typ transakcie je nájomná zmluva. Táto zmluva je neoddeliteľnou súčasťou každého podnikateľského nájmu dopravných prostriedkov. Jej podstatou je právo nájomcu dočasne užívať predmet nájmu (konkrétny dopravný prostriedok) za podmienok presne vymedzených v zmluve, za čo sa nájomca zaväzuje platiť dohodnuté nájomné.
Rovnako ako pri prenájme nehnuteľností, aj pri nájme dopravného prostriedku do firmy je nevyhnutná písomná nájomná zmluva. V zmysle § 630 Obchodného zákonníka je písomná forma vyžadovaná pre nájom dopravného prostriedku. Podnikateľský vzťah pri nájme dopravných prostriedkov nevzniká samotnou ústnou dohodou, ako je to v prípade iných hnuteľných vecí. Bez písomnej zmluvy neexistuje platný nájom dopravného prostriedku, napríklad automobilu.
Príklad neplatnosti nájmu automobilu:Spoločnosť A, s.r.o. sa ústne dohodla so spoločnosťou B, s.r.o., že jej prenajme automobil zn. Škoda Octavia, rok výroby 2017, s VIN: XXXXXXXXXXXX, farba strieborná, s nájazdom 100 000 km, a to na obdobie 1 roka. Dohodli sa aj na nájomnom vo výške 150 eur mesačne. Avšak, neuzavreli písomnú nájomnú zmluvu. Keďže ide o podnikateľský nájom dopravného prostriedku, pri ktorom sa striktne vyžaduje písomná nájomná zmluva, nájomný vzťah medzi spoločnosťou A, s.r.o. a B, s.r.o. nevznikol a nájom automobilu je neplatný.
Nájomná zmluva je prospešná pre obe strany - pre prenajímateľa aj pre nájomcu. Prenajímateľa chráni pred poškodením alebo iným znehodnotením dopravného prostriedku zo strany nájomcu a zabezpečuje riadne a včasné platenie nájomného. Nájomcu zasa zmluva chráni pred nečakaným ukončením nájomného vzťahu zo dňa na deň zo strany prenajímateľa, prípadne pred samovoľným navýšením nájomného.
Je dôležité odlíšiť nájom dopravného prostriedku (auta) od zmluvy o preprave. Ak si napríklad vezmete taxík, neprenajímate si taxík. Uzatvárate zmluvu o preprave, na základe ktorej vám vzniká právo na prepravu na určené miesto a povinnosť zaplatiť za túto službu.
Obsah nájomnej zmluvy na automobil
Každá nájomná zmluva, aby bola platná, musí obsahovať určité podstatné náležitosti. Ak tieto náležitosti chýbajú, zmluva je neplatná. Nájomná zmluva na dopravný prostriedok, ktorý si prenajíma firma, musí obsahovať minimálne nasledovné:
- Označenie zmluvných strán: Teda kto je prenajímateľ (vlastník dopravného prostriedku, ktorý ho chce prenajať) a kto je nájomca (ten, kto užíva prenajatý dopravný prostriedok).
- Vymedzenie predmetu nájmu: Je potrebné presne špecifikovať, aký konkrétny dopravný prostriedok prenajímateľ prenajíma nájomcovi. V prípade automobilu to zahŕňa značku, typ, rok výroby, VIN kód, farbu, prípadne ďalšie identifikačné znaky.
- Výška nájomného: Nájom je zo svojej podstaty odplatný. Slovenský právny poriadok nepozná bezodplatný nájom. Nájomca sa zaväzuje platiť nájomné, ktoré musí byť minimálne vo výške 1 cent.
- Doba trvania nájmu: Zmluva musí definovať, či ide o nájom na určitú dobu (napr. pol roka, rok, dva roky) alebo na dobu neurčitú.
Špecifikum automatického predĺženia nájomnej zmluvy:Zaujímavým špecifikom, ktoré upravuje Obchodný zákonník, je možnosť automatického predĺženia nájomnej zmluvy. Ak nájomca po uplynutí dohodnutej doby nájmu (napr. po jednom roku) naďalej užíva hnuteľnú vec (napr. automobil) a prenajímateľ to do 30 dní od skončenia nájmu nenamietne na súde (nežiada jej vydanie), má sa za to, že nájomná zmluva sa predĺžila za rovnakých podmienok.
Príklad automatického predĺženia nájomnej zmluvy na automobil:Spoločnosť A, s.r.o. prenajala spoločnosti B, s.r.o. automobil zn. Škoda Octavia, rok výroby 2017, VIN: XXXXXXXXXXXX, farba strieborná, s nájazdom 100 000 km, na obdobie 1 roka. Po uplynutí tejto doby spoločnosť B, s.r.o. automobil nevrátila, ale ho naďalej užívala. Spoločnosť A, s.r.o. sa neobrátila na súd a nežiadala vydanie prenajatého dopravného prostriedku. V tomto prípade došlo k automatickému obnoveniu nájmu, opätovne na dobu 1 roka, za rovnakých podmienok.
Okrem týchto podstatných náležitostí je možné do nájomnej zmluvy zahrnúť aj ďalšie ustanovenia, ktoré môžu pomôcť predchádzať sporom a riešiť ich v prípade vzniku. Medzi takéto ustanovenia patria:
- Technický stav vozidla: Je vhodné bližšie špecifikovať stav vozidla v čase začatia nájmu, vrátane akýchkoľvek existujúcich vád.
- Povinnosti zmluvných strán: Detailné vymedzenie toho, čo nájomca nesmie (napr. dať vozidlo do podnájmu inej osobe). Je možné dohodnúť aj opak, teda že nájomca môže prenechať vozidlo inej osobe (napr. svojmu zamestnancovi), ale musí to byť výslovne uvedené v zmluve. Inak platí zákaz podnájmu.
- Zabezpečenie nárokov: Do zmluvy je možné dohodnúť napríklad zmluvnú pokutu pre prípad meškania s platbou nájomného alebo poškodenia prenajatého vozidla.
- Skončenie nájmu: Stanovenie okolností, za ktorých môže prenajímateľ alebo nájomca zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť.
Odlišnosti nájmu automobilu od iných typov nájmu
Firemný nájom dopravného prostriedku sa líši od nájmu bytu, nebytového priestoru, ale aj od nájmu iných hnuteľných vecí. Základnou odlišnosťou je, že ide o špecifický samostatný typ obchodnej zmluvy medzi podnikateľmi, upravený v Obchodnom zákonníku (§ 630 - § 637). Naopak, nájom bytu, nebytového priestoru a dokonca aj podnikateľský nájom iných hnuteľných vecí je primárne upravený v Občianskom zákonníku.
Ďalším špecifikom pri nájme dopravného prostriedku je možnosť jednorazového zaplatenia nájomného na konci nájmu. Táto možnosť však neplatí, ak nájom trvá dlhšie ako tri mesiace. V takomto prípade je nájomca povinný platiť nájomné koncom každého kalendárneho mesiaca, v ktorom dopravný prostriedok užíva.
Príklad - jednorazové platenie nájomného:Spoločnosť A, s.r.o. uzatvorila so spoločnosťou B, s.r.o. nájomnú zmluvu na nákladné auto na dobu dvoch mesiacov s dohodnutým nájomným 300 eur mesačne. Spoločnosť B, s.r.o. môže nájomné zaplatiť jednorazovo na konci nájmu vo výške 600 eur (300 eur x 2 mesiace).
Príklad - mesačné platenie nájomného:Spoločnosť A, s.r.o. uzatvorila so spoločnosťou B, s.r.o. nájomnú zmluvu na nákladné auto na dobu šiestich mesiacov s mesačným nájomným 300 eur. Keďže nájom trvá dlhšie ako tri mesiace, spoločnosť B, s.r.o. je povinná platiť nájomné každý mesiac vo výške 300 eur. Nemôže zaplatiť celkovú sumu 1800 eur jednorazovo po skončení nájmu.
Špecifická je aj dĺžka výpovednej lehoty. Ak jedna zo zmluvných strán nechce v nájme pokračovať, môže zmluvu vypovedať. Výpovedná doba je spravidla 30 dní, avšak zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na dlhšej výpovednej lehote. Možná je aj dohoda, že zmluva môže byť ukončená už samotným doručením výpovede.
Príklad výpovednej lehoty nájomnej zmluvy na auto:Spoločnosť A, s.r.o. prenajala spoločnosti B, s.r.o. nákladné auto na dobu jedného roka (od 1.10.2018 do 30.9.2019) s dohodou, že nájom možno vypovedať s účinnosťou ku dňu doručenia výpovede. Spoločnosť B, s.r.o. začala meškať s platením nájomného, preto A, s.r.o. vypovedala zmluvu dňa 1.4.2019. Spoločnosť B, s.r.o. si výpoveď prevzala 10.4.2019. Nájom sa tak ukončil 10.4.2019 a B, s.r.o. musela v ten deň vrátiť vozidlo. Ak by sa nedohodli na tejto kratšej lehote, výpovedná lehota by bola 30 dní.
Daňové aspekty prenájmu automobilu
Prenájom automobilu fyzickou osobou predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje dôkladné pochopenie daňových a právnych aspektov.
Príjmy z prenájmu a ich zdaňovanie (fyzická osoba)
Príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, vrátane automobilov, sa zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). Ak ročný príjem z takéhoto prenájmu nepresiahne 500 eur, je oslobodený od dane v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) ZDP. V prípade, že príjem z prenájmu túto sumu presiahne, je potrebné ho zdaniť.
Ak nejde o príležitostný prenájom, ale o sústavnú činnosť, príjem už nepodlieha oslobodeniu a zdaňuje sa ako príjem z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ZDP). V prípade, že zdaniteľný príjem fyzickej osoby - nepodnikateľa nepresiahne 1 915,01 eur, nemá povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb typu B.
Prenájom auta v obchodnom majetku fyzickej osoby
Ak je automobil zaradený v obchodnom majetku fyzickej osoby (podnikateľa), uplatňuje sa princíp preukázateľných daňových výdavkov. Podnikateľ si môže vybrať z troch spôsobov uplatňovania preukázateľne vynaložených daňových výdavkov na spotrebované pohonné látky (PHL):
- Prepočet podľa technického preukazu vozidla.
- Paušál do 80 % z celkových nákladov na PHL.
- GPS monitoring.
Podnikateľ si môže pre každé auto, ktoré používa na podnikanie, zvoliť iný spôsob uplatňovania nákladov na PHL. Dôležité je, že daňovým výdavkom je len doklad preukázateľný a zaevidovaný v účtovníctve alebo v daňovej evidencii.
Paušálne výdavky (fyzická osoba)
Ak sa fyzická osoba rozhodne, že v danom zdaňovacom období nebude uplatňovať preukázateľné výdavky formou jednoduchého účtovníctva alebo daňovej evidencie, môže uplatniť tzv. paušálne výdavky. V takomto prípade sa spotreba PHL vôbec nerieši, pretože fyzická osoba by neuplatňovala preukázateľné výdavky.
Obmedzenie daňových odpisov pri drahších autách (právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia)
Ustanovenie § 17 ods. 34 ZDP upravuje obmedzené zahrnovanie daňových odpisov do základu dane z osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 € a viac. Podľa tejto úpravy sa základ dane daňovníka (právnickej osoby alebo fyzickej osoby podnikateľa) zvýši o kladný rozdiel medzi celkovo uplatnenými daňovými odpismi v príslušnom zdaňovacom období a odpismi vypočítanými z limitovanej vstupnej ceny 48 000 €.
Nejde teda o automatické obmedzenie uplatňovania daňových odpisov, ale o úpravu základu dane, ak daňovník vykáže základ dane nižší ako ročný daňový odpis z limitovanej vstupnej ceny (12 000 € pri ročnom odpise v prvej odpisovej skupine).
Príklad: Daňovník v januári 2021 obstaral osobný automobil v hodnote 72 000 €. Automobil je zaradený v 1. odpisovej skupine. Ak by si uplatnil ročný daňový odpis vo výške 24 000 € (pri rovnomernom odpisovaní 4 roky), ale jeho základ dane by bol napr. len 10 000 €, musel by základ dane zvýšiť o rozdiel (24 000 € - 12 000 € = 12 000 €). Ak by však jeho základ dane bol 25 000 €, nemusel by základ dane upravovať.
Toto obmedzenie sa nevzťahuje na prenajímateľa osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci. V tomto prípade sa na prenajímateľa vzťahuje obmedzené uplatňovanie daňových odpisov do výšky dosahovaných príjmov z prenájmu automobilu podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP.
Operatívny lízing a daňové hľadisko
Pri operatívnom lízingu, kde sa autá obvykle obmieňajú po troch rokoch, sa podnikateľovi premieta nižšia daň za vozidlo aj do nižších platieb za lízing. Avšak, pri obstaraní auta na operatívny lízing platí limit daňovo uznateľnej výšky ročného nájmu, ktorý je maximálne 14 400 eur (resp. pomerná časť zodpovedajúca počtu mesiacov prenájmu).
V súlade s § 17 ods. 35 ZDP, ak úhrada nájomného za prenajatý osobný automobil so vstupnou cenou 48 000 eur a viac nepresiahne sumu 14 400 eur, daňovníkovi vzniká povinnosť upraviť (zvýšiť) základ dane o sumu rozdielu medzi skutočne uplatneným nájomným v daňových výdavkoch a sumou 14 400 eur, ak vykáže základ dane nižší ako tento limit.
Príklad 1: Daňovník si prenajal osobný automobil formou operatívneho prenájmu, za ktorý platí ročné nájomné 18 000 eur. Prenajímateľ obstaral automobil za 60 000 eur. Ak daňovník zaplatí ročné nájomné 18 000 eur, túto sumu si môže uplatniť v daňových výdavkoch. Keďže ide o nájomné za automobil so vstupnou cenou vyššou ako 48 000 eur, je povinný sledovať vykázaný základ dane. Ak vykáže základ dane nižší ako 14 400 eur, má povinnosť zvýšiť základ dane o rozdiel (18 000 € - 14 400 € = 3 600 €).
Príklad 2: V apríli 2025 daňovník uzatvoril nájomnú zmluvu na prenájom osobného automobilu, ktorého vstupná cena je 60 000 eur. Nájomné predstavuje 1 500 eur mesačne. V roku 2025 zaplatil nájomné v sume 13 500 eur (za 9 mesiacov). Daňovník si uplatní v daňových výdavkoch za rok 2025 nájomné vo výške 13 500 eur. Keďže ide o nájomné za automobil so vstupnou cenou vyššou ako 48 000 eur, je povinný sledovať vykázaný základ dane. V tomto prípade, ak jeho základ dane bude nižší ako pomerná časť limitu (14 400 € / 12 mesiacov * 9 mesiacov = 10 800 €), bude musieť základ dane zvýšiť.
Prenájom auta a DPH
Pri prenájme automobilov je dôležité zohľadniť aj daň z pridanej hodnoty (DPH).
- Používanie vozidla na podnikateľské a súkromné účely: Ak si firma prenajíma automobil a používa ho na podnikateľské účely, môže si nárokovať DPH z nákupu pohonných látok a služieb súvisiacich s prevádzkou. V prípade, že sa vozidlo používa aj na súkromné účely, môže dôjsť k obmedzeniu odpočtu DPH. Od 1. januára 2026 sa mení pravidlo pre uplatňovanie DPH pri spotrebe pohonných látok. Pri neexistencii knihy jázd bude odpočet DPH a daňový náklad v pomere 50:50. Ak sa kniha jázd vedie, je možný 100% odpočet DPH a daňový náklad.
- Prenájom automobilu ako služba: Ak slovenská spoločnosť s.r.o. (platiteľ DPH) prenajíma automobil českej spoločnosti s.r.o. (platiteľ DPH v ČR), a česká firma fakturuje bez DPH, ide o samooddanenie. Slovenský subjekt si DPH sám prizná a odvedie.
- Prenájom lietadla: V prípade prenájmu lietadla do 30 dní, ak ide o dodanie služby nezdaniteľnej osobe v Anglicku, prenesie sa daňová povinnosť na príjemcu služby v Anglicku. Pri dlhodobom prenájme (viac ako 30 dní) by sa malo postupovať podľa § 15 ods. 1, čo znamená samozdanenie. Slovenský subjekt fakturuje bez DPH a prijímateľ služby v Anglicku si túto službu samozdaní.
Daň z motorových vozidiel
Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach upravuje aj daň z motorových vozidiel. Predmetom dane je vozidlo používané na podnikanie alebo pri dosahovaní príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Daňovníkom je tá osoba, ktorá vozidlo na podnikanie používa, čo nemusí byť len vlastník vozidla (napr. nájomca).
Daňová povinnosť vzniká nasledujúcim dňom po dni použitia vozidla na podnikanie. Pri vzniku daňovej povinnosti v priebehu kalendárneho roka je daňovník povinný zaplatiť pomernú časť dane. Pomerná časť dane sa vypočíta ako súčin jednej dvanástiny ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých sa vozidlo používalo na podnikanie.
V prípade predčasného ukončenia lízingovej zmluvy alebo inej formy nájmu zaniká daňová povinnosť posledným dňom mesiaca, v ktorom sa vozidlo prestalo používať na podnikanie.
Časté otázky a odpovede
1. Môže si firma prenajať súkromné vozidlo od konateľa?Áno, je to možné na základe písomnej nájomnej zmluvy. Všetky náklady spojené s prevádzkou vozidla, ktoré budú v zmluve definované ako náklady prenajímateľa (firmy), si môže firma uplatniť ako daňový výdavok, pokiaľ sú v súlade s § 19 ZDP. Je však dôležité dodržiavať pravidlá pre delenie nákladov na služobné a súkromné použitie, ak k nemu dochádza.
2. Ako sa zdaňuje prenájom auta fyzickou osobou právnickej osobe, ak právnická osoba hradí všetky náklady?Právnická osoba si môže uplatniť ako daňový výdavok nájomné, náklady na servis, daň z motorových vozidiel a PHM, ak sú tieto náklady preukázateľné a súvisia s podnikaním. Fyzická osoba (prenajímateľ) bude z prijímaného nájomného platiť daň z príjmov podľa príslušných ustanovení ZDP, s možnosťou oslobodenia do 500 eur pri príležitostnom prenájme.
3. Môže slovenská spoločnosť vlastniť automobil, ktorý bude jazdiť výlučne v Poľsku?Áno, slovenská spoločnosť môže vlastniť automobil, ktorý bude primárne využívaný v zahraničí. V takom prípade je však dôležité zvážiť daňové a legislatívne aspekty oboch krajín, ako aj otázku registrácie vozidla (poľské EČV by mohli byť vhodnejšie pre plynulejšiu prevádzku v Poľsku a potenciálne zjednodušenie niektorých administratívnych úkonov). Náklady spojené s prevádzkou budú daňovým výdavkom slovenskej spoločnosti, avšak s nutnosťou preukázania súvislosti s dosahovaním príjmov.
4. Musí firma evidovať tržby z prenájmu majetku cez ERP?Ak spoločnosť prenajíma majetok (napr. automobil) fyzickej osobe na základe zmluvy o prenájme, príjem z takéhoto prenájmu sa považuje za tržbu a musí byť evidovaný cez elektronickú registračnú pokladnicu (ERP), ak spĺňa podmienky pre jej používanie.
5. Ako je to s DPH pri prenájme auta z Českej republiky do Slovenskej republiky?Ak slovenská spoločnosť s.r.o. (platiteľ DPH) si prenajíma auto od českej spoločnosti s.r.o. (platiteľ DPH v ČR) a česká firma fakturuje bez DPH, ide o situáciu, kedy sa uplatňuje mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti (samooddanenie). Slovenský prijímateľ služby si DPH prizná a odvedie vo svojom daňovom priznaní k DPH.
Záver
Prenájom automobilu v rámci podnikania je bežnou praxou, ktorá si však vyžaduje dôkladnú znalosť právnych predpisov a daňových dôsledkov. Kľúčové je mať vždy písomnú nájomnú zmluvu s jasne definovanými podmienkami. Pri prenájme automobilov s vyššou obstarávacou cenou alebo pri operatívnom lízingu je potrebné sledovať pravidlá obmedzenia daňových odpisov a nájomného. Dôležité je tiež správne posúdenie daňových nákladov a DPH v závislosti od spôsobu využívania vozidla a daňového statusu prenajímateľa aj nájomcu.