Výšková budova Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, ktorá sa vďaka svojim dvadsiatim trom nadzemným podlažiam zaradila medzi výškové dominanty širšieho centra mesta, prešla v posledných rokoch komplexnou obnovou svojej fasády. Pôvodná fasáda, realizovaná v duchu funkcionalizmu, slúžila svojmu účelu počas tridsiatich šiestich rokov svojej existencie, avšak čas a nepriaznivé vonkajšie vplyvy na nej zanechali viditeľné stopy. Tieto skutočnosti, spolu s objavenými nedostatkami v pôvodnej realizácii, viedli vedenie fakulty k rozhodnutiu o jej obnove. Pri výbere vhodného riešenia a materiálov sa okrem funkčného hľadiska kládol dôraz aj na estetické aspekty, čím sa snažili nadviazať na pôvodný elegantný charakter budovy a zároveň ju modernizovať.
Architektonický návrh a pôvodná realizácia
História budovy siaha do obdobia rokov 1964 až 1974, kedy prebiehala výstavba súboru budov Stavebnej fakulty podľa projektu architekta Oldřicha Černého. Projektant vo svojom návrhu elegantne usporiadal hmoty budovy, pričom typicky členil výšku a horizontálu. Súbor bol rozdelený na štvorpodlažnú podnož, ktorá slúžila na umiestnenie priestorov na výučbu, a vysokopodlažnú časť, kde boli situované katedry a dekanát. Výšková budova, vďaka svojim štíhlym proporciám, vždy pôsobila elegantne a stala sa charakteristickým prvkom bratislavskej panorámy.
Fasáda bola projektovaná v duchu funkcionalizmu. Výplňové konštrukcie, vrátane parapetu, boli vzhľadom na oceľovú konštrukciu rámov jemne zapustené. Vysunutie nosných profilov dodávalo fasáde jemnú štruktúru, ktorá zdôrazňovala vertikalitu aj horizontalitu. Hliníkové obloženie oceľových rámov bolo doplnené jemnou modrou farbou trapézového plechu parapetov. Opláštenie bolo konštrukčne vyhotovené ako závesné panely. Každý panel pozostával z oceľového rámu, okennej časti a nepriehľadnej parapetnej časti. Tieto zavesené panely mali rozmery 1,5 metra na šírku a na výšku zodpovedali výške podlažia, čo zodpovedalo aj modulovému členeniu fasády. Horné zasklenie bolo otvárateľné, zatiaľ čo pod ním sa nachádzalo sklopné krídlo s rozmermi 1 500 × 550 mm.
Nedostatky pôvodnej realizácie
Napriek snahám o dodržanie projektovej dokumentácie sa pri realizácii pôvodného obvodového plášťa vyskytli značné nedostatky, ktoré sa prejavili počas prevádzky budovy. Ukázalo sa, že samotná realizácia nezodpovedala pôvodnému projektu v niekoľkých kľúčových aspektoch. Namiesto navrhnutej 80 mm širokej tepelnej izolácie v mieste parapetnej dosky bola použitá tepelná izolácia s hrúbkou len 30 až 50 mm. Oceľové rámy neboli prekryté drevovláknitou doskou, ako to bolo pôvodne navrhnuté v technických výkresoch.
Medzi najzávažnejšie nedostatky však patrila netesnosť a nefunkčnosť otvárateľných krídel. Kovania boli poddimenzované, čo viedlo k tomu, že sa po čase museli všetky horné krídla zabezpečiť proti nechcenému otváraniu. Tieto konštrukčné nedostatky mali priamy dopad na energetickú bilanciu budovy. V zimnom období fasáda spôsobovala veľké úniky tepla, zatiaľ čo v letných mesiacoch sa juhozápadná strana budovy neúmerne prehrievala. Problémom bolo aj chýbajúce tienenie, najmä na spodnom sklopnom krídle, kde nebolo možné efektívne tieniť pracovný stôl kvôli absencii žalúzií.
Riešením našich energetických problémov je … hriankovač - Rachel Yang
Proces obnovy a nové architektonické riešenie
Prvé štúdie obnovy fasádneho plášťa sa začali spracovávať už v roku 2007. V rámci výučby ateliérovej tvorby študenti fakulty pod vedením profesora Antona Puškára a docenta Petra Černíka experimentovali s rôznymi materiálovými možnosťami a konštrukčnými riešeniami. Projekt na stavebné povolenie vznikol na pôde Stavebnej fakulty STU v Bratislave na prelome rokov 2008 a 2009. Dohľad nad projektovými prácami, ako aj počítačové overovacie simulácie a testovacie práce v laboratóriách zabezpečovali pracovníci Katedry konštrukcií pozemných stavieb danej fakulty.
Pri obnove fasády sa podieľal aj pôvodný autor budovy, architekt Oldřich Černý, čo zabezpečilo nadväznosť na pôvodný architektonický zámer a rešpektovanie autorských práv. Pri výmene fasády bolo zachované pôvodné členenie rastra, s výnimkou zmien, ktoré boli nevyhnutné z dôvodu požiadaviek na požiarnu ochranu. Bolo potrebné realizovať rozšírenie horizontálnych a vertikálnych požiarnych pásov, čo si vyžiadalo určité úpravy v konštrukcii fasády.
Nové opláštenie je konštrukčne riešené ako hliníková bloková element fasáda. Šírka elementu zodpovedá dvom modulom, teda 2 × 1 500 mm, a výška je 3 000 mm. Zvolené riešenie reflektovalo limitujúce časové faktory a požadovaný technologický postup, nakoľko obnova fasády prebiehala počas prevádzky budovy.
Dve tváre fasády: Severovýchod a Juhozápad
Nový obvodový plášť sa vyznačuje rozdielnym konštrukčným riešením pre severovýchodnú a juhozápadnú fasádu, aj keď na prvý pohľad pôsobia takmer identicky.
Severovýchodná fasáda: Táto fasáda je riešená ako jednoplášťová s použitím izolačného trojskla. Hliníkové profily majú prerušený tepelný most, s hodnotou prechodu tepla Uf ≤ 2,0 (W/(m2 . K)). Sklopné okno v spodnej časti je vybavené obmedzovačom sklopenia a tromi závesmi na spodnej a tromi uzatváracími bodmi na vrchnej časti. Horné zasklenie je pevné. Nad týmto zasklením je osadený netransparentný diel. Tento diel je z exteriéru pohľadový, vyplnený minerálnou vlnou s hrúbkou 150 mm a doplnený materiálom s vysokou mernou hmotnosťou (nad 1 000 kg/m3) na báze cementotrieskovej dosky. Vzduchová nepriezvučnosť panelu dosahuje Rw ≥ 36 dB. Na transparentných častiach sa z interiéru nachádzajú ručne ovládané žalúzie, ktoré zabezpečujú komfortné tienenie.
Juhozápadná fasáda: Táto fasáda je konštrukčne riešená ako dvojplášťová s prevetrávaným medzipriestorom. Hliníkové rámy vonkajšieho plášťa sú v každom rastri zmenšené, čím vznikajú vetracie škáry so šírkou 40 mm. Na zasklenie transparentných polí sa použilo kalené sklo. Plný, horný diel tvorí neizolovaný panel z hliníkového plechu s povrchovou úpravou realizovanou vypaľovaným lakom. Bočné a spodné steny medzipriestoru so šírkou 200 mm sú perforované, čo umožňuje efektívne prevetrávanie. Otvory na prívod vzduchu do medzipriestoru sú umiestnené horizontálne, v spodnej časti blokov a na spodnej strane bočných zvislých častí elementu. Odvod vzduchu sa nachádza v hornej časti zvislých profilov v strede dvojdielneho elementu. Tvar, hustota a rozmiestnenie vetracích otvorov boli navrhnuté tak, aby sa dosiahol krížový efekt vetrania. Celková plocha vetracích otvorov na medzipriestor v rastri 1 500 × 3 000 mm predstavuje 2 500 cm², pričom 1 250 cm² je určených na vstup a 1 250 cm² na výstup vzduchu. Vetracie otvory sú prekryté antikorovými mriežkami s rozmermi približne 2,5 × 2,5 cm s voľnou plochou nad 70 %. V medzipriestoroch sú osadené hliníkové lamelové žalúzie s lamelami so šírkou 60 mm a antikorovým poplastovaným vodiacim lankom. Žalúzie sa ovládajú elektronicky z každej miestnosti, čím poskytujú užívateľom vysoký komfort.
Na zasklených častiach vnútorného plášťa boli použité izolačné dvojsklá. Rám tvoria hliníkové profily s prerušeným tepelným mostom, s hodnotou prechodu tepla Uf ≤ 2,0 (W/(m2 . K)). Spodné sklápacie krídlo je určené na vetranie, zatiaľ čo horné otváracie krídlo s celoobvodovým kovaním má servisný charakter a slúži na čistenie a údržbu medzipriestoru. Horný, netransparentný, tepelno- a zvukovoizolačný panel je vyplnený tepelnou izoláciou na báze minerálnej vlny s hrúbkou 150 mm, doplnenou materiálom s vysokou mernou hmotnosťou (nad 1 000 kg/m3) na báze cementotrieskovej dosky.
Estetické a funkčné vylepšenia
Nové rámy a plné výplne parapetov majú svetlosivý odtieň. Zvolené farebné riešenie možno považovať za čisté a racionálne. Pri pohľade na budovu z väčšej vzdialenosti však svetlé výplne parapetov vytvárajú kontrast s tmavými zasklenými plochami, čím sa zosilňuje horizontalita čelných priečelí. Týmto spôsobom sa čiastočne oslabil pôvodný výraz budovy ako elegantnej dosky - monolitu. Na druhej strane, z hľadiska stavebnej fyziky sa použitím svetlých farieb znižuje v letnom období celková tepelná záťaž budovy, čo prispieva k energetickej úspore a komfortu vnútorného prostredia.
Pri schodiskových fasádach boli aplikované pevné hliníkové lamely prúdnicového tvaru s horizontálnym ukladaním. Týmto riešením sa podarilo eliminovať problém posunutia rastra pri medzipodestách, ktorý pri pôvodnej fasáde spôsoboval istú disharmóniu. Budova síce z dôvodu dvojitej fasády na juhozápadnej strane zhrubla, z pohľadu celku však túto zmenu možno považovať za zanedbateľnú.
Aj keď v modernej architektúre už nie je dvojplášťová fasáda ničím výnimočným, stále dokáže upútať pozornosť, dodať pocit kvality a akýsi high-tech výraz. Z pohľadu interiéru je nesporným plusom komfortné elektronické ovládanie okien a žalúzií, ktoré užívatelia určite ocenia.
Nadväznosť na históriu a kultúrne dedičstvo
Obnova fasády výškovej budovy Stavebnej fakulty STU v Bratislave predstavuje kultivovanú realizáciu obnovy v meste. Z budovy, ktorá donedávna pôsobila značne zanedbaným dojmom, dnes vyžaruje usporiadanosť a funkčnosť. Nové opláštenie nadväzuje na pôvodný vzhľad a rešpektuje autorské práva pôvodného architekta, čím sa stáva príkladom zodpovedného prístupu k architektonickému dedičstvu.
Je dôležité spomenúť, že budova Pavilónu teoretických ústavov SVŠT, v ktorej Fakulta architektúry a dizajnu STU sídli, sa v roku 1986 stala národnou kultúrnou pamiatkou. V roku 2010 bola úspešne zavŕšená prvá etapa koncepcie rozvoja objektu Fakulty architektúry a dizajnu STU, v rámci ktorej sa realizovala kompletná rekonštrukcia priestorov pre fakultnú knižnicu. Táto rekonštrukcia bola vykonaná v intenciách pôvodného návrhu z 50-tych rokov od architekta profesora Emila Belluša, nestora architektonického školstva na Slovensku. V priestoroch samostatnej študovne sa nachádza historická lístkovnica, ktorá bola obnovená a doplnená textami, obrázkami a fotografiami prezentujúcimi život a dielo architekta. Zreštaurovaný bol aj pôvodný mobiliár knižnice, ktorý je taktiež Bellušovým dielom.
Tieto snahy o obnovu a zachovanie pôvodného charakteru budov, pri súčasnom začlenení moderných technológií a funkčných riešení, prispievajú k revitalizácii univerzitného prostredia a zároveň slúžia ako cenný príklad pre ďalšie podobné projekty. Rekonštrukcia fasády výškovej budovy Stavebnej fakulty je tak nielen technickým, ale aj architektonickým a kultúrnym počinom.
tags: #poster #stu #rekonstrukcia