Pri výstavbe moderných bytových budov, či už ide o rodinné domy alebo rozsiahlejšie bytové komplexy, je výber vhodných stavebných materiálov kľúčový pre dosiahnutie požadovanej kvality, energetickej efektívnosti a dlhodobej životnosti. Jedným z inovatívnych a čoraz populárnejších materiálov, ktorý spĺňa vysoké nároky na konštrukčné vlastnosti, sú presné murovacie tvárnice z autoklávovaného pórobetónu. Tieto tvárnice nachádzajú svoje uplatnenie nielen pri výstavbe nosných a nenosných obvodových a vnútorných stien, ale aj pri realizácii stužujúcich, výplňových a požiarnych stien.
Špecifiká presných murovacích tvárnic z pórobetónu
V súvislosti s presnými murovacími tvárnicami z autoklávovaného pórobetónu je dôležité poznamenať ich rozmanitosť v závislosti od účelu použitia a požadovaných vlastností. Tvárnice s hrúbkou 200 mm a 499 mm sa štandardne vyrábajú s hladkými styčnými plochami, čo zjednodušuje ich manipuláciu a murovanie. Naopak, tvárnice s hrúbkou 250 mm, 300 a 375 mm sú často navrhované s dvojitým perom a drážkou, prípadne s praktickými úchopovými kapsami. Tieto prvky zohrávajú významnú úlohu pri zabezpečení pevnosti a stability muriva, ako aj pri uľahčení procesu murovania. Norma STN 734301 definuje minimálnu normalizovanú pevnosť tvárnic v tlaku v MPa, čo je zásadný parameter pri výbere materiálu pre konkrétnu nosnú konštrukciu.
Správne založenie prvého radu tvárnic
Kľúčovým krokom pri budovaní akéhokoľvek muriva, a teda aj pri použití pórobetónových tvárnic, je správne založenie prvého radu. Pred samotným osadením prvého radu tvárnic na základovú dosku je nevyhnutné v mieste budúcej nosnej steny nataviť asfaltovaný hydroizolačný pás. Tento krok je zásadný pre zabránenie prenikaniu vlhkosti z podzákladovej konštrukcie do muriva. V mieste napojenia nosnej steny na obvodovú stenu je potrebné dôkladne skontrolovať rovinnosť muriva a prípadné nerovnosti pred uložením prvého radu tvárnic vyrovnať pomocou hobľovky. Prvý rad tvárnic sa potom pomocou väzby muriva spojí s obvodovou stenou napevno, čím sa vytvorí pevný základ pre celú stenu. Okrem toho je potrebné neustále dbať na rovinnosť a kolmosť tvárnic vo zvislom smere, čo sa kontroluje pomocou vodováhy. Po vytvorení pevnej väzby je možné postupne ukladať ďalšie tvárnice. Dôležité je dodržiavať princíp presahov, teda zvislé škáry v jednotlivých radoch sa nesmú stretávať, čo zabezpečuje celkovú pevnosť a stabilitu muriva.
Vnútorné úpravy a povrchové úpravy stien z pórobetónu
Vnútorné omietky aplikované na steny z pórobetónu by mali byť starostlivo vybrané s ohľadom na vlastnosti materiálu. Ako ideálne sa osvedčili vápenno-cementové, vápenné, sadrové a vápenno-sadrové omietky, ktoré sú špeciálne určené výrobcami pre pórobetónové murivo. Tieto typy omietok zabezpečujú dobrú priľnavosť a zároveň umožňujú stene "dýchať", čo prispieva k zdravej vnútornej klíme. Pre tých, ktorí preferujú hladký a moderný vzhľad, je dobrou správou, že keramické obklady možno aplikovať priamo na murivo bez nutnosti predchádzajúceho omietania. To znamená úsporu času a nákladov na stavebnom materiáli aj na pracovnej sile.
Zmeny v norme STN 734301 Bytové budovy a ich implikácie
Od 1. februára 2021 došlo k významným zmenám v norme STN 734301, ktorá sa týka bytových budov. Tieto zmeny sú obzvlášť dôležité pre oblasť rodinných domov, preto bolo pripravené porovnanie kľúčových zmien medzi predchádzajúcou a novou verziou normy, s dôrazom na aspekty relevantné pre rodinné domy a niektoré všeobecné body týkajúce sa aj bytových domov.
Definícia bytovej budovy a rodinného domu
Podľa novej normy je bytová budova definovaná ako "budovy určené na dlhodobé bývanie, v ktorých najmenej polovica z celkovej podlahovej plochy všetkých miestností je určená pre byty, vrátane plochy domového vybavenia určeného pre obyvateľov jednotlivých bytov; členia sa na rodinné a bytové domy." Táto definícia je však v rozpore s platným § 43b ods. 3 Stavebného zákona, ktorý definuje rodinný dom ako budovu určenú predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Z tohto dôvodu platí, že dodržiavanie tejto konkrétnej časti normy STN 734301 je v tomto bode dobrovoľné.
Polyfunkčné objekty a samostatné vstupy
S vypadnutím definície polyfunkčných objektov z normy sa stáva zásadnou skutočnosť, že obytná časť budovy musí mať samostatný vstup. To znamená, že pri budovách s polyfunkčným využitím sa nesmie miešať bývanie s komerčnou prevádzkou v rámci jedného celku, pokiaľ ide o vstupy.
Definícia rodinného domu podľa novej normy
Nová norma tiež prináša definíciu rodinného domu ako "bytová budova určená predovšetkým na rodinné bývanie alebo na bývanie inej sociálnej skupiny so samostatným vstupom z vonkajšej (verejnej alebo súkromnej) komunikácie; môže mať najviac dva byty, dve nadzemné podlažia." Opäť platí, že táto definícia je v rozpore s § 43b ods. 3 Stavebného zákona, a preto je jej dodržiavanie dobrovoľné.
Úžitková plocha bytu a garáže
Dôležitou zmenou je aj spôsob výpočtu úžitkovej plochy bytu. Súčet podlahových plôch obytných miestností a miestností príslušenstva bytu sa už nebude počítať vrátane plochy garáže. Doteraz sa garáže započítavali do úžitkovej plochy, čo si vyžaduje zmenu v spôsobe tvorby tabuliek a pri výpočtoch.
Podkrovie a jeho definícia
Za podkrovie sa podľa normy považuje také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú konštrukciu. Doplnenie tejto definície má zabrániť nejasnostiam a špekuláciám o tom, čo už je a čo ešte nie je podkrovie.
Preslnenie obytných miestností
Norma stanovuje minimálne požiadavky na preslnenie obytných miestností. Trvanie preslnenia (pri zanedbaní oblačnosti) je od 1. marca do 13. októbra najmenej 1,5 hodiny denne pri výške slnka nad horizontom väčšej ako 5°. V bytoch s dvoma a viacerými obytnými miestnosťami musí byť zabezpečené 3-hodinové preslnenie aspoň jednej obytnej miestnosti. Ak je pred obytnou miestnosťou alebo nad ňou čiastočne alebo úplne otvorený tieniaci priestor (napríklad balkón, lodžia), postačuje dodržať požadovaný čas pre kritický deň 1. marca. Podobné požiadavky platia aj pre obdobie od 21. marca do 22. septembra s minimálnym časom 1,5 hodiny denne.
Denné osvetlenie a vetranie
Priame denné osvetlenie musia mať všetky obytné miestnosti, vrátane kuchyne s podlahovou plochou väčšou ako 12 m². Priestory na varenie s podlahovou plochou nad 8 m² sa majú priamo vetrať a osvetľovať oknami. Znížila sa tým plocha, pri ktorej už musí byť kuchyňa osvetlená oknami.
Typológia rodinných domov a ich charakteristiky
Norma definuje aj základné druhy rodinných domov:
- Samostatne stojaci rodinný dom: Bytová budova (jedno alebo dvojbytová), samostatne stojaca na vlastnom pozemku, pričom pri jej umiestnení na pozemok musia byť dodržané minimálne odstupy od všetkých hraníc pozemku.
- Dvojrodinný dom: Bytová budova, ktorá vzniká združením dvoch rodinných domov (jedno alebo dvojbytových).
- Radový rodinný dom: Bytová budova, ktorá vzniká radením najmenej troch a viac rodinných domov (jedno a dvojbytových) bezprostredne vedľa seba so spoločnými stenami umiestnenými na spoločnej hranici dvoch susedných pozemkov. Zastavaná plocha každého jednotlivého rodinného domu zaberá celú šírku pozemku, pričom toto sa nemusí týkať rodinných domov v koncových polohách radovej zástavby.
Jednotlivé základné druhy rodinných domov sú častokrát riešené ako átriové alebo patiové. Odporúča sa najmenší rozmer átria 6x6 m a najmenší rozmer patia 4x4 m.
Vstupy do rodinných domov a minimálne rozmery
Hlavný vstup do rodinného domu musí mať zádverie. Vstupné dvere do rodinného domu by mali byť najmenej 900 mm široké a aspoň 2 000 mm vysoké.
Svetlá výška miestností a jej zmeny
Z odporúčaných výšok pre obytné miestnosti sa stali záväzné. Je dôležité poznamenať, že ak sa znižuje podhľad v obytnej miestnosti, svetlá výška sa počíta po tento podhľad. Toto je dosť zásadná zmena, napríklad pre bytovky, kde sa doteraz často robili bytovky so svetlou výškou napríklad 2500 mm z ekonomických dôvodov. Nová norma v článku 8.3.2 uvádza: „Svetlá výška obytných miestností musí byť najmenej 2 600 mm. Svetlá výška obytných miestností v podkroví musí byť najmenej 2 400 mm“. Táto požiadavka je v rozpore s Vyhláškou 532/2002, paragrafom 33 Výťah, odsek (2), kde sa uvádza, že výťah sa zriaďuje v bytovom dome s viac ako štyrmi nadzemnými podlažiami. Norma STN 73 4301 v bode 6.3.1 stanovuje, že hlavný vstup do bytového domu musí byť v úrovni komunikácie pre chodcov bez schodov a vyrovnávacích stupňov. Ak to nie je možné, môže byť výškový rozdiel prekonaný rampou alebo v odôvodnených prípadoch pri zmene dokončenej stavby pomocou zvislej zdvíhacej plošiny.
Nový stavebný zákon od apríla zavádza veľké zmeny. Na tieto stavby už nepotrebujete povolenie
Osvetlenie a výhľad z okien
Ak tomu nebránia závažné okolnosti, navrhujú sa osvetľovacie otvory tak, aby obytné miestnosti bytu mali okná umožňujúce výhľad sediacej aj stojacej osobe približne vodorovným smerom. Spodný okraj skladobného rozmeru najmenej jedného zvislého okna obytnej miestnosti má byť najviac 1,2 m nad podlahou (odporúča sa 900 mm), horný okraj najmenej 2,2 m nad podlahou. Šírka zvislého okna má byť minimálne 55% zo šírky okennej steny. Pri oknách vo viacerých stenách stačí, ak sa táto podmienka splní v jednej stene. Pri viacerých oknách v jednej okennej stene sa požiadavka týka súčtu ich šírok. Vypadli formulácie o šikmých oknách (strešné) a všetko sa definuje všeobecne pre všetky okná minimálnymi výškami parapetov. Vypadla formulácia o minimálnej podchodnej výške.
Priestor na varenie v rodinnom dome
Priestor na varenie v rodinnom dome, ktorý je riešený ako súčasť obývacej izby, je možné priamo osvetliť a vetrať okenným otvorom umiestnením medzi úrovňou pracovnej dosky kuchynskej linky (min. 900 mm) a spodnou úrovňou horných skriniek kuchynskej linky (max. 600 mm od pracovnej dosky). Toto je novinka v norme. Často bol problém s tým, že sa robia teraz často otvorené kuchyne s obývačkami - takže kuchyňa bola obytnou miestnosťou, čo robilo problém s umiestnením okna do kuchyne od susedov. Svetlá výška priestoru na varenie sa navrhuje rovnaká, ako je svetlá výška obytných miestností bytu v tom istom podlaží.
Podzemné podlažia a ich definícia
Definícia podzemného podlažia je zásadne upravená. Za podzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktorého obsypaná plocha fasády pôvodným terénom je viac ako 50 % z celkovej plochy fasády. Referenčná plocha fasády uvažovaného podlažia je vymedzená jeho konštrukčnou výškou a obvodom jeho zastavanej plochy. Táto definícia sa zameriava na pôvodný terén, čo môže spôsobovať nejasnosti pri následných terénnych úpravách.
Elektromobilita v bytových budovách
Pri navrhovaní bytových budov sa odporúča uvažovať podľa potreby s elektromobilitou. Elektromobilita, resp. elektrická mobilita, je cestný dopravný systém založený na dopravných prostriedkoch, ktoré sú poháňané elektrickou energiou. Centrálnym prvkom takéhoto dopravného systému sú elektrické vozidlá, doplnené o nabíjaciu infraštruktúru a vhodné informačné technológie.
Odstupové vzdialenosti a iné predpisy
Otázka odstupových vzdialeností je komplexná a často sa rieši v kontexte územných plánov a stavebného zákona. Norma STN 73 4301 definuje pravidlá pre bytové budovy, ale všeobecné odstupové vzdialenosti od susedných pozemkov sú primárne regulované stavebným zákonom a príslušným územným plánom. Pri umiestňovaní kontajnerov na odpad je stanovená minimálna vzdialenosť, ktorá zohľadňuje vlastnícke vzťahy k okolitým pozemkom.
Zabezpečenie normy
Je dôležité si uvedomiť, že normy sa nemôžu bez povolenia Slovenského ústavu technickej normalizácie rozmnožovať ani rozširovať. Preto na požiadavky na zaslanie scanu alebo kópie normy nebude reagované. Odporúča sa normu zabezpečiť si priamo, nakoľko obsahuje množstvo dôležitých zmien a informácií pre projektantov, stavebníkov aj budúcich majiteľov bytov.
tags: #premakanie #obvodovych #stien #bytovka