Prenájom nehnuteľností: Od základných pojmov po daňové povinnosti

Investícia do nehnuteľnosti a jej následný prenájom predstavuje pre mnohých lákavú možnosť, ako zhodnotiť finančné prostriedky, zabezpečiť si pasívny príjem alebo si pomôcť so splácaním hypotéky. Či už ste byt zdedili alebo ho jednoducho nevyužívate na vlastné účely, prenájom sa javí ako ideálna voľba na uchovanie peňažnej hodnoty a generovanie pravidelného príjmu. Aby však prenájom vašej nehnuteľnosti prebiehal bez problémov a v súlade so zákonom, je potrebné dodržať niekoľko dôležitých náležitostí.

Nájomná zmluva ako základný kameň

Veľmi často zaužívané slovo "prenájom" nie je práve najvhodnejší termín, nakoľko nie je určený niektorým zo zákonom. Jeho správny výraz je nájom. Preto zmluvný vzťah vzniká nájomnou zmluvou medzi prenajímateľom a nájomcom.

Nájomná zmluva je nevyhnutnou súčasťou pri prenajímaní vášho bytu. Podľa Občianskeho zákonníka musí zmluva o nájme bytu obsahovať:

• Označenie zmluvných strán (prenajímateľ a nájomca)
• Predmet nájmu a rozsah jeho používania (presná adresa bytu, popis príslušenstva a stavu bytu)
• Výšku nájomného
• Výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (energie, služby)
• Podmienky ukončenia nájmu zo strany nájomcu aj prenajímateľa a výpovednú dobu

Nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil on alebo osoby, ktoré s ním bývajú, v byte alebo v bytovom dome na svoje náklady. Ak bola daná písomná výpoveď, nájom končí uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je určená v zmluve alebo je zákonná (3-mesačná). V prípade, že bola daná písomná výpoveď nájomcovi z dôvodu, že nezaplatil nájom a nájomca sa preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu 6 mesiacov.

Ďalšie dôležité aspekty nájomnej zmluvy:

• Opis stavu bytu: Zmluva by mala obsahovať presný opis stavu bytu pri jeho odovzdaní nájomcovi, aby sa predišlo sporom pri ukončení nájmu.
• Práva a povinnosti: Je dôležité jasne definovať práva a povinnosti oboch strán, vrátane povinností týkajúcich sa údržby a opráv.
• Domový poriadok: Zmluva by mala odkazovať na domový poriadok, ktorý je nájomca povinný dodávať.
• Kaucia a platba nájomného: V nájomnej zmluve býva dohodnutá aj kaucia, ktorá slúži pre prenajímateľa ako forma zábezpeky. Tú môže použiť v prípade neplatenia nájomného alebo vzniknutých škôd. Kaucia je spravidla určená vo výške mesačného nájomného. Za užívanie bytu, spoločných priestorov i jeho zariadenia je nájomca povinný platiť nájomné v stanovenej výške, v dohodnutom termíne a dohodnutým spôsobom, najčastejšie na bankový účet prenajímateľa. V prípade omeškania, ktoré je stanovené počtom dní, si prenajímateľ môže účtovať pokutu v určenej výške za každý kalendárny deň omeškania k základnému nájomnému.

Slovenský právny poriadok umožňuje uzavretie dvoch typov nájomnej zmluvy, v ktorých aplikácii sú rozdiely - podľa Občianskeho zákonníka a podľa zákona o krátkodobom nájme. Nájomnú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka je možné uzavrieť na lehotu určitú, ale aj na lehotu neurčitú. Uzavretie tohto typu zmluvy podstatným spôsobom chráni nájomníka ako slabšiu stranu vzťahu. Zákon o krátkodobom nájme ustanovuje o čosi silnejšie postavenie prenajímateľa. Ako vyplýva z názvu, tento typ zmluvy sa využíva pre kratšie obdobie nájmu. Maximálna dĺžka nájmu, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť, sú dva roky s možnosťou predĺženia.

Podnájom: Keď nájomca prenajíma ďalej

Podnájom je nájom nehnuteľnosti (alebo jej časti) nájomcom tretej strane, t.j. podnájomníkovi, v zmysle podmienok existujúcej nájomnej zmluvy nájomcu. Podľa § 666 Občianskeho zákonníka je nájomca oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy.

V praxi sa najčastejšie s podnájmom stretávame pri nájme bytu študentom, pričom nájomná zmluva je podpísaná jedným, zvyčajne prvým nájomcom, a ten si následne obsadzuje byt inými študentami po obdobie nájmu nehnuteľnosti. Ďalším typickým príkladom je nájom bytu firmou alebo pracovnou agentúrou a následné obsadzovanie bytu pracovníkmi je riadené zmluvou o podnájme. Zmluva medzi nájomcom a podnájomníkom by mala kopírovať podmienky dohodnuté v nájomnej zmluve medzi prenajímateľom a nájomcom. Pokiaľ tomu tak nie je, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy s nájomcom.

Podnikanie a registrácia na daňovom úrade

Pri prenajímaní nehnuteľnosti je nevyhnutné splniť určité administratívne kroky, aby ste predišli prípadným problémom. Dôležitou informáciou je, že na zarábanie si prenajímaním nehnuteľnosti nie je potrebné vybavovať živnosť. Môžete fungovať ako fyzická osoba - nepodnikateľský subjekt. V takom prípade nie ste povinný platiť odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne.

Vašou povinnosťou je však registrácia na daňovom úrade, a to do konca nasledujúceho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom ste byt začali prenajímať, ak ešte nie ste registrovaný. Nájomník má právo overiť si, či ste si túto registračnú povinnosť splnili. V prípade, že sa nezaregistrujete na daňovom úrade, hrozí vám pokuta od 60 € až do 20 000 €.

Žiadosť o registráciu sa predkladá na daňovom úrade v mieste vášho trvalého pobytu. Vzor žiadosti nájdete na webovej stránke Finančnej správy alebo si ju môžete prevziať priamo na daňovom úrade. K žiadosti je potrebné priložiť originál zmluvy o prenájme na nahliadnutie, ktorý vám daňový úrad vráti. Správca dane vás zaregistruje do 30 dní od podania žiadosti a obdržíte osvedčenie o registrácii a daňové identifikačné číslo.

Dôležité je vedieť, že ak prenajímate iba jednu izbu, a nie celý byt, registrácia na daňovom úrade nie je potrebná. Finančná správa to vysvetľuje tak, že ak fyzická osoba prenajíma časť bytu bez vlastného uzatvorenia a bez príslušenstva, ktorá nespĺňa charakteristiku bytu podľa Stavebného zákona, nepodlieha registračnej povinnosti. Príslušenstvom bytu sú na účely stavebného zákona miestnosti, ktoré plnia hospodárske, hygienické alebo komunikačné funkcie bytu. Ak však prenajímate časť bytu, ktorá tieto funkcie plní, povinnosť registrácie na daňovom úrade sa na vás opäť vzťahuje.

Príklady z praxe registrácie:

• Príklad 1: Vlastníte trojizbový byt a prenajímate jednu izbu študentom. V tomto prípade sa na vás nevzťahuje povinnosť registrácie na daňovom úrade.
• Príklad 2: Prenajímate stenu rodinného domu na reklamné účely. Aj v tomto prípade sa na vás vzťahuje registračná povinnosť, pretože prenajímate časť nehnuteľnosti.
• Príklad 3: Ste občanom Rakúska a na Slovensku vlastníte byt, ktorý prenajímate. Vzťahuje sa na vás registračná povinnosť, pretože ste prenajali nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky.

Daňové priznanie: Kedy ho podať a ako na to

Ak váš ročný príjem z prenájmu bytu presiahne sumu 500 €, ste povinný podať daňové priznanie. Príjem z prenájmu sa zdaňuje sadzbou 19 %. Daňové priznanie sa podáva raz za kalendárny rok, pričom je dôležité dodržať lehotu na jeho podanie.

Do daňových výdavkov môžete zahrnúť len skutočné výdavky, ktoré priamo súvisia s prenájmom nehnuteľnosti. Ide o výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti, ako sú energie a ostatné služby.

Medzi výdavky na energie patria:

• Pitná a úžitková voda
• Teplo na kúrenie
• Elektrická energia
• Plyn

Výdavky na ostatné služby zahŕňajú:

• Použitie výťahu
• Osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov
• Odvádzanie odpadovej vody
• Odvoz smetí
• Čistenie žúmp a komínov
• Koncesionárske poplatky
• Internet

Do výdavkov môžete zahrnúť aj príslušenstvo, ktoré prenajímate spolu s bytom, ako napríklad chladničku, práčku alebo televízor. Tieto náležitosti však musia byť uvedené v inventári nájomnej zmluvy.

Daňový úrad vám ako fyzickej osobe neuzná poistenie bytu, daň z nehnuteľnosti, výdavky na kúpu bytu alebo výdavky na opravy. Rovnako si nemôžete uplatniť ani paušálne výdavky, pokiaľ byt nie je zaradený do vášho obchodného majetku. Ak si byt alebo inú prenajímanú nehnuteľnosť zahrniete do svojho majetku ako fyzická osoba alebo podnikateľ, môžete do nákladov zahrnúť aj poistenie bytu, daň z nehnuteľnosti a výdavky na rekonštrukciu a drobné opravy. Náklady na kúpu bytu sa v tomto prípade zarátajú vo forme odpisov.

Príklady z praxe daňového priznania:

• Príklad 1: Ste starobný dôchodca a v roku 2025 ste prenajímali byt, pričom nájomca vám uhradil celkovo 2 000 eur. Môžete si uplatniť oslobodenie príjmu od dane z príjmov v sume 500 eur, teda na zdanenie vám zostane príjem vo výške 1 500 eur. Ak nemáte žiadne iné zdaniteľné príjmy, nemáte povinnosť podať daňové priznanie, pretože váš príjem nepresiahol sumu 2 876,90 eura.
• Príklad 2: Máte príjmy zo závislej činnosti vo výške 5 000 eur a príjmy z prenájmu nehnuteľností vo výške 1 550 eur. Môžete si uplatniť z príjmu z prenájmu nehnuteľnosti oslobodenie od dane v sume 500 eur (1 550 - 500), t.j. zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti predstavuje sumu 1 050 eur. Keďže úhrn zdaniteľných príjmov presiahol sumu 2 876,90 eura (t. j. 5 000 + 1 050), ste povinný podať daňové priznanie.
• Príklad 3: Manželia prenajímajú nehnuteľnosť, ktorú majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Obidvaja sú poberatelia starobného dôchodku. Príjem z prenájmu nehnuteľnosti si rozdelia v rovnakom pomere, t. j. na každého pripadne príjem 2 100 eur. Každý z nich si môže uplatniť oslobodenie v sume 500 eur, t. j. zdaniteľný príjem každého z nich po odpočítaní 500 eur predstavuje 1 600 eur. Keďže v roku 2025 nedosiahli žiadne iné zdaniteľné príjmy (poberaný starobný dôchodok sa nepovažuje za zdaniteľný príjem), nevzniká ani jednému z nich povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov.

Prenájom bytu z pohľadu podnikateľa

Ak ste podnikateľ alebo sa chystáte založiť si živnosť a prenajímať byt ako podnikateľský subjekt, budete musieť platiť odvody. O krátkodobý nájom bytu ide v prípade, že je zmluva na dobu určitú a to maximálne 2 roky, s tým, že môže byť maximálne dva razy predĺžená o tú istú dobu, teda spolu maximálne 6 rokov.

Práva a povinnosti vlastníkov bytov v bytových domoch

Práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch upravuje zákon č. 182/1993 Z. z. Vlastník bytu je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu správcovi alebo spoločenstvu zmeny v počte osôb, ktoré užívajú byt súvisle minimálne počas dvoch mesiacov. Zmena počtu osôb v domácnosti má vplyv na výpočet úhrady za niektoré služby spojené s bývaním. Ak vlastník byt iba prenajíma a neužíva ho, je povinný oznámiť správcovi alebo spoločenstvu aj svoju aktuálnu adresu, prípadne každú jej zmenu. Správcu treba informovať aj o tom, ako sa vlastník bude zúčastňovať zhromaždení alebo schôdze vlastníkov bytov, či osobne, alebo splnomocní nájomcu. Hlasovacie právo za byt totiž prináleží vlastníkovi bytu a nie nájomcovi.

Riziká a výhody prenájmu nehnuteľnosti

Kúpa bytu na účel prenájmu predstavuje rozumný spôsob zhodnotenia úspor a dlhodobej ochrany svojich peňazí pred infláciou. Motiváciou prenajímať je aj príležitosť zabezpečiť si pravidelný pasívny príjem v podobe nájomného. To je tá príjemnejšia stránka veci. Zákon hovorí, že prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne používanie a zabezpečiť mu plný a nerušený výkon práv spojených s používaním bytu.

Nehnuteľnosť na prenájom so sebou prináša viacero výhod. Azda najlákavejšou z nich je možnosť pasívneho príjmu. To znamená, že nájomník vám platí nájom, ktorý pokrýva náklady na hypotéku, dane či ďalšie výdavky. Výhodou je aj rast kapitálu, daňové výhody, diverzifikácia portfólia, ľahší prístup k úverom, kontrola nad nehnuteľnosťou v podobe výberu nájomníkov a podobne. S prenájmom nehnuteľností sú však spojené aj nevýhody, napríklad v podobe nákladov na údržbu, neobsadenosti bytu či domu, problémov s nájomníkmi i právnych záväzkov. V každom prípade môže byť prenájom nehnuteľnosti spôsob, ako uložiť voľné finančné prostriedky a získať pasívny príjem. Avšak je potrebné dať si pozor na niektoré riziká a eliminovať ich.

Čo je kľúčové? Práva a povinnosti. Alfou a omegou výhodného a bezstarostného prenájmu je úprava práv a povinností prenajímateľa i nájomcu. Je dôležité, aby ich obe zmluvné strany poznali a predchádzali tak vzniku nedorozumení. Zvyčajne platí, že nájomca má právo využívať prenajatú nehnuteľnosť na dohodnutý účel, v tomto prípade na bývanie. Má tiež právo na primerané nájomné i na ukončenie nájmu. Je povinný platiť nájomné, udržiavať byt v dobrom stave, dodržiavať platné predpisy, nariadenia a dodržiavať nočný kľud. Ak vzniknú vady, ktoré nie sú spôsobené nájomníkom, je povinnosťou prenajímateľa odstrániť ich. Drobné opravy ako následok používania častí nehnuteľnosti však realizuje nájomca, poprípade prenajímateľ na náklady nájomcu. Prenajímateľ má právo na nájomné i právo na vstúpenie do bytu za účelom skontrolovania jeho stavu v dohodnutých termínoch. Môže tiež ukončiť nájom z dôvodov uvedených v nájomnej zmluve.

Poistenie nehnuteľnosti pri prenájme

Prenájom nehnuteľnosti je čoraz populárnejšie, avšak spájajú sa s tým aj nové výzvy a značná dávka zodpovednosti. Kľúčom k úspechu, eliminácii a riešeniu rizík je zabezpečenie ochrany pred vzniknutými škodami a s nimi súvisiacou zodpovednosťou. Pre prenajímateľa je nevyhnutnosťou poistenie budovy, teda zabezpečenie v prípade škôd spôsobených živelnými pohromami alebo požiarom. Za zváženie stojí aj poistenie majetku, pokiaľ je byt zariadený inventárom prenajímateľa. Poistenie zodpovednosti za škodu ho chráni pred nárokmi na náhradu škody v prípade, že nájomca v jeho nehnuteľnosti utrpí napríklad úraz. Pre nájomcu je vhodné poistenie zodpovednosti za škodu, ktoré kryje škody spôsobené na prenajímanej nehnuteľnosti i poistenie zodpovednosti za škodu tretej osobe, napríklad susedovi. Aj v tomto prípade sa rozsah poistenia odvíja od podmienok dohodnutých v nájomnej zmluve.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) a prenájom nehnuteľností

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) sa na občana pri prenájme nehnuteľnosti vzťahuje vtedy, ak občan prenajíma nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území Slovenska, napr. dom, byt, garáž, pozemok, poľnohospodársku pôdu, prípadne iné nehnuteľnosti, a to na pokračujúcej báze za účelom dosahovania opakovaného príjmu z tohto majetku bez ohľadu na skutočnosť, či je nehnuteľnosť prenajatá slovenskej alebo zahraničnej osobe. V takomto prípade sa občan považuje za zdaniteľnú osobu a v prípade, že sú naplnené podmienky pre povinnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty, vzniká občanovi povinnosť registrácie pre DPH a následne ďalšie povinnosti vyplývajúce z registrácie.

Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Podľa tohto ustanovenia sa ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť.

Obratom na účely zákona o DPH sa rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 36 a podľa § 40 až § 42 zákona o DPH. Hodnota dodaných poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 zákona o DPH, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39 zákona o DPH, sa nezahŕňa do obratu, ak tieto služby sú dodané pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňa hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku. Obrat sa počíta od nuly od 1. 1.

Prenájom nehnuteľného majetku - rozumie sa právo užívať nehnuteľnosť dané nájomcovi vlastníkom za protihodnotu na dohodnuté obdobie a vylúčiť z užívania akúkoľvek inú osobu. Výkon nájmu predstavuje relatívne pasívnu činnosť, ktorá sa v podstate viaže len na plynutie času a nevytvára nejakú významnú pridanú hodnotu. Aby išlo o prenájom nehnuteľného majetku, treba splniť všetky podmienky charakterizujúce toto plnenie. Prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti je podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH oslobodený od dane, pokiaľ nie je splnená podmienka uvedená v § 38 ods. 5 zákona o DPH.

Platiteľ dane pri prenájme nehnuteľnosti alebo jej časti zdaniteľnej osobe sa môže podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane okrem nájmu bytu, rodinného domu a nájmu apartmánu v bytovom dome alebo ich častí. Pri uplatnení voľby zdanenia nájmu nehnuteľnosti alebo jej časti sú rozhodujúcimi skutočnosťami postavenie nájomcu a účel užívania nehnuteľnosti. Platiteľ dane (prenajímateľ) môže rozhodnutie o zdanení uplatniť len vtedy, ak nájomca je zdaniteľnou osobou podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH a súčasne ide o nájom stavby alebo jej časti, ktorá nie je určená na bývanie. Ak nájomcom je iná ako zdaniteľná osoba (občan, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou), nemôže platiteľ (prenajímateľ) uplatniť rozhodnutie o zdanení prenájmu nehnuteľnosti alebo jej časti. Rovnako toto rozhodnutie nemôže platiteľ uplatniť v prípade, ak prenajímaná nehnuteľnosť alebo jej časť je určená na bývanie, čo je uvedené ako účel užívania nehnuteľnosti v kolaudačnom rozhodnutí tzn. preukázateľne na bývanie.

Daňová povinnosť pri dodaní služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH) - vzniká dňom dodania služby. Dňom dodania služby sa rozumie deň, keď je služba poskytnutá, prípadne keď je jej poskytnutie ukončené. V podstate moment vzniku daňovej povinnosti je totožný s momentom ukončenia poskytovania služby.

Občan prenajal podnikateľovi nehnuteľnosť, ktorá sa využíva podnikateľom ako skladové priestory na obdobie 1. 1. - 31. 3. 2025 za 10 000 eur. Daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH v deň skončenia poskytovania služby, v danom prípade je to deň 31. 3.

Ak občan poskytuje inej osobe prenájom alebo podnájom nehnuteľnosti na pokračujúcej báze za účelom dosahovania opakovaného príjmu z tohto majetku, považuje sa za zdaniteľnú osobu a je potrebné, aby si sledoval hodnotu obratu poskytnutých služieb prenájmu prípadne iné dodania súvisiace s prenájmom nehnuteľností (napr. služby prenajatého parkovacieho miesta).

Občan (zdaniteľná osoba) je povinný podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH, ak v kalendárnom roku presiahne obrat z prenájmu nehnuteľností (alebo iných služieb či dodaní tovarov) 49 790 eur. Platiteľom dane sa stáva až prvým dňom nasledujúceho kalendárneho roka, ak sa nestane dovtedy platiteľom z iného dôvodu (napr. dobrovoľnou registráciou).

Riešenie problémov s nájomníkmi

Každý vlastník prenajatej nehnuteľnosti by sa rád vyhol nepríjemnostiam v podobe nezaplateného nájomného. Ak sa počas trvania prenájmu ukazuje, že nájomníci majú problém platiť nájomné v plnej výške a včas, je ideálne dohodnúť sa v čo najkratšom čase na ukončení nájmu. Pri zmluve o krátkodobom nájme je možné dať výpoveď, ak nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace. Ak sa nájomná zmluva spravuje Občianskym zákonníkom, výpoveď je možné dať, ak nájomník mešká s úhradou viac ako tri mesiace. V praxi to teda znamená, že proces vypovedania nájmu môže byť reálne ukončený v horizonte 3 až 6 mesiacov v závislosti od typu zmluvy, pri preukázaní hmotnej núdze pri prenájme podľa Občianskeho zákonníka až rok. Nájomca by sa mal potom najneskôr do konca výpovednej lehoty vysťahovať, pričom je povinný uhradiť dlžné nájomné. Ak sa s platením neponáhľa, je potrebné mu zaslať čím skôr písomnú výzvu. Po uplynutí výpovednej lehoty už nájomca nemá právny nárok zotrvať v nehnuteľnosti. Ak aj naďalej používa nehnuteľnosť, je možné ho nechať vypratať.

Na internete koluje nespočetné množstvo „zaručených rád“, ako sa neželaných nájomníkov zbaviť. Výmena zámkov, vyloženie osobných vecí pred dvere či odpojenie od energií. Odporúčania môžu znieť efektívne, no nie sú legálne. Prv, než by ste sa pustili do vlastnoručného odstraňovania okien v snahe byt učiniť neobývateľným, odporúčame poradiť sa s právnikom. Potrebné je obrátiť sa na súd a podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Lehota podľa Občianskeho zákonníka je však krátka, je potrebné urobiť tak do 30 dní odo dňa, keď mal byť byt uvoľnený. Pokiaľ nájomník nespolupracuje, nechá zájsť situáciu do krajnosti a nerešpektuje rozsudok o vyprataní nehnuteľnosti, jeho deložovanie uskutoční exekútor. Pozor, chránený je len zlegalizovaný nájom. Rozšírený je mýtus, že je nemožné „vyhodiť“ z bytu rodiny s deťmi. Ak ide o vysťahovanie po uplynutí lehoty nájmu, situáciu nekomplikuje ani fakt, že nájomca má na adrese prenájmu trvalý pobyt.

Úspešný prenájom stojí na troch pilieroch: správna kvalifikácia príjmu (mimo podnikania vs. podnikanie), disciplinovaná evidencia (doklady, odpisy, alikvotácie) a vedomé rozhodnutia o investíciách, poistení a zmluvných podmienkach. Tým minimalizujete daňové riziká, maximalizujete uznateľné výdavky a chránite svoje cash-flow.

tags: #prenajimam #nehnutelnost #vysvetlenie