Brutálna vražda len 16-ročného Tomáša otriasla Slovenskom a vyvolala rozsiahle diskusie o povahe násilia medzi mladistvými, o spravodlivosti trestného systému a o tom, ako sa spoločnosť vyrovnáva s tragédiami, ktoré zasiahnu aj tie najlepšie rodiny. V centre pozornosti sa ocitla Judita, jeho rovesníčka a kamarátka, ktorá je v súčasnosti obvinená a sedí vo väzbe. Prípad je o to pohnutejší, že obeť aj páchateľka boli mladiství, čo v našich podmienkach predstavuje unikátnu a mimoriadne dramatickú situáciu.
Detailný pohľad na osudný deň
Všetko sa odohralo pred viac ako rokom, v piatok poobede na žilinskom sídlisku Vlčince. Tomáš mal v tom čase 16 rokov a jeho návšteva u Judity mala pôvodne slúžiť na dolaďovanie detailov ich plánovaného výletu do Londýna. Pár minút po druhej popoludní ich spolu zachytila kamera pri vchode do paneláku, kde bývala Judita. Spoločne vošli do vchodu a to bol posledný známy záber, na ktorom Tomáš ešte žil. Približne o pol hodinu neskôr, ako vyplýva z informácií, Judita telefonovala mame a informovala ju o výlete do Londýna. Krátko pred štvrtou hodinou popoludní však volala na tiesňovú linku a tvrdila, že Tomáša dobodal neznámy muž.
Na miesto činu okamžite dorazili záchranári s lekárom aj policajné hliadky. V byte ich čakala Judita, ktorá uviedla, že aj ju neznámy muž napadol. Podľa niektorých informácií sa Judita Tomáša ešte pokúšala zachrániť. Krátko po príchode záchranárov mal Tomáš ešte žiť, no napriek snahám o jeho oživenie, ktoré boli márne, vykrvácal.
Vražda tínedžera – Digitálne stopy vedú k šokujúcim zatknutiam (S16, E6) | Americká spravodlivosť | Celá epizóda
Vyšetrovanie a obvinenie Judity
Policajné pátranie však rýchlo preukázalo, že na mieste žiadna tretia osoba nebola. Verzia o neznámom mužovi, ktorý mal tínedžerov napadnúť, si vypočuli prvé zasahujúce hliadky i záchranári, no neskôr sa ukázala ako lož. Dôkazy smerovali k Judite. O štyri dni po tragédii ju polícia obvinila z brutálnej vraždy jej najlepšieho kamaráta. Tri dni po obvinení ju sudca poslal do vyšetrovacej väzby. Obhajca Judity vtedy vyhlásil, že proti uzneseniu podávajú sťažnosť.
Judita, keď ju policajti prvotne vypočúvali, tvrdila, že Tomáša mal dobodať odpočtár elektriny. Svoju verziu o neznámom mužovi, ktorý mal tínedžerov napadnúť, ponúkla aj policajtom a záchranárom. Neskôr však pri výsluchu uviedla: „To, čo sa stalo, je jedno veľké nedorozumenie, neviem ako k tomu došlo. Tomáš bol môj najlepší kamarát. Je mi to všetko neskutočne ľúto.“ Následne už využila svoje právo a k veci ďalej nevypovedala.
Prvé výsledky pitvy a charakter zranení
Najnovšie informácie v prípade sú ešte mrazivejšie, než mnohí čakali, nakoľko boli známe prvé výsledky pitevnej správy. Podľa portálu nastope.sk zomrel Tomáš na následky vykrvácania na chodbe bytu, pričom nemal mať zasiahnuté žiadne dôležité orgány. Tomáš zomrel po desiatkach bodnutí kuchynským nožom s čiernou rukoväťou o celkovej dĺžke 31 centimetrov, pričom čepeľ mala 18,5 centimetra.
Tomáš bol dobodaný s veľkou intenzitou a prudkosťou do prednej aj zadnej časti tela. Mal mnohopočetné bodné rany spredu na trupe, niektoré prenikli až do brušnej a hrudnej dutiny. Ďalej mal reznú ranu na ľavej strane krku a mnohopočetné plytké bodné rany, ktoré neprenikli do telesných dutín. Celkovo mu bolo zasadených najmenej 49 bodno-rezných poranení na rôznych častiach tela.
Stopy na mieste činu a nájdená zbraň
Na zemi v byte boli nájdené stopy bosých nôh, ktoré polícia identifikovala ako stopy Judity. Krvavé stopy našli aj na vchodových dverách. Policajtov zaujala stopa vo výške asi 50 centimetrov nad zemou, ktorá mala vzniknúť zrejme pri tom, ako sa Tomáš snažil z bytu dostať preč. Vražednú zbraň, kuchynský nôž s čiernou rukoväťou, mali policajti nájsť v komode v Juditinej izbe. Na noži boli krvavé stopy, ktorých DNA testy preukázali, že šlo o krv Judity a Tomáša. V tej istej komode, z ktorej o niekoľko dní neskôr Juditin otec vytiahol aj ďalší nôž so stopami krvi, polícia našla nôž so stopami Tomášovej krvi.
Právne dôsledky a trestná sadzba
Skutok bol kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy spáchaný na dieťati surovým a trýznivým spôsobom. Judite ako mladistvej hrozí maximálne 15-ročný trest, čo je najvyšší trest, aký možno mladistvému páchateľovi trestného činu na Slovensku uložiť. Judita je momentálne stíhaná väzobne. Dôvodom jej väzby je fakt, že nikto doteraz nepozná motív vraždy.
Okresný súd v Žiline neskôr odsúdil Juditu K. na nepodmienečný trest odňatia slobody na 12 rokov a 4 mesiace. Podľa splnomocneného zástupcu matky zavraždeného Tomáša, Jána Halagana, je rozsudok vecne správny a spravodlivý, rozhodnutý na základe vykonaných dôkazov. Otec odsúdenej Judity však uviedol, že rozhodnutie vnímajú ako nespravodlivé a svojvoľné, s hrubým porušením Trestného poriadku a závažnými procesnými pochybeniami. Tvrdil, že dôkazná situácia jednoznačne preukázala Juditinu nevinu a celé obvinenie je vykonštruované.
Judita nedávno neuspela s dovolaním ani na Najvyššom súde SR. V minulosti však absolvovala detektor lži, ktorý vyšiel v jej prospech, čo prvýkrát spomenula až v konaní pred Najvyšším súdom SR. Podľa advokáta Tomášovej rodiny, Jána Halagana, súd hodnotí dôkazy jednotlivo a následne vo vzájomnej súvislosti, pričom je ťažké vyjadriť sa k tomu, ako dovolací súd vyhodnotil vyšetrenie polygrafom.
Motív vraždy a psychologické aspekty
Dodnes je okolo prípadu veľa otáznikov, najmä pokiaľ ide o motív, prečo to 16-ročná Judita vlastne spravila. Forenzný psychiater Svetozár Droba tvrdí, že v Juditinej osobnosti sa brutálna agresivita, s ktorou bol skutok vykonaný, nenašla ako bazálna štrukturálna vlastnosť. „Čiže to bolo konanie v afekte sebaneistej a pubertálnej osobnosti s nízkym sebahodnotením, nedostatočne vybavenej obrannými mechanizmami,“ vysvetlil Droba. Podľa neho mohlo dôjsť k ohrozujúco-úzkostnej situácii, že agresivita prepukla explozívnym spôsobom. „Jedná sa o explóziu pretečeného pohára, poslednej kvapky. Zrejme došlo k niečomu, čo takéto konanie u nej vyvolalo,“ priblížil Droba.
Napriek tomu, že otec Judity tvrdí, že proti jeho dcére neexistuje jediný dôkaz, otec zavraždeného Tomáša, Vladimír Teličák, to vidí inak: „Dôkazov je veľa. Jeden z tých najdôležitejších je, že tú tretiu osobu nezaznamenala žiadna kamera, neexistuje žiadna DNA, odtlačky ani stopy.“ V uznesení Krajského súdu v Žiline sa píše, že „odvolací súd nazerá na výpoveď obžalovanej ako na jednoduché detské klamstvo, ktorému uverilo nielen dieťa, ale aj jej rodičia.“ Psychiater Droba dodal: „Pokiaľ Judita fabuluje, tak veľmi presne vie, že tak robí. Nakoniec telefonický rozhovor s matkou nasvedčuje tomu, že sa priznáva k tomu, že to, čo uvádza vo svojich výpovediach, nie je pravda.“
Luxusné bývanie a predaj bytu
Juditina matka Katarína je jedinou vlastníčkou nadštandardného bývania na 5. poschodí v lokalite Bôrik v Žiline. Ide o luxusný, rozlohovo veľký byt, ktorý bol skolaudovaný pred 10 rokmi a je považovaný za nadštandardný aj kvôli pokojnej lokalite v blízkosti centra mesta. Takýto prepych si tínedžerka užívala 5 rokov. Podľa susedov si ho mama len z učiteľského platu nemohla dovoliť a prišla k nemu až po rozchode s Juditiným otcom.
Práve v tomto byte sa odohrala jedna z najbrutálnejších vrážd, ktoré v ostatných rokoch otriasli Slovenskom. Na jeho podlahe po 49 bodných ranách vykrvácal len 16-ročný študent Tomáš. Závratná cena tohto superluxusného 5-izbového bytu s výmerou 202,16 m2 sa pohybovala okolo 319 918 eur, pričom dve garážové státia stáli ďalších 15 tisíc eur za kus a vonkajšie parkovacie státie 8 tisíc eur.
Päť mesiacov po tragédii sa rodina obvinenej Judity rozhodla byt predať. „Vlastníci sa odsťahovali zo Žiliny,“ poznamenal stručne predajca. Realitný maklér sa k otázke, či ide o byt, kde sa vraždilo, vyjadroval s ľahkosťou, no po zopakovaní otázky už odmietol komentovať. Byt bol v ponuke len veľmi krátko a za pár dní sa našiel kupec. Krátko po medializácii sa nehnuteľnosť zo stránky žilinskej realitnej kancelárie rýchlo stiahla.
Život za mrežami a výhľad do budúcnosti
Judita si v súčasnosti odpykáva viac ako dvanásťročný trest za vraždu kamaráta Tomáša v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch. Je tam raritou, nakoľko v ústave je momentálne len jedna mladistvá žena odsúdená za vraždu. Podľa sociologičky Silvie Porubänovej mala Judita obrovské šťastie v tom, že bola mladistvá, čo ju drží pri racionálnom vystupovaní a uvedomovaní si možnosti podmienečného prepustenia.
Podľa advokáta Juraja Bizoňa si musí odsúdená vykonať tri štvrtiny trestu, čo znamená deväť rokov vrátane väzby. O podmienečné prepustenie môže požiadať o štyri roky. Podľa jej bývalej spoluväzenkyne bolo Juditine správanie „úplne normálne“. „Učila sa a robila v kuchyni. Vydávala nám raňajky, obed, večeru a potom umývala taniere. Bola šikovná.“ Psychologička ústavu Adriána Hanzelyová uviedla, že odsúdení mladiství, ktorí sú tu za obzvlášť závažný zločin alebo za vraždu, sa často javia ako bezproblémoví odsúdení, akoby mali vytesnený extrémny zážitok a nedokázali si to prepracovať.
Judita študuje v treťom ročníku na gymnáziu vo Vrútkach, kde má individuálny študijný plán. Údajne uvažuje o medicíne. „Začne život, ktorý zavraždený Tomáš už nemá možnosť začať. Myslím si, že to, že vidí svetlo na konci tunela a že nie je až tak vzdialené, ju drží pri zmysloch,“ uviedla sociologička. Väzni sa o Tomáša v jej prítomnosti nepýtajú, aby nevnášali disharmóniu. Podľa psychologičky Hanzelyovej sa odsúdení mladiství obávajú nálepky, že sú vrahovia alebo lupiči, a toho, ako ich prijme prostredie a rodina, či stretnú príbuzných obete.
Prípad Judity a Tomáša je mrazivou pripomienkou toho, aké krehké môžu byť hranice medzi priateľstvom a tragédiou, a ako rýchlo sa životy mladých ľudí môžu zvrátiť v dôsledku nepochopiteľných činov.