Vegetariánstvo, ktoré sa celosvetovo rozšírilo hlavne v 20. storočí, je stále populárnejším smerom výživy. Pre európsku kultúru je však vegetariánstvo cudzím prvkom, ktorý nie je súčasťou tradičného systému výživy. Vo zvykoch a tradíciách českého a slovenského národa vegetariánstvo nemá svoje korene. Je to ako semienko priviate východným vetrom, ktoré hľadá miesto, aby mohlo rásť. Ide o životný štýl, nielen o náuku o výžive. Ale je vegetariánstvo skutočne zdravé? Je pútavá reklama na čisto rastlinnú stravu pravdivá? Tento diskusný príspevok sa zameriava na argumenty pre a proti vegetariánstvu a snaží sa poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.
Rôzne podoby bezmäsitej stravy
Vegetariánstvo je životný štýl, ktorého základným kameňom je bezmäsitá strava. Vegetariáni odmietajú jesť mäso a produkty zo zabitých zvierat. Vo svojej podstate ide o formu ucelenej filozofie, ktorá najčastejšie pochádza z východných náboženstiev. Vegetariáni propagujú práva zvierat, preukazujú im úctu a bojujú za ich slobodu. Často sú proti používaniu živočíšnych produktov ako koža, kožušina, hodváb, vlna, perie a produktov testovaných na zvieratách. V západných krajinách sa vegetariánstvo cieľavedome spropagovalo ako zdravý životný štýl, pretože bez tejto nálepky by civilizovaný svet východné náboženstvá neprijal.
Vegetariánstvo má v histórii ľudstva jednoznačne duchovné korene. Existuje niekoľko foriem vegetariánstva, ktoré sa líšia mierou obmedzenia:
- Lakto-ovo-vegetariáni: Nejedia mäso, ale konzumujú mliečne výrobky a vajcia. Je to najrozšírenejšia forma v západnom svete.
- Lakto-vegetariáni: Nejedia mäso ani vajcia, ale konzumujú mliečne výrobky. Sem patrí väčšina vegetariánov v Indii.
- Ovo-vegetariáni: Nejedia mäso ani mliečne výrobky, ale jedia vajcia.
- Vegánstvo: Je ešte prísnejšia forma vegetariánstva. Vegáni nejedia žiadne živočíšne produkty vrátane vajec, mlieka, syru a medu. Niektorí odopierajú aj prijímanie materského mlieka.
- Surové vegánstvo (Raw veganism): Používa len čerstvé ovocie, zeleninu, orechy a semená.
- Vitariánstvo: Akceptuje iba vegetariánske jedlo, ktoré nie je varené. Argumentujú tým, že varenie zničí výživnú časť rastliny.
- Frutariánstvo: Je spôsob stravovania, keď ovocie, orechy, semená a iné plody môžu byť zbierané iba pri nezranení rastliny. Niektorí frutariáni jedia iba plody, ktoré samostatne spadli z rastliny. Frutariáni odmietajú i zemiaky.
- Semivegetariánstvo (Flexitariánstvo): Ide o najmenej striktnú formu vegetariánstva, ktorá umožňuje občasnú konzumáciu mäsa.
- Pescetariánstvo: Vyraďuje mäso, ale umožňuje konzumáciu rýb.
Makrobiotika, ktorá vychádza zo zenbudhizmu, rozdeľuje potraviny na „jangové“ a „jinové“ podľa obsahu duchovných síl. Historicky bolo vegetariánstvo vždy založené na filozofických názoroch. Odmietanie konzumácie mäsa je nemennou súčasťou starodávnych tradícií hinduistických a budhistických spoločenstiev. Vegetariánstvo vyplýva z viery v reinkarnáciu (prevteľovanie). Podľa hinduizmu duša po smrti opúšťa telo a prevteľuje sa do inej formy existencie podľa miery dobrých skutkov. Ak je jeho karma zlá (napr. zabíjal zvieratá), prevtelí sa do zvieraťa, alebo sa narodí ako chorý človek. Zabíjanie zvierat a jedenie mäsa údajne zhoršuje karmu. Presvedčenie, že v krave je reinkarnovaná stará mama, je skutočný dôvod na uctievanie hovädzieho dobytka a nejedenie mäsa. Hinduista nekonzumuje zeleninu preto, že je zdravá, ale preto, lebo mäso z náboženských dôvodov nemôže jesť.
Korene a šírenie vegetariánstva
Najstaršie záznamy o vegetariánstve ako o zvyčajnom spôsobe života veľkého počtu ľudí sa týkali starovekej Indie a Grécka. Počas Rímskej ríše a neskorej Antiky sa vegetariánstvo prakticky z Európy vytratilo. Opäť sa objavilo v Európe počas renesancie, ale do popredia sa dostalo až v 19. a 20. storočí. Propagácia vegetariánstva sa začala celosvetovo šíriť po vzniku Medzinárodnej vegetariánskej únie v roku 1908. Potom, ako Európou otriasla druhá svetová vojna, v ktorej zomreli milióny ľudí, začal sa trend vyzdvihovania práv zvierat a dôležitosti vegetariánstva. Otázku vegetariánstva a práv zvierat povzniesol hlavne austrálsky filozof Peter Singer. Je paradoxom, že moderná spoločnosť, ktorá ani v dnešnej dobe nevie zaistiť ochranu základných ľudských práv, vyzdvihuje práva zvierat.
- októbra 1978 bol vyhlásený prvý Deň bez mäsa. Na Slovensku ho oslavujeme od roku 1992, a to 1. marca.
Zdravotné aspekty vegetariánstva: Mýty a fakty
Strava je jedným z faktorov ľudského zdravia, ale nie jediným faktorom. Zdravá potrava je vyvážená, obsahuje živočíšne i rastlinné zložky. Tuky, cukry a bielkoviny majú byť v správnom pomere. Neoddeliteľnou súčasťou racionálnej výživy je i mäso. Je vedecky dokázané, že minimálne jedna tretina bielkovín v strave musí byť živočíšneho pôvodu, aby ľudské telo bolo zdravé. Bielkoviny sa hodnotia podľa biologickej hodnoty, ktorá je daná obsahom a pomerom esenciálnych aminokyselín a ich využiteľnosťou v organizme. Živočíšne bielkoviny majú všeobecne vyššiu hodnotu ako bielkoviny rastlinné. Organizmus možno zabezpečiť dostatkom potrebných aminokyselín iba pestrou a zmiešanou potravou.
Doc. MUDr. L. Majláthová, CSc., ktorá sa zaoberala hygienou výživy, v učebnici pre lekárske fakulty uvádza: „Podľa našich odporúčaných dávok má dospelý človek denne prijať 60-100 g bielkovín, z toho 30-50 g živočíšnych.“ Profesor MUDr. J. Mourek, DrSc. tvrdí, že kompozícia aminokyselín rastlinných proteínov je taká, že väčšinou nepokrýva úplne potreby organizmu, a preto môže ľahko vzniknúť vážny deficit niektorých esenciálnych aminokyselín, a to aj vtedy, keď je konzumácia rastlinných proteínov veľmi vysoká. Živočíšne bielkoviny sú teda hodnotnejšie ako rastlinné, pretože obsah a počet aminokyselín je úplnejší.
V súčasnosti sa stretávame s dvomi extrémami v oblasti výživy. Na jednej strane celosvetovo pribúda počet obéznych ľudí a na druhej strane ľudia masovo zomierajú na podvýživu. Uvádza sa, že až 2/3 ľudí na zemi majú zlú výživu, viac ako 65 miliónov ľudí trpí podvýživou. Hlavným dôvodom podvýživy je nedostatok plnohodnotných bielkovín v potrave - predovšetkým živočíšneho pôvodu. Obezita v našich podmienkach súvisí so zvýšeným príjmom potravy a zlým životným štýlom (nedostatok pohybu, stres, alkohol). Obezita je skutočne rizikovým faktorom vzniku mnohých civilizačných chorôb. Naopak, strava, ktorá obsahuje dostatok čerstvej zeleniny a ovocia, znižuje riziko vzniku rakoviny hlavne tráviaceho traktu. Pretože obezita je jedným extrémom vo výžive a vegetariánstvo druhým, neschvaľuje sa ani obezita, ani extrémne formy vegetariánstva. Racionálna výživa je vyváženou kombináciou rastlinných a živočíšnych prvkov. Z medicínskeho hľadiska je krajnou a neprijateľnou polohou úplné vynechanie mäsa zo stravy, rovnako ako nadmerná konzumácia mäsa pri absencii ovocia a zeleniny. Zdravý človek nemá dôvod nejesť mäso v adekvátnom množstve. Len pri niektorých chorobách je potrebná diéta s obmedzením mäsa (napr. choroby obličiek).
Je otázne, či sú vegetariáni zdravší ako ľudia, ktorí konzumujú pravidelne mäso v primeraných množstvách. Osobne by som mohla dokumentovať viaceré prípady z praxe, kedy pacienti - vegetariáni mali dlhodobo zvýšený cholesterol v krvi, napriek svojmu dlhoročnému životnému štýlu. Ide totiž o poruchu metabolizmu lipidov. Toto ochorenie je možné ovplyvniť diétou iba čiastočne. Nie je teda pravdou tvrdenie, že všetci vegetariáni majú ideálny cholesterol v krvi. U vegetariánov je častá anémia. Opakovane som zaznamenala u viacerých pacientov zníženú koncentráciu železa v krvi i zásobnú formu železa. Vegetariáni majú často suchú kožu, je zvýšená lámavosť nechtov a vypadávanie vlasov. U žien sa dokázal zvýšený výskyt porúch menštruačného cyklu, ktorý sa úplne obnovil až po ukončení vegetariánskeho spôsobu života.
#2_Vegánstvo: Ako si zostaviť vyvážený vegánsky jedálniček?
V oblasti makrobiotiky boli najpreukázateľnejšie závery obsiahlej európskej štúdie, ktorá zahrnula súbor 243 detí vo veku 0-8 rokov. MUDr. Štepán Rucki, CSc. uvádza, že v skupine novorodencov makrobioticky živených matiek bolo zistené malé, ale významné vnútromaternicové oneskorenie rastu s výslednou nízkou pôrodnou hmotnosťou. Priemerná hmotnosť novorodencov bola o 180 g nižšia než u bežnej holandskej populácii. V neskoršom dojčenskom a batolivom veku boli u makrobioticky živených detí zistené významné výživové nedostatky v príjme vápnika, vitamínu B12, vitamínu B2 a nedostatočný príjem energie a bielkovín. U makrobioticky živených detí boli zaznamenané zmeny v červenom krvnom obraze. Takmer u tretiny detí z tejto skupiny boli ďalej pozorované známky krivice a oneskorené prerezávanie zubov. Psychický a pohybový vývoj makrobiotických detí bol tiež oneskorený - deti na makrobiotickej výžive začali chodiť o tri mesiace neskôr, oneskorený bol i rozvoj reči a slovnej zásoby. U niektorých vegetariánov pozorujeme zníženú imunitu (zvýšenú chorobnosť), pretože aj protilátky sú bielkovinovej povahy.
Náboženské a etické presvedčenie ako motivácia
Hlavným dôvodom vegetariánstva v celosvetovom meradle je náboženské presvedčenie. Najviac ľudí na svete sa hlási k vegetariánstvu preto, že je to súčasť ich vierovyznania. Sem patrí napr. hinduizmus, budhizmus, Cirkev adventistov siedmeho dňa a iné.
Vegetariánstvo však nie je založené na učení Biblie, nevychádza zo zjavenia písaného Božieho slova. Životný štýl kresťana podľa požiadaviek Svätého Písma nie je celoživotná bezmäsitá strava. Ježiš Kristus, ktorý je nám vzorom a príkladom, jedol bežne mäso (baraninu i ryby). Boží Syn nebol vegetarián! Pán Ježiš Kristus dokonale naplnil Zákon, neprekročil žiadne prikázanie. Zákon teda vegetariánstvo nenariaďuje. Aj Ježišovi učeníci jedli mäso. Pre kresťana neexistuje biblický dôvod (podložený Písmom) viesť dlhodobo životný štýl vegetariána.
V dnešnej novozákonnej dobe už nie je potrebné ani osožné zachovávať biblické delenie pokrmov (zvierat) na čisté a nečisté, s čím sa stretávame v niektorých náboženských organizáciách. Ak niekto chce k Bohu pristupovať starozákonným spôsobom, musí dodržiavať všetky nariadenia a prikázania, nie len fragmenty vytrhnuté z kontextu. Porozumenie Starého zákona je možné len vo svetle Nového zákona. Delenie zvierat na čisté a nečisté v Starom zákone bolo určené židovskému národu v konkrétnej historickej dobe. Súčasne je to biblický predobraz národov. V Ježišovi Kristovi sú aj pohania, ktorí uverili v Neho, Bohom prijatí. Ten, kto prijal zástupnú obeť Ježiša Krista na kríži a vyznal Božieho Syna ako Pána a Spasiteľa svojho života, je oslobodený od nariadení Starého zákona, ktoré sa vzťahujú na pokrmy. Ježiš Kristus nás oslobodil spod zlorečenstva zákona. Za dobré skutky a dodržiavanie rôznych ľudských nariadení ohľadom pokrmov však človek nezíska spasenie tak, ako sa mnohí chybne domnievajú. Každodenný pokrm neurčí umiestnenie ľudskej duše vo večnosti. Ten, kto je zeleninu, nepôjde za to do neba.
Boh zanechal odkaz v Biblii do novozákonnej doby pre nás prostredníctvom apoštolov. „Lebo za dobré sa videlo Svätému Duchu i nám neuvaľovať na vás viacej nijakého bremena okrem tohto nevyhnutne potrebného: zdržovať sa od obetovaného modlám, od krvi, od zaduseného a od smilstva, čoho keď sa budete veľmi vystríhať, budete dobre robiť. Buďte zdraví!“ (Sk 15:28-29) Apoštoli napísali tým, ktorí uverili z pohanov, čo nemajú robiť. Je to veľmi dôležitý odkaz, ktorý zahŕňa aj zákaz konzumácie krvi. Krv nie je ani nápoj, ani pokrm, nie je určená ľuďom na konzumáciu. Boh zakázal ľuďom piť krv, pretože v krvi je život. Tento odkaz nachádzame aj v Starom zákone. „Len buď silný, aby si nejedol krvi, lebo krv je dušou… Nebudeš jej (krv) jesť, na zem ju vyleješ ako vodu. Nebudeš jej jesť, aby ti bolo dobre i tvojim synom po tebe, keď budeš robiť to, čo je pravé v očiach Hospodinových.“ (5Moj 12:23-25) Na jedení krvi je kliatba, pretože krv patrí iba Bohu! Krv sa nesmie pridávať ako prísada do jedál! Keďže našej kultúre je to vzdialené, apoštoli to museli pohanom napísať. Z biblického hľadiska sú neprijateľné ako jedlo „krvavničky“. Krv sa nesmie piť, smažiť, pridávať do jaterníc na zabíjačke! Tiež zadusené sa nemá konzumovať.
Mnohí duchovní učitelia nesprávne vykladajú biblické texty, aby vegetariánstvo včlenili do západnej kultúry. Ide o texty majstrovsky „prekrútené“. Takto vzniká systém lží, ktorý sú však mnohí ľudia ochotní prijať. Napr. prikázanie „nezabiješ“ z Desatora sa vraj vzťahuje na živočíchy (vrátane múch). Všimla by si, že Boh prikázal, aby mu obetovali bezchybných baranov, kozlov, hovädá… Boh povedal, aby zabili tieto zvieratá a tiež Židom prikázal jesť veľkonočného baránka (z mäsa, nie z cesta). Prikázanie „nezabiješ“ sa teda nevzťahuje na zvieratá, ale na ľudí. Mimochodom, prvý odev z kože zvieraťa v histórii ľudstva urobil sám Boh. To, že vegetariánstvo vychádza z Biblie, je iba mýtus. Po celosvetovej potope Boh požehnal Noacha a povedal mu: „Všetko, čo sa hýbe a je živé, bude vám za pokrm, ako zelené byliny, tak som vám dal to všetko. Avšak mäso s jeho dušou, to jest s jeho krvou, nebudete jesť.“ (1Moj 9:3-4) Tento citát sa často zneužíva ako dôkaz pre tvrdenie, že človek nemá jesť mäso. Ale tento výrok to neobsahuje. Boh povedal Noachovi, že nemá jesť mäso s jeho krvou. Všetko, čo sa hýbe a je živé, to nie sú steblá obilnín vo vetre, ale pohybujúce sa zvieratá. Po potope, keď sa zmenila klíma a vegetácia, Boh prikázal ľuďom jesť mäso!
Rovnako ako spomínaný vplyv na životné prostredie, aj etická a morálna stránka vegetariánstva môže byť pre mnohých silným argumentom, prečo prejsť na rastlinnú stravu. Mnohí vegetariáni odmietajú spôsob súčasného chovu zvierat a praktiky, ktoré stoja za produkciou živočíšnych potravín.
Vplyv na životné prostredie
Motiváciou k prechodu na vegetariánsku stravu nie sú vždy jej zdravotné benefity, ale práve jej výhody, ktoré súvisia s vplyvom na životné prostredie. Emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú zo živočíšnej produkcie, sú jej najčastejšie spomínaným negatívom. V Európskej únii pochádza až 17 % celkových emisií zo živočíšnej produkcie. Pre porovnanie, ročne to predstavuje väčšie množstvo emisií, ako vyprodukujú všetky autá a dodávky v EÚ. Globálne tvorí živočíšna produkcia až 72 - 78 % všetkých emisií, ktoré pochádzajú z poľnohospodárstva. Živočíšna výroba zároveň využíva obrovské množstvo svetovej pôdy a zaberá až 71 % celkovej poľnohospodárskej plochy. Taká veľká spotreba ide ruku v ruke s odlesňovaním. Lesy tak nahrádzajú polia s pestovanými plodinami, ktoré slúžia ako krmivo pre poľnohospodárske zvieratá. Na rozdiel od živočíšnej produkcie je tá rastlinná šetrnejšia k životnému prostrediu. Produkcia rastlinných potravín určených pre ľudskú spotrebu tvorí iba zhruba tretinu emisií v porovnaní so živočíšnou výrobou. Posun k stravovaniu s vyšším obsahom rastlinných potravín tak môže mať pozitívne environmentálne dopady. Ak by sa výživa svetovej populácie zmenila a bola založená najmä na rastlinných potravinách, produkcia emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva by sa mohla znížiť až o cca 56 %.
„Produkcia mäsa sa výrazným spôsobom podieľa na poškodzovaní životného prostredia, vedie ku znečisťovaniu vody, nutnosti používať chemické hnojivá a tak ďalej,“ porovnáva Luňáček. „Inak to nemyslí vážne,“ usúdil Mudr. Je známe, že napríklad na výrobe hamburgerov firmy Mc Donald´s sa podieľa niekoľko kontinentov: Ide o internacionálnu výrobu s nákladným transportom polotovarov, hlavných komponentov tohto mäsového výrobku. V Kostarike a Guatemale je ročne likvidovaných 50.000 až 70.000 hektárov lesa, aby tu mohol byť chovaný dobytok, ktorého mäso je po určitej dobe, ktorá je nevyhnutná pre výkrm, vyvážané a upravované pre potreby reštaurácií firmy Mc Donald´s. Prales sa tu premieňa na pastviny, ktoré rýchlo erodujú. Vedľajším „produktom“ intenzívneho chovu zvierat je klesajúca produkcia kyslíka v uvedených oblastiach a stúpajúca produkcia čpavku z výkalov dobytka. Mäso je potravinou, ktorú si dopraje menšina na úkor väčšiny. Na získanie mäsa sa používa vypestované obilie ako krmivo pre zvieratá namiesto toho, aby bolo použité ako potrava pre ľudí. Predstavme si, že sedíme pri stole a pred sebou máme tanier s veľkým biftekom. Spolu s nami sedí v miestnosti 45 až 50 ľudí a pred každým z nich je - prázdny tanier! [Diet for a Small Planet, s. Podobné fakty nás oprávňujú tvrdiť, že problém hladu vo svete je vytvorený umelo. V dnešnej dobe sa vo svete vyrába oveľa viac potravín, ako je ich potrebné pre nasýtenie celého ľudstva, avšak nezmyselne nimi plytváme. Keby sa všetci stali vegetariánmi, na nasýtenie ľudstva by stačila jedna pätina súčasnej úrody a zmizol by problém hladu na svete.
Riziká a nedostatky vegetariánskej stravy
Hoci má vegetariánstvo mnoho benefitov, aj uňho môžu hroziť riziká. Ide hlavne o tie zdravotné, pretože ako následok vyraďovania celých skupín potravín z jedálničku môžu telu chýbať niektoré dôležité látky. Čím je vegetariánska strava striktnejšia, tým sú samozrejme vyššie aj riziká nedostatku živín.
- Omega-3 mastné kyseliny: Sú polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré potrebujeme pre správnu funkciu srdca, mozgu alebo napríklad zraku. Rastlinné zdroje obsahujú kyselinu alfa-linolenovú, ktorá sa na EPA a DHA premieňa, ale jej premena je malá. Preto je na mieste zvážiť suplementáciu omega-3 vo forme doplnku výživy alebo konzumovať vegánske produkty vyrobené z morských rias.
- Železo: Rastlinné potraviny obsahujú tzv. nehemové železo, ktoré sa vstrebáva z tráviaceho traktu v menšej miere ako hemové železo zo živočíšnych potravín. Dostatočný príjem železa však nie je pre vegetariánov nesplniteľná úloha. Mali by si však byť vedomí nižšej vstrebateľnosti z rastlinných potravín a vyvážiť ju vyšším príjmom potravín bohatých na železo. Vstrebateľnosť železa podporuje kombinácia s vitamínom C.
- Zinok: Na zinok sú bohaté živočíšne potraviny ako mäso, vajcia či ryby. Rastlinné potraviny však nezaostávajú a tiež obsahujú celkom úctyhodné dávky tejto minerálnej látky. S príjmom zinku sa však spája podobná komplikácia ako s už spomínaným železom. Rôzne formy vegetariánstva majú vzhľadom k svojmu zloženiu iné benefity a riziká.
- Vitamín B12: Nachádza sa takmer výlučne v živočíšnych produktoch, preto je jeho nedostatok u vegetariánov pomerne častý. Vegáni by mali vitamín B12 dopĺňať prostredníctvom obohatených potravín alebo výživových doplnkov. Zdrojom vitamínu B12, ktorý potrebujeme na zabezpečenie krvotvorby a účinnej imunity organizmu, nie je iba pečeň, obličky, mlieko a vajíčka, ale aj morské riasy a sójový syr. Vitamín B12 je všade tam, kde sa vyskytujú baktérie, napríklad v kvasenej zelenine.
Niektorí oponenti vegetariánov považujú nedostatok vitamínu B12 a železa za svoje hlavné triumfy. Tvrdia, že u všetkých vegetariánov sa časom prejavuje ich nedostatok. Je však známe, že tento jav sa netýka iba vegetariánov. Navyše sa obidve látky v rastlinných produktoch vyskytujú. Len treba vedieť, v ktorých.
Názory odborníkov a štúdie
Mnohé organizácie sa zhodujú na tom, že správne zostavená vegetariánska strava dokáže pokryť všetky výživové potreby nášho organizmu a má navyše mnoho zdravotných benefitov. Tento názor podporuje napríklad WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) alebo americká Academy of Nutrition and Dietetics. Treba však pripomenúť, že sa to týka správne zloženého vegetariánskeho jedálnička. Nie každá potravina, ktorá je vegetariánska, je totiž automaticky aj zdravá. Príkladom môže byť taký vyprážaný syr s hranolkami, ktorý si môže dopriať veľká časť vegetariánov. Čokolády, chipsy, sladené nápoje či poctivé zákusky majú tiež vegetariánske zloženie.
Podľa výskumu neziskovej organizácie Vegetarian Resource Group len v Spojených štátoch neje žiadne mäso, ryby a hydinu 6 až 8 miliónov dospelých. Niekoľko ďalších miliónov prestalo jesť červené mäso, ale naďalej konzumujú hydinu a ryby. Ukazuje sa, že strava založená na rastlinnej báze môže nielen postačovať nutrične, ale zároveň môže predstavovať spôsob prevencie pred niektorými chronickými ochoreniami. „Dôsledne vyvážená“ je v tomto prípade mimoriadne dôležitý termín.
V roku 2009 výskum vykonaný na vzorke 65 000 ľudí zistili o 19 % nižšie riziko úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia u tých, ktorí nejedli mäso. V oboch skupinách však došlo počas výskumu len k nízkemu počtu úmrtí. Pre ochranu srdca je dôležité uprednostňovať potraviny s vysokým obsahom vlákniny a strukoviny.
Veľké množstvo výskumov poukazuje na koreláciu medzi vysokým príjmom ovocia a zeleniny a znížením rizika rakoviny. No záleží na tom, čo konkrétne jete. Väčšie výhody sa týkajú pescovegetariánov, ktorí konzumujú aj ryby. V súhrnnom prehľade dát organizácie EPIC-Oxford sa ukázalo, že vegetariáni, ktorí jedia ryby, mali nižšie riziko vzniku rakoviny ako vegetariáni, ktorí sa vyhýbajú aj rybaciemu mäsu. Ak prestanete jesť červené mäso, znížite riziko vzniku rakoviny hrubého čreva.
Je všeobecne známe, že mäso obsahuje veľké množstvo bielkovín. No keď prestaneme jesť mäso, musíme bielkoviny získať z iných zdrojov. Vegetariáni to majú celkom jednoduché, pretože mliečne výrobky ako jogurty, syry, tvaroh či mlieko sú plné bielkovín. Vegáni to majú zložitejšie.
Osobné rozhodnutie
Výber stravy je do určitej miery daný etnickými zvykmi, výchovou, zdravotným stavom a v neposlednom rade aj chuťou. Určitý druh stravy nám nikto nemôže zakazovať, ani nás k nemu nútiť. Každý poznáme svoje dôvody a zásady, a preto závisí len od nás, čím sa budeme živiť. Dôležité je, aby sme boli zdraví, spokojní a aby nám chutilo.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že byť vegetariánom je jednoduché rozhodnutie. Mnohí ľudia sa rozhodnú pre túto životnú voľbu z etických dôvodov, ako je ochrana práv zvierat a udržateľné životné prostredie. Vegetariánska strava môže tiež prispieť k zlepšeniu zdravia, keďže je bohatá na ovocie, zeleninu, orechy a semená. Na druhej strane je vegetariánska strava niekedy považovaná za náročnú a obmedzujúcu. Môže byť ťažké nájsť vhodné náhrady za bielkoviny, ktoré sa nachádzajú v mäse. Niektorí ľudia sa obávajú, že ich strava bude nedostatočná a môže to mať negatívny vplyv na ich zdravie. Keďže každý človek je jedinečný a má odlišné potreby a preferencie, neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, či by som mal byť vegetariánom. Pre niektorých ľudí môže byť táto voľba ideálna a znamená pre nich dôležitý krok k lepšiemu zdraviu a lepšiemu životnému prostrediu. Iní ľudia sa môžu cítiť lepšie pri konzumácii mäsa a nemusia mať záujem o vegetariánsku stravu. Je dôležité, aby sme sa otvorene diskutovali o tejto téme a rešpektovali rôzne životné voľby každého človeka.