Polyfunkčný objekt na Vajnorskej ulici 21 v Bratislave predstavuje významnú urbanistickú intervenciu, ktorá sa odohrala v prostredí bratislavského Nového Mesta. Tento samostatne stojaci objekt, ktorý je urbanisticky uzavretý z ulíc Česká, Robotnická a Osadná, vznikol ako konverzia staršej administratívnej budovy z 80. rokov. Cieľom projektu bolo nielen modernizovať existujúcu štruktúru, ale aj citlivo integrovať novú hmotu do okolitej zástavby a revitalizovať priľahlé verejné priestory.
Architektonické riešenie a integrácia do prostredia
Nová hmota domu rešpektuje pôvodný urbanizmus územia, v ktorom je osadená. Aj keď došlo k určitému zväčšeniu objektu, budova zapadá do prostredia citlivo a komunikuje s okolím bez narušenia jeho pôvodného charakteru. Tento prístup je v súlade s princípmi udržateľného rozvoja a snahou o zachovanie identity miest, kde bola realizovaná rozsiahla prestavba.
Rozsiahla prestavba a dostavba administratívnej budovy z 80. rokov, ktorá sa nachádza blízko Tehelného pola, umožnila vytvoriť moderný polyfunkčný dom. V rámci projektu bola zachovaná iba nosná konštrukcia pôvodnej stavby. Táto stratégia bola čiastočne ovplyvnená požiadavkou bratislavskej mestskej časti Nové Mesto na zachovanie prevádzky kultúrneho strediska na prízemí objektu. Projekt, ktorý vznikol na základe vyzvanej architektonickej súťaže, dokazuje, že aj pri konverzii starších budov je možné dosiahnuť kvalitu porovnateľnú s novostavbou.
Dostavby a nadstavby boli navrhnuté tak, aby rešpektovali pôvodnú modulovú osnovu, čím sa rozšíril priestor pre novú funkčnú náplň objektu. Objekt, ktorý sa podľa zadania investora zmenil na moderný polyfunkčný dom, si napriek transformácii zachoval dlhoročnú prevádzku kultúrneho strediska.
Funkčná náplň a dispozičné riešenie
Funkčná náplň objektu je rozmanitá a zahŕňa maloobchodné prevádzky (retail) na prízemí, administratívu na vyšších podlažiach a bývanie na zvyšných podlažiach. Nároky na nové funkcie si vyžiadali radikálnejší prístup k zadaniu. Z pôvodnej budovy zostal zachovaný iba statický nosný systém - montovaný železobetónový skelet. Pôvodné pásové okná boli nahradené francúzskymi oknami v kombinácii s loggiami, ktoré zabezpečujú dostatočné presvetlenie interiéru.
Rozmerné plochy zasklenia, vrátane presklených fasád s pekáreňou a kaviarňou na prízemí, sú v priamom kontakte s novovytvoreným námestím pred budovou. Tým sa vytvára živý a prístupný parter, ktorý slúži ako miesto stretávania a oddychu. Administratívne priestory s celkovou výmerou 1100 m² sú situované o poschodie vyššie. Retail a administratíva sú materiálovo a hmotovo oddelené od bytovej časti, čo prispieva k prehľadnosti a funkčnej diferenciácii objektu.
Vyššie podlažia sú vyhradené pre bývanie s nadštandardnou svetlou výškou 2,9 metra. V 7. a 8. nadzemnom podlaží boli navrhnuté mezonetové byty, ktoré efektívne využívajú obe výškové úrovne.
Revitalizácia verejných priestorov a vstupných partií
Okrem samotnej budovy prešli revitalizáciou aj priľahlé verejné priestory a vstup do strediska kultúry, ktorý dostal novú, modernú podobu. Pred budovou vzniklo nové námestie, ktoré slúži ako vstupný priestor do retailovej časti, strediska kultúry, administratívy a bytovej časti domu. Toto námestie sa stalo prirodzeným centrom komunitného života a miestom stretávania.
Umelecké diela Ašota Haasa vo vstupnej hale domu vítajú rezidentov a zároveň prispievajú k estetickej hodnote priestoru a potešujú aj okoloidúcich. Tieto detaily podčiarkujú snahu o vytvorenie kultivovaného a príjemného prostredia pre všetkých užívateľov objektu.
Širší kontext projektu - Plánovaný komplex MFZ Vajnorská
V bratislavskom Novom Meste plánuje spoločnosť FSI Development, s.r.o., rozsiahlejší polyfunkčný komplex na Vajnorskej ulici, ktorý susedí s areálom podniku Istrochem. Tento komplex, označovaný ako MFZ Vajnorská, by mal byť oveľa rozsiahlejší a komplexnejší ako konverzia pôvodnej administratívnej budovy.
Plánovaný komplex by mal pozostávať zo štyroch blokov, respektíve častí, a celková rozloha pozemku, ktorý by mal zaberať, je 14 345 metrov štvorcových. Zámer počíta s výstavbou až 1 197 parkovacích miest v štvorpodlažných podzemných garážach, na povrchu by sa malo vybudovať ďalších 89 stojísk.
Jednotlivé bloky plánovaného komplexu:
- Prvý blok: Mal by tvoriť administratívna budova so 16 nadzemnými podlažiami, hotel s kapacitou 347 lôžok a šesťpodlažné vzdelávacie a relaxačné centrum.
- Druhý blok: Mal by pozostávať z dvojpodlažného gastro centra a dvoch obytných domov. Prvý z nich by mal mať 15 nadzemných podlaží s obchodmi v parteri, druhý dom by mal mať osem nadzemných podlaží s obchodmi na prvom nadzemnom podlaží.
- Tretia časť komplexu: Mala by zahŕňať tri obytné budovy. Prvý dom s pôdorysom v tvare písmena "L" by mal mať 16 nadzemných podlaží. Druhý dom by mal mať osem nadzemných podlaží s obchodmi v parteri, tretí dom by mal mať 13 nadzemných podlaží s obchodmi na prvom nadzemnom podlaží.
- Štvrtý blok: Mal by pozostávať zo štyroch objektov. Prvý obytný dom by mal mať sedem nadzemných podlaží. Druhý dom by mal mať 13 podlaží na pravom krídle a sedem podlaží na ľavom krídle.
Tento rozsiahly projekt, ktorý bol plánovaný na dokončenie v prvom kvartáli roka 2011, predstavuje ambiciózny zámer na premenu územia s priemyselnými účelmi na modernú multifunkčnú zónu s bývaním, občianskou vybavenosťou a ďalšími službami.
Prístup k dizajnu a materiálom v bytovom dome Nová Vajnorská
V kontexte polyfunkčných objektov na Vajnorskej ulici je zaujímavé porovnať realizovanú konverziu s ďalšími projektmi v tejto lokalite. Bytový dom Nová Vajnorská, navrhnutý architektmi Jurajom Benetinom, Matejom Grébertom a Matúšom Gregu-Jakubom, je príkladom kompaktnej bytovej stavby citlivo zasadenenej do existujúcej zástavby. Tento objekt, situovaný na rohu Vajnorskej ulice a Ulice odbojárov, je navrhnutý ako 6-podlažný s posledným ustupujúcim podlažím a tromi podzemnými podlažiami.
Architekti pri tomto projekte hľadali inšpiráciu v mestských kontextoch a snažili sa o vytvorenie stavby, ktorá pôsobí, akoby tu stála odjakživa. „Každý z domov v najbližšom okolí je architektonickou osobnosťou, ale zároveň mimoriadne skromným dielom väčšej skladačky. Ak architektúra reflektuje spoločnosť, Vajnorská ulica podľa nás odráža spoločnosť vyváženú a zrelú. Rešpekt voči nadradeným urbanistickým pravidlám tu koexistuje s veľmi sebavedomým individuálnym prejavom,“ uvádzajú autori.
Kľúčovými aspektmi pri tvorbe projektu boli: „triezva a nadčasová architektúra, premyslené dispozície, kultivované spoločné priestory, zachovanie pôvodných stromov a energetická efektívnosť.“ Bytový dom aj napriek výraznej fasáde pôsobí prirodzene, akoby mu toto miesto patrilo, no nie drzo, ale so všetkou úctou k okoliu.
Z hľadiska riešenia fasády bol rozpočet orientovaný do robustnosti, trvácnosti a prevádzkovej nenáročnosti. Pre tvorcov bolo dôležité vytvoriť živý parter, čo sa podarilo aj vďaka podzemným garážam, ktoré umožnili navrhnúť vnútroblok na oddych a každodenné aktivity rezidentov. Kvalitné hliníkové okná zabezpečujú zvukovú izoláciu a ich atypické prevedenie prispieva k originálnej fasáde. Okná zároveň vytvárajú v interiéri príjemné miesto na sedenie a pozorovanie ruchu ulice.
Informačný systém ako súčasť dizajnu
Dôležitú úlohu v celkovom dojme z objektu zohráva informačný systém. Pri jeho tvorbe bolo hlavnou úlohou, aby jednotlivé prvky značenia boli v súlade s ideou celej stavby. „Hlavné značenia podlaží sme sa rozhodli vytvoriť ako veľkoformátové zrkadlové platne v nepravidelnom tvare, ktoré s priestorom harmonizujú, presvetľujú ho, zušľachťujú a zároveň vnášajú do interiéru mäkkosť a intimitu. Pocitovo vyvažujú strohý charakter interiéru. Vzniká pekná hra so svetlom a s obrazom,“ popisujú autori.
Architekti pokladajú infosystém v exteriéroch aj interiéroch za veľmi dôležitý. „Okrem toho že má pre návštevníkov alebo obyvateľov komplexu informačný a navádzací charakter, prináša nejaké posolstvo - informáciu a vytvára a uzatvára celkový dojem. Dizajn by mal byť pútavý a ľahko čitateľný.“ Tieto prvky prispievajú k celkovej kvalite a komplexnosti architektonického diela.
Autori projektu sú Ing. arch. Kalin Cakov, Ing. arch. Metodiy Monev, Ing. arch Ján Obušek, s spoluprácou Ing. Tomáš Fojtík, Ing. arch. Michal Kyselica, Ing. arch. Mário Chovan.
Informácie o environmentálnych aspektoch projektu, vrátane posúdenia vplyvu na životné prostredie (EIA), boli dostupné aj v elektronickej podobe na internetovej stránke www.enviroportal.sk. Verejnosť mala možnosť zasielať svoje pripomienky do 6. novembra na adresu Ministerstva životného prostredia SR.
tags: #polyfunkcny #objekt #mfz #vajnorska