V dnešnej dobe, ktorá si naliehavo žiada originálne riešenia, sa kniha "Prečo byť kresťanom?" od Timothyho Radcliffea javí ako majstrovské dielo. Radcliffe, dominikán žijúci v oxfordskom kláštore, dosahuje v tomto diele vrchol svojej tvorby, pričom ho obohacuje prezieravosťou proroka. Jeho dôvody pre prijatie kresťanskej viery sú nielen hlboko katolícke, ale zároveň univerzálne ľudské. S hlbokým pochopením ľudskej povahy, problémov a strachov moderného človeka, Radcliffe interpretuje kresťanské posolstvo spôsobom, ktorý je prekvapivo aktuálny a relevantný. Jeho pastoračné skúsenosti, získané pri rozhovoroch s ľuďmi prežívajúcimi problémy v manželstvách, zápasiacimi s otázkou celibátu, či s tými, ktorí sa snažia pochopiť podstatu cirkevnej autority alebo zostať verní Cirkvi napriek tomu, že ich sexuálna orientácia je považovaná za „neregulárnu“, tvoria široký a hlboký kontext tejto inšpiratívnej knihy.
Viera ako podstata a dôvod nádeje
"Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame, a dôvodom toho, čo nevidíme," píše sa v Biblii (Židom 11, 1). Toto tvrdenie odráža základnú povahu náboženstva - vzťah človeka k niečomu nadprirodzenému, k viere v božstvo. Už v Starom zákone nachádzame zmienky o pravom Bohu v kontraste s falošnými bôžikmi okolitých národov, ale aj o ľahkosti, s akou sa ľudia od Boha odvracajú, ako v prípade so zlatým teľaťom. Keď ľudia videli, že Mojžiš dlho neschádza z hory, zhromaždili sa k Áronovi a povedali mu: „Nože, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami; lebo nevieme, čo sa stalo Mojžišovi, mužovi, ktorý nás viedol z Egypta“ (2. Mojžišova 32, 1). Táto túžba po niečom, čo nás presahuje, je v človeku zakódovaná od počiatku a prejavuje sa vo všetkých kultúrach.
V živote sa nevyhnutne stretávame s javmi, ktoré náš rozum nedokáže plne pochopiť. Ich vznik často pripisujeme „niečomu“ medzi nebom a zemou. V hodine smrti, mnohí podvedome dúfajú v existenciu niekoho „hore“, kto ich prijme, namiesto toho, aby ich poslal „dole“, do pekla - miesta, v ktoré možno počas života ani neverili, no slovo používali ako obligátne. Pri nadávkach, v ohrození či pri želaniach úspechu, často spomíname ekvivalenty Božieho mena.
Nebeský Otec a hľadanie pravého Boha
Kresťanstvo ponúka obraz Boha ako nášho nebeského Otca, ktorému na nás záleží a ktorý nás vychováva k múdremu prežitiu časného života. „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete.“ (Ev. Matúša 6, 31-32). A tiež: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.“ (Ev. Matúša 5, 48). Tieto verše nám majú čo povedať, no pozornosť si zaslúži spojenie „nebeský otec“. Každý z nás, kto je otcom, si dokáže predstaviť, aký by mal byť - hlava rodiny, ochranca, spravodlivý, pevný v slove. Očakávania od pozemského otca sú už dosť vysoké. O to viac od nebeského, ktorý sa stará o miliardy ľudí, pomretých i nenarodených.
Aby sme my, pozemské deti žijúce kdekoľvek na svete, vedeli rozpoznať nášho pravého nebeského Otca, je potrebná celosvetová indícia Jeho existencie, ktorá by bola jednoznačná. Boh, ktorý nám globálne nedáva jasné znamenie o svojej existencii, pre mnohých jednoducho neexistuje. Príroda a vesmír s hviezdami síce ukazujú na neskutočnú veľkosť stvoriteľa, ale neposkytujú osobné informácie o ňom samom - prečo nás stvoril, aký je, čo bude po smrti.
Globálne zjavenie a odmietnutie lokálnych božstiev
Ak by Boh naozaj existoval a záležalo by mu na všetkých svojich deťoch, musel by sa zjaviť globálne, aby ho každý mohol poznať. Malé, lokálne sekty, kde pár ľudí žije podľa určitých morálnych hodnôt so svojimi bôžikmi, nemôžu ponúknuť pravého, z hriechu zachraňujúceho Boha, ktorý daruje večný život. Príklad komunity v Malajzii, ktorá uctieva boha Gugalanna, stelesneného v modrej drevenej soške, je ilustratívny. Ak o tomto bohu nepočul nik mimo ich dediny, ako môže byť tým pravým Bohom pre celý svet? Kde bol počas tisícročí, keď sa nesprístupnil miliardám ľudí? Takého nebeského otca by mnohí nechceli.
V dnešnej dobe, s množstvom dostupných informácií, je dôležité vybrať si tú pravdivú. Zatiaľ čo v minulosti mohlo byť všetko menej jasné, dnes máme na výber.
Časovo overené náboženstvá a diablov presah
Pravý Boh musí konať v globálnom meradle. Keďže šírenie akéhokoľvek učenia aj v dnešnej dobe, napriek technike, trvá istý čas, reálny Boh by sa nezjavoval až teraz, keď mnohí už pomreli. Preto sa novodobé zvesti o pravom Bohu javia ako výmysel. Verné sú náboženstvá, ktoré vznikli pred tisícami rokov.
Diabol a jeho služobníci tiež konajú v globálnom meradle a zvádzajú miliardy ľudí. Ich zvádzanie je založené na ľudskom hriechu a na výbere ľahšej, príjemnejšej cesty. Napríklad mladým chlapcom v Lýbii môže byť podsúvaná predstava o nekonečnom posmrtnom sexe vplyvom islamu, namiesto „nudného“ kresťanského učenia. Je ťažké odolať, keď všetci naokolo veria v niečo iné, no Boh si vždy nájde cestu a láme náboženské či iné okovy. Aj v kresťanských krajinách nachádzame vyznávačov budhizmu.
Štyri veľké náboženstvá a ateizmus
Pri rozhodovaní, ktorému veľkému náboženstvu sa nechať ovplyvniť, ide do tuhého. Na svete existujú štyri veľké a staré náboženstvá s prvkami globálneho rozšírenia: Kresťanstvo, Islam, Hinduizmus a Budhizmus. K nim môžeme pridať aj ateizmus, kde mnohí veria, že Boh neexistuje.
Kresťanstvo ako najväčšia indícia Biblie
Najväčšou kresťanskou indíciou, ktorá napravuje naše neosobné poznanie Boha z prírody a vesmíru, je Biblia. Prostredníctvom nej nadväzujeme prvý kontakt s nebeským Otcom. Ona nám o sebe hovorí a ak uveríme, prostredníctvom Ducha nadviažeme osobné prepojenie. Biblia je zdrojom mnohých argumentov potvrdzujúcich, že biblický Boh je ten pravý. Medzi ne patria aj mnohé jazyky, kresťanský letopočet, dĺžka týždňa a iné. Vizuálnym pripomenutím kresťanstva sú kostoly s krížom, symbolom Kristovej smrti za naše hriechy.
Potopa ako začiatok rozmanitosti náboženstiev
Z Biblie poznáme príbeh o potope. Grafické mapy rozšírenia vierovyznaní ukazujú, že gro najväčších náboženstiev sa rozrástlo z oblasti Blízkeho východu a Ázie, čo dáva príbehu o Ararate punc pravdivosti. Po potope sa ľudia rozliezli po okolí. Sprvoti možno slúžili pravému Bohu ako praotec Noe, no po čase naň zabudli. Z tohto chaosu postupne vznikli dnešné náboženstvá, ktoré si zachovali určité podobné prvky: ústredný či menší bohovia, dôraz na dobro, zlepšovanie ľudskej osobnosti či duchovno. Mnohé však minuli tú pravú podstatu, vďaka ktorej bol Noe zachránený. Preto sa Boh zjavil Abrahámovi a „reštartoval“ všetko cez izraelský národ. Podobne ako pri zlatom teľati, aj po potope sa ľudia zmalomyseľneli a ich kmene nemali vtedy Mojžiša, ktorý by ich zavrátil späť na Božiu cestu.
Misia kresťanstva a univerzálna láska
Ježiš povedal: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta [Amen]“ (Ev. Matúša 28, 19-20). Učeníci šli a prostredníctvom misie, prekladanej do všetkých pozemských jazykov, rozšírili Jeho slová po celom svete. Keby láska nevštepená od pravého biblického Boha nemala takú silu, kto by sa odhodlal ísť do „tramtárie“, učiť sa cudzí jazyk, prekladať Bibliu, opustiť domov, známych či pohodlie? V takomto rozsahu to robia len kresťania, pretože ich Boh je ten pravý a jeho moc mení ľudské životy. Kresťanstvo nie je späté so žiadnym miestom, ako napríklad hinduizmus s Indiou, hoci Ježiš bol Žid. Je dané všetkým, aby si každý mohol zadarmo načrieť a zachrániť sa. Toto je zásadný rozdiel v šírení.
Porovnanie s inými náboženstvami
Iné náboženstvá sa šíria prevažne prostredníctvom rastu populácie. Ind hinduista sa presťahuje do Švédska a tam sa rozmnoží. Kresťanstvo je však pozvánkou: „Duch a nevesta hovoria: Príď! Kto počúva, nech povie: Príď! Kto žízni, nech príde! Kto chce, nech si naberie zadarmo vodu života!“ (Zjavenie 22, 17). Toto staré náboženstvo sa postupom vekov rozšírilo po celom svete na podnet milujúceho Boha, aby čo najviac ľudí uverilo a zachránilo sa. Hovorí o láske, cnostiach a upriamuje náš pohľad na dokonalého, verného a milujúceho Boha - Otca, ktorého je hodno nasledovať.
Hinduizmus, s neuveriteľným množstvom bôžikov, je doménou Indie. Viera vychádza z neucelenej nôšky názorov, nemá ustálené dogmy ako Biblia a neustále sa vyvíja, čím sa „przní a mieša“. Život na zemi je považovaný za trest za hriechy duše, vyznáva sa reinkarnácia, ktorá končí až vtedy, keď sa človek stane dokonalým. No, každý si cení svoj pozemský život a chce si ho užiť. Aj keď hinduizmus vyznáva hlavného neosobného boha Brahmu v troch formách, pri pohľade na rôznych panáčikov, bodky na čelách a jogínov, je zrejmé, že pravý zachraňujúci Boh tam nemôže byť.
Budhizmus je podobný hinduizmu a nemá ani konkrétneho boha, takže nestojí za bližší rozbor.
Islam, so svojimi krvavými dejinami, je dnes viditeľný všade okolo nás.
Záver: Hriech ako prekážka v prijatí pravdy
Po hlbšom zamyslení, z uvedených indícií vyplýva, že pravý Boh je logicky kresťanský, pretože žiadne z iných náboženstiev nevedie k večnému životu. Napriek tomu, že v mnohých náboženstvách žijú rozumní ľudia - lekári, vedci, programátori - ktorí by si mali uvedomovať nezmyselnosť niektorých praktík, zostávajú pri nich. Prečo? Odpoveďou je hriech.
Otázkou zostáva, prečo my, kresťania, nemáme pred naším Bohom bázeň a sme vlažní, pričom kostoly sú stále redšie. Aj keď poznáme pravdu, zdá sa, že hriech je stále silnou prekážkou. Možno je to práve preto, že viera v živého Boha nás mení. Autentickosť kresťanstva spočíva v tom, že sa na živote veriaceho človeka odrazí to, v čo verí. Náboženstvo a viera nie sú len niečím „užitočným“. Viera v živého Boha je niečo, čo nás mení. Kresťan je človekom nádeje, slobody, šťastia a odvahy. Ak to tak nie je, prečo by mal niekto uveriť našim slovám?
Kniha "Prečo byť kresťanom?" nás pozýva k zamysleniu sa nad bežnými vecami, nad vlastnými postojmi k riešeniu problémov a k vnímaniu širších súvislostí. Autor zdôrazňuje, že "nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že niečo má zmysel, nech už to dopadne akokoľvek." Aj keď sú naše sny malé, Boh nás oslobodzuje od obmedzených ambícií, aby sme sa naučili dúfať odvážnejšie. Napriek nárastu bohatstva v mnohých krajinách trpíme kolektívnou depresiou, bojmi a drogami. Boh nás však pozýva, aby sme nestrácali nádej, hľadeli do budúcna a nedali si myšlienky zastrieť strachom. Strach je najhorší nepriateľ. Máme byť odvážnejší - nebáť sa prehovoriť, povedať svoj názor, urobiť prvý krok.
Táto kniha je skvelým odrazovým mostíkom pre tých, ktorí nechcú zostať na jednom mieste. Môže zmeniť naše postoje a viesť nás k lepšiemu svetu, ktorý začína snahou každého jedného z nás. Dôležitý je prvý krok, postupne sa pridajú ďalšie a s nimi aj ďalší ľudia. Preto - nachádzajme cesty k sebe.