Nastávajúce dni naznačujú, že sa na Slovensku naplno rozbehne vykurovacia sezóna. Mnoho domácností sa však stretáva s otázkou, kedy presne začína ich povinnosť vykurovať byt a ako sú rozpočítavané náklady na teplo. Táto problematika je regulovaná legislatívou, ktorá definuje nielen začiatok a koniec vykurovacieho obdobia, ale aj pravidlá pre rozdeľovanie nákladov na teplo medzi jednotlivými bytmi.
Kedy začína a končí vykurovacia sezóna: Zákonné podmienky a prax
Vykurovacia sezóna na Slovensku nemá pevne stanovený kalendárny dátum začiatku a konca. Riadi sa predovšetkým vonkajšími teplotami, ktoré sú definované vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z. z. Vykurovacie obdobie sa spravidla začína 1. septembra príslušného kalendárneho roka a končí 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka.
Začiatok vykurovania: Povinnosť vykurovať byt vzniká, ak sa vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období počas dvoch po sebe nasledujúcich dní udrží pod hranicou 13 °C a podľa predpovede počasia sa neočakáva jej zvýšenie v nasledujúcom dni. Priemerná denná teplota sa vypočíta z vonkajších teplôt meraných v tieni o 7.00 h, 14.00 h a 21.00 h, pričom teplota nameraná o 21.00 h sa započítava dvakrát. Súčet všetkých štyroch hodnôt sa následne vydelí štyrmi.
V praxi sa na Slovensku kúrenie najčastejšie spúšťa v období od polovice septembra do začiatku októbra. Konkrétny termín sa však každoročne líši v závislosti od priebehu jesene a lokálnych klimatických podmienok.
Koniec vykurovania: Dodávateľ tepla preruší vykurovanie, ak vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období vystúpi počas dvoch po sebe nasledujúcich dní nad 13 °C a podľa predpovede sa v nasledujúcom dni neočakáva pokles pod túto hodnotu. V praxi sa vykurovanie na Slovensku najčastejšie vypína od konca apríla do polovice mája, opäť s ohľadom na aktuálny vývoj počasia a región.
Vplyv regionálnych rozdielov: Začiatok a koniec vykurovacej sezóny sa na Slovensku výrazne líši podľa regiónu. V teplejších oblastiach, ako je Bratislava a juhozápadné Slovensko, sa kúrenie zvyčajne zapína neskôr a vypína skôr. V horských a severných oblastiach, naopak, kúrenie môže začať skôr a pokračovať dlhšie. Tieto regionálne rozdiely vytvárajú odlišné podmienky pre bývanie a priamo ovplyvňujú dĺžku vykurovacej sezóny.
Rozpočítavanie nákladov na teplo: Nové pravidlá a ich dopady
Problematika rozpočítavania nákladov na teplo je komplexná a prešla viacerými legislatívnymi zmenami. Cieľom týchto zmien je dosiahnuť spravodlivejšie rozdelenie nákladov medzi vlastníkmi bytov.
Legislatívny rámec: Problematiku upravuje Zákon o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z. a vykonávacia Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z. z. V roku 2023 vstúpila do platnosti nová vyhláška, ktorá priniesla zmeny v spôsobe rozpočítavania nákladov na teplo.
Zmeny v rozpočítavaní: Nová vyhláška zmenila pomer medzi základnou zložkou nákladov (počítanou podľa podlahovej plochy bytu) a spotrebnou zložkou (predstavujúcou nameranú spotrebu). Podľa aktuálne platnej vyhlášky rozdiel v jednotkovej cene tepla medzi najdrahším a najlacnejším bytom nemôže prevyšovať 2,5-násobok. Tento tzv. „kontrolný mechanizmus“ má zabrániť extrémne vysokým rozdielom v platbách.
Dopady novej vyhlášky: Táto novela narazila na zmiešané reakcie. Jej dôsledkom bolo najmä zdraženie vykurovania pre tých vlastníkov bytov, ktorí v minulosti platili za teplo najmenej, pretože obmedzovali jeho spotrebu. Aj byty, ktoré aktívne šetrili, zaznamenali zvýšenie nákladov, čo vyvolalo nespokojnosť. Predseda rady asociácie rozpočítavateľov Dušan Slobodník uviedol, že tento limit vychádza z fyzikálnych princípov a treba si zvyknúť, že toto je reálna maximálna miera úspory, pretože v bytovom dome sa teplo šíri aj cez steny do chladnejších častí a vypnutím radiátorov si byt vykúria susedia.
Pripravované zmeny: Ministerstvo hospodárstva SR momentálne pracuje na ďalšej novele vyhlášky s cieľom dosiahnuť transparentnejšie a spravodlivejšie rozpočítavanie tepla. Cieľom je zohľadniť aj konštrukciu budovy a prestupy tepla medzi bytmi, čo je však technicky náročné.
Ako ušetriť peniaze na účtoch za kúrenie | Ask This Old House
Technické aspekty a úsporné opatrenia
Okrem legislatívnych pravidiel zohrávajú pri vykurovaní a rozpočítavaní nákladov dôležitú úlohu aj technické aspekty a správna údržba.
Správne nastavenie systému: Rýchlosť nábehu vykurovania závisí od rozsahu sústavy centrálneho zásobovania teplom (CZT) a od vyregulovania rozvodov v bytovom dome. Ak systém nie je správne vyregulovaný, niektoré byty môžu mať horúce radiátory, zatiaľ čo iné len vlažné. Túto činnosť zabezpečuje správca bytového domu.
Termostatické hlavice a odvzdušňovanie: Termostatické hlavice je vhodné v čase, keď sa nekúri, nechať naplno otvorené. Na začiatku vykurovacej sezóny je tiež dôležité odvzdušniť radiátory na vrchných poschodiach, pokiaľ nie sú nainštalované samoodvzdušňovacie ventily.
Obnova bytových domov: Zateplenie a obnova bytových domov priniesli vlastníkom úspory energií, avšak súčasné metódy rozpočítavania nákladov na teplo nezohľadňujú dostatočne tieto úspory a môžu viesť k paradoxným situáciám, kedy tí, ktorí šetria, platia viac.
Tipy na úspornejšie vykurovanie:
- Regulácia teploty: Nastavenie termostatických hlavíc na primeranú teplotu (napr. 21 °C v obývačke, 18 °C v spálni) môže priniesť významné úspory.
- Využitie slnečného tepla: Počas dňa je vhodné nechať miestnosti prehriať slnkom a večer zatiahnuť závesy alebo rolety na zníženie tepelných strát.
- Tesnenie: Kontrola a odstránenie netesností okien a dverí môže zabrániť únikom tepla.
- Intenzívne vetranie: Krátke a intenzívne vetranie je efektívnejšie ako dlhodobé vetranie na vetračku.
Ochrana ovzdušia a sankcie
S účinnosťou od júla 2023 platí na Slovensku aj nový zákon o ochrane ovzdušia, ktorý má za cieľ riešiť problémy so znečisteným ovzduším. Od začiatku roka 2024 je zakázané spaľovať tuhé druhotné palivá okrem druhotného paliva z odpadového dreva. Za porušenie tohto zákazu hrozí pokuta až do výšky 5000 eur. Pri podozrení na používanie zakázaného paliva sa možno obrátiť na obec, ktorá následne požiada Slovenskú inšpekciu životného prostredia o kontrolu.
Sporné otázky a budúcnosť rozpočítavania
Napriek snahám o spravodlivejšie rozpočítavanie nákladov na teplo, stále existujú sporné otázky. Niektoré domácnosti musia platiť za teplo, aj keď ho sami priamo neodoberajú, na základe princípu „nepriameho prospechu“ zo spoločných priestorov. Toto riešenie vyvolalo podnet na Ústavnom súde, ktorý sa ním momentálne zaoberá. Budúcnosť rozpočítavania tepla závisí od ďalších legislatívnych zmien a od toho, či sa podarí nájsť riešenie, ktoré bude spravodlivé a prijateľné pre všetkých.
Vlastníci bytov by mali byť informovaní o platnej legislatíve a aktívne sa zapájať do diskusií o spôsobe rozpočítavania nákladov na teplo, aby sa dosiahlo optimálne riešenie.