V právnom poriadku Slovenskej republiky existujú dva kľúčové procesné kódexy, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2016: Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok a Civilný sporový poriadok. Tieto nové úpravy prinášajú do súdnej praxe množstvo zmien a ich cieľom je zefektívniť a zrýchliť súdne konanie, ako aj zabezpečiť komplexnejšiu ochranu práv a právom chránených záujmov. Zatiaľ čo civilný sporový poriadok rieši situácie, kde sa predpokladá spor o právo, civilný mimosporový poriadok a správne súdnictvo sa zameriavajú na iné oblasti právnych vzťahov, kde primárnym cieľom nie je riešenie sporu, ale skôr ingerencia štátu, vyvažovanie a udržiavanie rovnováhy.
Civilný mimosporový poriadok: Hľadanie rovnováhy a objektívnej pravdy
Na rozdiel od konania sporového, Civilný mimosporový poriadok vychádza z predpokladu, že existuje skupina vzťahov, v ktorých sa spor o právo zásadne nepredpokladá. V týchto právnych otázkach je potrebná ingerencia štátu, vyvažovanie, hľadanie, udržiavanie a ochrana rovnováhy. Zmyslom poskytovanej ochrany v mimosporovom konaní je zistenie čo možno najúplnejšieho a najobjektívnejšieho stavu právnej veci a vyvodenie konkrétnej formy ochrany na základe takto zisteného skutočného stavu veci.
Súdy v mimosporovom konaní nie sú obmedzené tzv. princípom koncentrácie. To znamená, že súd musí z úradnej moci zisťovať skutočný stav veci, teda nielen skutkový stav tvrdený účastníkmi. Táto aktívna úloha súdu je kľúčová pre dosiahnutie spravodlivého a objektívneho výsledku. Nakoľko si konanie v mimosporových veciach vyžaduje záujem spoločnosti, je posilnená aj ingerencia prokurátora. Prokurátor má právo podať návrh na začatie konania a právo vstúpiť do konania vo veciach, ktoré ustanoví zákon.
Medzi typické prípady mimosporového konania patria:
- Konanie o návrat maloletého do cudziny pri jeho neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní: Toto konanie je reflexiou medzinárodného záväzku vyplývajúceho z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.
- Konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra: Cieľom tohto konania je odstránenie nesprávnych zápisov, ktoré sa týkajú spravidla materiálnej stránky zápisu, hoci po formálnej stránke môže byť zápis správny.
- Konanie o rozvod manželstva: Civilný mimosporový poriadok komplexne upravuje konanie o rozvod manželstva. Zavádza sa sankcia vo forme zastavenia konania za pasivitu toho z manželov, ktorý návrh na rozvod podal, ak sa tento nedostaví na pojednávanie a neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi.
Zmeny v dedičskom konaní a konaní o spôsobilosti na právne úkony
Významnou zmenou, ktorá zefektívni a zrýchli súdne konanie, je prechod časti tzv. mimosporovej agendy na notárov ako súdnych komisárov. V konaní o dedičstve budú môcť notári vydávať rozhodnutia počas celého priebehu dedičského konania. Dedičské konanie tak v podstate prebehne celé u notára. Vypúšťa sa osvedčenie o dedičstve, ktoré je nahradené uznesením vydaným notárom. V prípade, ak počas konania o dedičstve zomrie poručiteľ, dedičstvo prechádza priamo na dedičov zomrelého dediča, čím sa zrýchli konanie a bude lacnejšie. Ak bude potrebné v súvislosti s konaním o dedičstve schváliť právny úkon maloletého dieťaťa, o tom bude taktiež rozhodovať notár.
Zásadnou zmenou prešlo aj konanie o spôsobilosti na právne úkony. Podľa novej právnej úpravy už nebude možné spôsobilosť na právne úkony odňať úplne, ale len ju obmedziť. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa rozhoduje, má v tomto súdnom konaní plnú procesnú spôsobilosť, aj keď jej bola skorším rozhodnutím obmedzená. Na ochranu jej práv koná zákonný zástupca, prípadne procesný opatrovník. V prípade, ak sú ich procesné úkony v rozpore, posúdi súd, ktorý úkon je v záujme tejto osoby. Rozhodnutie v samotnej veci bude súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručovať aj danej osobe, o ktorej spôsobilosti sa rozhoduje. Ak o to požiada, súd jej bude doručovať všetky písomnosti z tohto procesu. Pri rozhodovaní o spôsobilosti súd vždy vypočuje osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. Ak by bol však takýto „výsluch“ na ujmu jej zdravotného stavu, súd takúto osobu vzhliadne. Inštitút vzhliadnutia slúži na to, aby sa súd reálne oboznámil s osobou, o ktorej spôsobilosti na právne úkony práve rozhoduje, to znamená, že si takúto osobu pozve, prípadne ju sudca sám navštívi. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby sa na konaní zúčastňoval jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom.
Správne súdnictvo: Kontrola verejnej správy a ochrana práv občanov
Špecifickosť správneho súdnictva spočíva v tom, že prejednávané sú veci, ktorými sa už zaoberal, resp. mal sa zaoberať orgán verejnej správy s výsledkom vydania správneho aktu, resp. pri nečinnosti preskúmavaním dôvodu nekonania správneho orgánu. Správny súd preskúmava v správnom konaní (má sa na mysli správne konanie vo všeobecnosti zahŕňajúce aj ostatné druhy konania, ako napr. daňové, priestupkové) zákonnosť vydaného rozhodnutia a postupu konajúceho orgánu verejnej správy alebo skúma dôvody jeho nečinnosti.
Podmienkou domáhania sa ochrany v správnom súdnictve, pokiaľ zákon neustanoví inak, je podanie žaloby po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní pred orgánom verejnej správy. Lehota na podanie správnej žaloby je 2 mesiace, osobitný predpis však môže ustanoviť kratšiu lehotu. Správny súdny poriadok zavádza niekoľko typov konaní pred správnym súdom, napríklad konanie o kompetenčnej žalobe, ktorého predmetom je rozhodnutie kladného alebo záporného kompetenčného konfliktu. Správny súdny poriadok priznáva široké oprávnenia zainteresovanej verejnosti.
Zavádza sa nový inštitút kasačnej sťažnosti, ktorý má charakter mimoriadneho opravného prostriedku. Kasačnú sťažnosť možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ale len vo vymedzených prípadoch a v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Občan musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, a takisto aj samotná kasačná sťažnosť a iné podania toho, kto podáva sťažnosť, musia byť spísané advokátom. Správny súdny poriadok vypúšťa opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy.
Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. V ostatných prípadoch je správny orgán povinný rozhodnúť do 30 dní od začatia konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vo zvlášť zložitých prípadoch je lehota až 60 dní.
Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pojem „zbytočné prieťahy“ možno definovať ako protiprávny stav, kedy príslušné orgány bez dôležitého dôvodu (neexistencia zákonnej prekážky) nekonajú vo veci a nevydajú meritórne rozhodnutie v zákonom stanovenej dobe. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.
Keďže zbytočné prieťahy (nielen) v správnom konaní sú protiprávnym stavom, ktorý nemá v právnom štáte svoje miesto, právny poriadok priznáva účastníkovi správneho konania viacero prostriedkov, ako sa domôcť ochrany.
Sťažnosť ako prostriedok ochrany
Sťažnosťou sa v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach vybavujú podnety týkajúce sa nesprávneho postupu alebo konania orgánu verejnej správy. Sťažnosť musí byť písomná a možno ju podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Zo sťažností musí byť jednoznačne zrejmé, proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha. Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. Písomné oznámenie výsledku o prešetrení sťažnosti však nie je rozhodnutím v zmysle správneho poriadku, a preto proti nemu nemožno podať odvolanie, ani ho preskúmať správnym súdom. Pokiaľ ale sťažovateľ nie je spokojný s vybavením jeho sťažnosti, môže podať novú sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti.
Dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonov
Prokurátor okrem výkonu pôsobnosti v trestnej oblasti vykonáva aj dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Podnet sa podáva písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Možno ho podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Prokurátor príslušný na vybavenie podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na vybavenie. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Takýmto opatrením je napríklad upozornenie prokurátora, ktoré prokurátor podáva orgánu verejnej správy na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní správnych aktov. Treba však dodať, že prokurátor v rámci dozoru nemôže zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ani im uložiť sankciu za porušenie právnych predpisov.
Ochrana pred nečinnosťou správneho orgánu
Správne súdnictvo predstavuje jeden z druhov kontroly verejnej správy, pričom v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Uvedené právo fyzickej alebo právnickej osoby pritom pramení priamo z Ústavy SR (čl. 46 ods. 2).
Správny súd poskytuje ochranu účastníkom správneho konania aj v prípade, ak je správny orgán v začatom správnom konaní nečinný. Pred podaním žaloby na súd musí účastník správneho konania neúspešne vyčerpať prostriedky nápravy podľa osobitných predpisov, pričom Správny súdny poriadok sa výslovne zmieňuje o sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. Ochrana poskytovaná správnymi súdmi v prípade možnej nečinnosti orgánov verejnej správy je teda ochranou následnou, prichádzajúcou do úvahy vtedy, ak žalobca využil niektorý z dvoch prostriedkov nápravy, ktoré sú mu dané alternatívne na výber. V tejto súvislosti nestačí len samotné využitie prostriedkov nápravy, ale tieto musia byť pre účastníka správneho konania vybavené negatívne. Správny orgán totiž musí mať možnosť sám odstrániť namietaný stav a dosiahnuť nápravu. K žalobe fyzickej osoby alebo právnickej osoby musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z.
Ak správny orgán po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží správnemu orgánu, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon. Za týmto účelom správny súd správnemu orgánu poskytne primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace. Správny súdny poriadok nestanovuje lehotu, v rámci ktorej by mal správny súd meritórne rozhodnúť. Proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu, ktorým žalobu zamietol, možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 440 Správneho súdneho poriadku. Ak kasačná sťažnosť nie je dôvodná, Najvyšší súd SR ju zamietne.
Prostriedky na odstránenie nečinnosti správneho orgánu pozná aj správny poriadok. Podľa ustanovenia § 50 Správneho poriadku ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nerozhodol v ustanovenej lehote (30 dní, resp. 60 dní). V prvom rade ide o aktivitu odvolacieho správneho orgánu, ktorý by mal prednostne vplývať na prvostupňový správny orgán prostriedkami dozoru (napr. samotný prechod právomoci (atrakcia kompetencie) rozhodnúť na odvolací správny orgán, pričom uvedené prichádza do úvahy iba ak to dovoľuje povaha veci a zároveň nápravu nie je možné dosiahnuť inak). Odvolací správny orgán sa o nečinnosti prednostne dozvie od účastníka správneho konania, ktorý má záujem, aby sa vo veci konalo. Účastník konania tak môže urobiť na základe podnetu, z ktorého musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. V súvislosti s predmetným inštitútom sú však spojené problémy, najmä pokiaľ ide o posúdenie existencie podmienky „ak to povaha veci dovoľuje“. V prípade, ak odvolací správny orgán dospeje k záveru o splnení oboch podmienok k prechodu právomoci, je povinný vo veci rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, t. j. 30 dní, resp. 60 dní.
Ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. a zákonom č. 564/2001 Z. z. je upravený inštitút Verejného ochrancu práv. Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou. Z podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje a čoho sa podávateľ podnetu domáha. V opačnom prípade, teda ak sa zistí porušenie základných práv alebo slobôd nečinnosťou správneho orgánu, verejný ochranca práv správnemu orgánu oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení.
Právny poriadok však účastníkovi správneho konania priznáva viacero prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa môže domôcť nápravy, pričom v tomto článku sme sa snažili priblížiť základný rámec vybraných prostriedkov. Účastník správneho konania si môže prostriedok ochrany pred nečinnosťou vybrať podľa vlastného uváženia, pričom v niektorých prípadoch musí rešpektovať zákonnú postupnosť týchto prostriedkov.
"Poriadok musí byť," ako zaznelo v známej českej komédii, a tento výrok sa dá aplikovať aj na oblasť práva. Zabezpečenie poriadku a zároveň spravodlivosti si vyžaduje neustále zlepšovanie procesných pravidiel a nástrojov, ktoré slúžia na ochranu práv občanov a na efektívne fungovanie štátnych inštitúcií. Nové procesné kódexy a ich aplikácia v praxi predstavujú krok správnym smerom k napĺňaniu tohto cieľa.