V oblasti trestného práva a jeho aplikácie v praxi sa často stretávame s komplexnými situáciami, ktoré si vyžadujú precízne pochopenie legislatívy a jej dôsledné dodržiavanie. Jednou z takýchto oblastí je aj postavenie obvineného v trestnom konaní, obzvlášť v prípadoch, kde jeho zdravotný stav môže ovplyvniť priebeh konania alebo rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Táto oblasť bola v poslednom období predmetom legislatívnych zmien, ktoré priniesli nové možnosti a zároveň aj výzvy pre prax.
Novely Trestného poriadku a ich dopad
Zákon č. 40/2024 Z. z., ktorý mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestného poriadku, priniesol niekoľko dôležitých úprav. Jednou z nich je aj zavedenie možnosti vydania predbežného príkazu sudcom pre prípravné konanie podľa § 299a Tr. por. Táto úprava má zabezpečiť rýchlejšie a efektívnejšie riešenie situácií, kedy je potrebné okamžite konať, napríklad pri umiestnení obvineného do zdravotníckeho zariadenia. Súčasne bol upravený postup pri rozhodovaní o väzbe a iných procesných úkonoch, ktoré sa dotýkajú obmedzenia osobnej slobody obvineného.
Postup pri podozrení na duševnú indispozíciu
Zásadnou otázkou, ktorá sa vynára v súvislosti so zdravotným stavom obvineného, je situácia, kedy existujú dôvody na podozrenie, že obvinený spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný, avšak zároveň existujú dôvody na skúmanie jeho duševného stavu. Podľa § 85 ods. 7 Tr. por. môže prokurátor v rámci konania nariadiť vyšetrenie duševného stavu obvineného. Ak policajt alebo prokuratúra pri realizácii procesných úkonov zistí, že správanie obvineného sa „zdá zvláštne“, alebo ak existujú iné dôkazy svedčiace o jeho nepriaznivom duševnom stave, je na mieste zvážiť súčasné vyšetrenie jeho duševného stavu.
V prípadoch, kde je podozrenie na duševnú indispozíciu, je dôležité rozlišovať, či ide o dočasnú indispozíciu, napríklad vplyvom užívania bežných psychiatrických liekov, alebo o vážnejší stav. V prípade dočasnej indispozície, ak zdravotný stav umožňuje ďalšie konanie, sa postupuje štandardne. Ak však ide o stav, ktorý by mohol ovplyvniť jeho schopnosť vnímať alebo sa adekvátne vyjadrovať, je nevyhnutné pristúpiť k vyšetreniu duševného stavu.
Lehota na rozhodovanie a predbežný príkaz
Novela Trestného poriadku zaviedla aj dôležité lehoty pre rozhodovanie. Pri návrhu prokurátora podľa § 215 ods. 7 Tr. por. na vydanie predbežného príkazu má súd lehotu 48 hodín od doručenia návrhu na postup. Táto lehota je kľúčová pre zabezpečenie efektivity trestného konania a ochranu práv obvineného. V prípade, ak sú splnené podmienky na vydanie predbežného príkazu, sudca pre prípravné konanie ho vydá. Ak súd návrhu prokurátora nevyhovel, obvinený sa ihneď prepustí na slobodu písomným príkazom.
Je dôležité poznamenať, že ustanovenie § 87 ods. 2 Tr. por. upravuje lehoty pre väzbu, ktoré nemožno vnímať ako odkaz na § 299a Tr. por. alebo naopak. Každé ustanovenie má svoj špecifický účel a režim.
Umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia
V prípadoch, keď je potrebné obvineného umiestniť do zdravotníckeho zariadenia, sa postupuje podľa § 231 písm. o) Tr. por. v režime § 85 ods. 7 Tr. por. (vyšetrenie duševného stavu) alebo v režime § 236 ods. 1 Tr. por. (umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia na základe návrhu na nariadenie ochranného opatrenia). Podľa § 215 ods. 8 Tr. por. v prípade, ak trestné stíhanie bolo zastavené podľa odseku 1 písm. e) Tr. por., môže prokurátor podať návrh na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia.
Nezákonné postupy v trestnom konaní v praxi a stíhanie advokátov pre výkon povolania
Právo na obhajobu a účasť obvineného na úkonoch
Základným kameňom trestného konania je právo na obhajobu, ktoré je garantované Ústavou SR a Trestným poriadkom. Podľa § 213 ods. 1 Tr. por. má policajt možnosť povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť otázky vypočúvaným svedkom. Toto právo nie je kogentné, teda orgán činný v trestnom konaní nie je povinný mu bez ďalšieho vyhovieť. Povolenie účasti závisí od uváženia rozhodujúceho orgánu, najmä ak obvinený nemá obhajcu a existuje dôvodný predpoklad, že výsluch svedka nebude možné vykonať v konaní pred súdom.
V praxi sa často stretávame so situáciami, kedy obvinený žiada o povolenie účasti na výsluchu svedka, ale jeho žiadosť je zamietnutá. V takýchto prípadoch je dôležité, aby orgán činný v trestnom konaní zvážil všetky okolnosti, ktoré by mohli brániť výsluchu svedka pred súdom, ako napríklad dlhodobé vycestovanie do zahraničia, zmena bydliska alebo zdravotný stav svedka. Ak by takéto okolnosti existovali, bolo by opodstatnené prehodnotiť rozhodnutie a umožniť účasť obvineného na úkone.
Dôvody na väzbu a ich preskúmanie
Rozhodovanie o väzbe je jednou z najcitlivejších oblastí trestného konania. Podľa § 86 ods. 1 Tr. por. je možné obvineného vziať do väzby, ak existujú dôvody na to, že ujde, bude sa skrývať, bude pôsobiť na svedkov alebo dokončí, alebo ďalej spáchať trestný čin. Dôležité je, že pred podaním návrhu na vzatie obvineného do väzby má obvinený právo vyjadriť sa k veci, ako to vyplýva z § 72 ods. 2 Tr. por. Toto právo je základným predpokladom na zabezpečenie spravodlivého procesu a ochranu jeho práv.
V prípadoch, kedy bol obvinený zadržaný, musí byť v lehote do 48 hodín predložený návrh na jeho väzbu sudcovi pre prípravné konanie. Ak sudca návrhu nevyhovie, obvinený musí byť prepustený na slobodu. V prípade, ak obvinený nie je fyzicky schopný výsluchu z dôvodu zdravotného stavu, môže dôjsť k prerušeniu lehoty zadržania.
Trestnoprávna zodpovednosť v medicínskych sporoch
Osobitnou kapitolou sú medicínsko-právne spory, kde sa často prelína oblasť zdravotníctva s trestným právom. Trestné právo by malo byť prostriedkom „ultima ratio“, teda posledným možným prostriedkom ochrany spoločenských vzťahov. Avšak v medicínskej oblasti dochádza k jeho častejšiemu uplatňovaniu. Predmetom trestného oznámenia býva často formulácia, že zdravotnícky pracovník spôsobil poškodenému ujmu na zdraví alebo smrť.
Kľúčovým pojmom v tejto oblasti je „postup non lege artis“, teda postup, ktorý nie je v súlade s lekárskymi poznatkami a praxou. Vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti zdravotníckeho pracovníka závisí od viacerých podmienok: či bol jeho konanie protiprávne, či došlo k odbornej chybe a či je táto chyba v príčinnej súvislosti s nastalým následkom. Zdravotnícki pracovníci bývajú často trestne zodpovední za nedbanlivostné trestné činy proti životu a zdraviu, avšak nie je vylúčené ani úmyselné spáchanie trestného činu.
Dôležité práva obvineného a zákonný postup
Medzi dôležité práva obvineného patrí právo na obhajobu, právo byť informovaný o dôvodoch zadržania a právo vyjadriť sa k veci. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné postupovať zákonným spôsobom, ktorý ustanovuje Trestný poriadok a Ústava SR. Každé uznesenie o začatí trestného stíhania alebo o vznesení obvinenia musí spĺňať zákonné náležitosti, vrátane opisu skutku s uvedením miesta a času jeho spáchania. Vydávanie uznesení bez týchto náležitostí je nezákonné a prokurátor je povinný takéto uznesenia zrušiť.
Zabezpečenie zákonného postupu v trestnom konaní je nevyhnutné pre ochranu základných práv a slobôd občanov a pre zabezpečenie spravodlivého rozhodovania. Všetky procesné úkony, vrátane vydávania uznesení, musia byť vykonané v súlade s platnou legislatívou, aby bolo možné zabezpečiť riadne uplatnenie práva na obhajobu a spravodlivý proces.
tags: #pravo #byt #informovane #o #zdravotnom #stave