Rozhodli ste sa, že si svoju novú laminátovú podlahu namontujete plávajúcim spôsobom sami? Moderné plávajúce podlahy na báze dreva sa v súčasnosti vyrábajú s klikovými montážnymi systémami, vďaka ktorým sa jednoducho montujú - zaklikávajú. Nepotrebujete mať žiadne špeciálne zručnosti, aby ste túto montáž ľahko zvládli. Avšak pozor! Aj keď plávajúca pokládka podlahy nie je náročnou úlohou, často sa z dôvodu presvedčenia o banálnosti tejto práce objavujú pri pokládke zásadné chyby, ktoré majú za následok znehodnotenie podlahy už po krátkom čase jej užívania. Tento článok vás prevedie celým procesom od prípravy až po finálne úpravy a upozorní na najčastejšie chyby, ktorým sa treba vyhnúť pri plávajúcej pokládke laminátových, korkových a kompozitných podláh na báze dreva.

Príprava podkladu: Základ úspechu
Pred samotnou pokládkou je nevyhnutné venovať patričnú pozornosť príprave podkladu. Tu platí jednoduché pravidlo: podklad musí byť suchý, čistý, pevný, rovný a nedrolivý!
Rovnosť podkladu
Zvýšené nároky sa kladú na rovnosť podkladu, pričom prípadné rozdiely nesmú presiahnuť 2 mm na meter. Nerovný podklad môže viesť k prehýbaniu podlahy počas chôdze a k mechanickému poškodeniu klikového zámku, čo môže spôsobiť jeho zlomenie. V prípade, že je podklad drolivý, často dochádza k vŕzganiu alebo škrípaniu podlahy, ktoré je spôsobené odlúpenými časťami podkladu.
Mylná predstava je, že nerovný podklad sa dá vykompenzovať použitím hrubej podložky alebo dokonca vrstvením podložiek pod podlahu. V praxi to vyzerá tak, že pre vyrovnanie krivého podkladu sa na seba kladie niekoľko vrstiev podložky. Tento spôsob je však nesprávny! Pri vrstvení podložky môže dôjsť k javu, že sa podlaha bude prehýbať, pružiť alebo dôjde k jej poškodeniu - zlomí sa klikový zámok, prípadne sa otvoria spoje podlahy. Väčšie odchýlky v rovnosti podkladu je preto potrebné odstrániť vhodnými vyrovnávacími stierkami alebo inými vhodnými opatreniami.

Vlhkosť podkladu
Okrem rovnosti je dôležité vykonať kontrolu obsahu vlhkosti v podklade a overiť, či je podklad dostatočne suchý. Na tento účel sa používajú špeciálne meradlá vlhkosti. Štandardne sa vlhkosť podkladu pohybuje pri cementových poteroch maximálne do 2% (pri podlahovom vykurovaní max 1,8%), pri anhydritových poteroch je maximálna vlhkosť 0,5% (pri podlahovom vykurovaní 0,3%). V prípade pokládky na vlhký podklad sa môže vaša nová podlaha znehodnotiť pôsobením vlhkosti, čo môže viesť napríklad k tvorbe plesní, k napučaniu spojov, deformácii lamiel (tzv. strieškovanie spojov), k vŕzganiu podlahy alebo k jej vydutiu.
Aklimatizácia podlahy: Dôležitý prvý krok
V snahe rýchlo namontovať novú podlahu sa často dopúšťame prvej zásadnej chyby, a tou je nedostatočná aklimatizácia podlahy. Zakúpenú podlahu je nutné pred pokládkou aklimatizovať v miestnosti, v ktorej bude daná podlaha položená. Originálne zabalené balíky podlahy je potrebné uložiť v tejto miestnosti na minimálne 48 hodín, prípadne v inej miestnosti s rovnakými klimatickými podmienkami. Teplota v miestnosti by nemala byť nižšia ako 18 °C a relatívna vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať v rozmedzí od 40% do 70%. Táto aklimatizácia je dôležitá z dôvodu vyrovnania teploty a vlhkosti podlahových dielcov s interiérom, čím si zachovajú všetky svoje vlastnosti a predídu sa tak prípadným problémom po pokládke.

Podložka pod podlahu: Viac než len tlmenie hluku
Po správnej príprave podkladu a aklimatizácii podlahových dielcov prichádza na rad položenie podložky pod podlahu. Podložka pod podlahu plní hlavne funkciu akustického útlmu kročajového hluku (hluk vznikajúci pri chôdzi po podlahe) a zvuku šíreného v priestore. Je dôležité zdôrazniť, že podložka by nemala nahrádzať nivelizačnú hmotu na vyrovnanie podkladu.
Veľmi často sa stáva, že hrubé podložky nemajú dostatočnú pevnosť v tlaku a už pri krátkodobom používaní sa deformujú, čím dochádza k nepravidelným zmenám v ich hrúbke. To môže viesť k viacerým negatívnym javom na podlahe: mechanické poškodenie zámku (zlomenie kliku), nadmerné pruženie podlahy spojené s vŕzganím pri zaťažení, otvorené spoje (škáry medzi lamelami). Je dôležité používať systémové podložky, ktoré sú schválené a doporučené výrobcom podlahovej krytiny, ktorú budete pokladať, a v žiadnom prípade nenahrádzať tieto podložky lacnejšími, často nevhodnými alternatívami.
Parozábrana: Nevyhnutná ochrana proti vlhkosti
Ešte predtým, ak kladiete podlahu na minerálny podklad (betón, poter, vyhrievaný poter a pod.), je nutné položiť pod podložku ochrannú fóliu proti vlhkosti s hodnotou SD ≥ 75 m vo forme vane ako parozábranu. Táto fólia sa prekrýva cca 5-20 cm cez seba a všetky spoje sa prelepia špeciálnou lepiacou páskou, aby žiadna vlhkosť z podkladu neprešla na podlahu. Táto parozábrana je nutnou súčasťou každého montážneho návodu a jej vynechanie pri montáži je chápané ako nedodržanie pracovného postupu a prípadná reklamácia sa automaticky zamieta. V prípade, že použijete pod podlahu podložku, ktorá už má integrovanú parozábranu, nie je nutné ju klásť samostatne.
Podložky pre podlahové vykurovanie
V prípade inštalácie podlahy na podlahové kúrenie je veľmi dôležité použiť podložku, ktorá je na to určená a zároveň schválená výrobcom. Štandardne majú podložky určené na podlahové vykurovanie nižší tepelný odpor, čím nebránia prechodu tepla na povrch podlahy.
Kontrola kvality podlahových panelov
Aj napriek kontrolám kvality, ktoré sa pravidelne robia na konci každého výrobného procesu, sa môžu vyskytnúť prípady, keď dôjde k poškodeniu jednotlivých podlahových panelov, napríklad počas prepravy. Preto sa pred pokládkou aj počas nej musia všetky podlahové panely kontrolovať. Poškodené panely alebo panely nevyhovujúce norme by sa nemali klásť, ale mali by sa vrátiť dodávateľovi na výmenu. To isté platí aj v prípade, že si pred pokládkou všimnete na podlahových paneloch rôzne iné chyby.

Správny postup pokládky: Tajomstvo úspechu
Každá podlaha má svoj špecifický patentovaný systém spájania jednotlivých lamiel a postup pri ich spájaní sa môže líšiť podľa druhu klikového systému. Pokládka podlahy musí byť vykonaná v súlade s pokynmi výrobcu. Preto je nutné preštudovať si návod na pokládku podlahy, v ktorom sa nachádza presný systém a postup spájania lamiel.
Klikové systémy a pomocný rad
Postup sa môže líšiť v závislosti od systému spájania dielcov. Sú klikové systémy, pri ktorých sa lamely kladú spájaním celých radov naraz, alebo sa kladú lamela po lamele. Niektoré klikové systémy si vyžadujú pri začatí pokládky použitie tzv. pomocného radu, ktorý vytvára šablónu pre dokonalé vytvorenie prvých dvoch až troch radov bez nerovností na priečnych spojoch. Tieto pomocné lamely sa odkliknú a následne sa tieto tri rady prisunú k stene za použitia dilatačných klinov. Ak by sa tieto pomocné lamely nepoužili, môže to viesť k zdĺhavému a komplikovanému spájaniu lamiel a vytvoreniu škár, ktoré sa následne môžu ešte znásobiť pri ďalších radách.
Dilatačné kliny a dorazová doska
Pri práci s dilatačnými klinmi jednoznačne odporúčame používať kliny na to určené a nepoužívať na tento účel odrezky z podláh. Bez dôkladného zaklinovania sa môže súbor položených dielcov podlahy pri inštalácii hýbať, a to môže mať za následok uzavretie funkčných dilatačných medzier, ktoré sme vytvorili medzi stenou a podlahou. Pokiaľ výrobca doporučuje pri inštalácii používať dorazovú dosku, odporúčame vybrať túto dosku s profilom sediacim k danému typu podlahy. Častokrát sa používajú dorazové dosky z rôznych odpadových materiálov, napr. odrezok podlahy, odrezok z mäkkého smrekového dreva a podobne. Pevnosť takejto „dorazovej dosky“ nezodpovedá požiadavkám na tento účel a častokrát dochádza k hrubým mechanickým poškodeniam pri dorážaní podlahových dielcov. Treba si uvedomiť, že aj menšie poškodenie podlahového dielca môže viesť k jeho úplnému znehodnoteniu.

Smer pokládky a prvá rada
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že podlaha vyzerá najlepšie, keď sú panely položené v smere dopadu svetla v miestnosti. Vďaka takémuto rozloženiu budú spoje medzi panelmi menej viditeľné a celkový vzhľad podlahy bude estetickejší. To platí hlavne pri podlahách bez V-drážky.
V určitých prípadoch však existujú záväzné požiadavky na smer kladenia. Pri pokládke podlahy na podklady z podlahových panelov na báze dreva alebo parkiet/drevených dielcov, ktoré sú uložené striedavo, sa musí podlaha pokladať kolmo na pozdĺžny rozmer podkladových podlahových panelov/parkiet.
Pri plánovaní prvého radu je pred podkládkou potrebné najprv zmerať miestnosť, aby sme zistili, či nie je potrebné zmeniť jeho šírku (šírku prvého radu). Pri kladení prvej rady podlahy sa často vyskytuje jedna zásadná chyba, a tou je krivo položená prvá rada panelov. Treba si uvedomiť, že pokiaľ začneme pokládku podlahy zle, potom nás čaká celá práca od začiatku a mnoho podlahových panelov si takto môžeme zničiť. Môže k tomu dôjsť napríklad v prípade, keď nie je rovná stena, alebo ak nesprávne spojíme zámky na kratšej strane panelov. Stačí naozaj málo, napríklad aj minimálne posunutie panelov o niekoľko mm a po niekoľkých radách už budeme mať starosti s viditeľnou špárou. Pri plánovaní prvého radu by sme mali myslieť aj na to, či sú všetky steny v miestnosti rovné. Pokiaľ by boli steny šikmé a neuvedomili by sme si to, prisunuli by sme túto prvú radu k stene, zaklinovali ju pomocou dilatačných klinov a všetky ďalšie rady by boli kladené do šikma. Vo finále by bola celá pokládka podlahy vedená šikmým smerom, čo by nevyzeralo dobre. Preto je veľmi dôležité prvý rad dobre premerať a krivosť resp. šikmosť steny eliminovať prirezaním prvej rady.
Dilatačné škáry: Priestor pre pohyb podlahy
Podlaha vyrobená na báze dreva by mala byť užívaná v podmienkach pri minimálnej teplote 18 °C, pri relatívnej vlhkosti vzduchu v miestnosti od 40% do 70%. Stáva sa, že hlavne vo vykurovacích sezónach môže vlhkosť výrazne klesnúť, často aj pod 20%, čo môže mať za následok zmrštenie dielcov, uvoľnenie klikového zámku a následne dochádza k nepríjemnému vŕzganiu dielcov podlahy v spojoch. Aby sme predišli týmto problémom, je potrebné používať zvlhčovač vzduchu. Naopak, pri vysokej vlhkosti vzduchu v závislosti od hodnoty môže dôjsť k napučaniu podlahy a následne k jej vydutiu.
Vzhľadom na toto správanie, ktoré sa rôzni podľa typu materiálu, je potrebné pri pokládke vytvoriť dilatačné škáry po krajoch susediacich s pevnými konštrukciami, ako sú steny, zárubne, stĺpy alebo schody. Okrem toho sa dilatačné škáry musia zhotoviť aj pri prahoch dverí, prechodoch medzi miestnosťami, rohových plochách a v miestnosti s dĺžkou alebo šírkou presahujúcou 10 m. Dostatočne nadimenzované vzdialenosti od stien a dilatačné škáry o šírke 8-10 mm umožnia voľný pohyb položenej podlahy. Tieto dilatačné škáry sa následne prekryjú vhodnými soklovými lištami a prechodovými profilmi.
Štandardne by podlaha uložená plávajúcim spôsobom nemala byť položená pod vstavanou kuchynskou linkou, ani pod pevne ukotvenými skriňami, príp. ťažkými vstavanými skriňami alebo pod ťažkou knižnicou, pretože takýto nábytok zaťaží podlahu svojou váhou a tým bráni v prirodzenom pohybe podlahy. Podlaha tento pohyb vykonáva vplyvom zmeny vlhkosti vzduchu v miestnosti, pričom pri zvýšenej vlhkosti sa rozpína, naopak pri znižovaní vlhkosti sa sťahuje. Kvôli týmto vlastnostiam musia byť pri všetkých stenách a pevných objektoch vytvorené dilatačné škáry v minimálnej hrúbke 8 mm. Toto platí aj medzi jednotlivými miestnosťami, pri dverách a zúžených prechodoch. Musia tu byť tiež vytvorené dilatačné medzery, ktoré sa následne prekryjú vhodnými prechodovými profilmi. Pri nedodržaní a podcenení týchto pravidiel dochádza veľmi často k mechanickému poškodeniu dielcov, otvoreniu spojov, vŕzganiu, k vydutiu podlahy a pod. Veľmi dôležitým pravidlom je fakt, aby sa podlaha ani v jednom mieste nedotýkala priamo steny. Aj keď sa to zdá jednoduché, práve toto patrí medzi najčastejšiu chybu pri neodbornej pokládke podlahy.

Údržba podlahy: Na čo si dať pozor
Úspešne ste si namontovali vašu novú podlahu a s výsledkom ste spokojní. V snahe zachovať si podlahu stále peknú ste sa rozhodli, že ju budete pravidelne čistiť a ošetrovať, aby nikdy nestratila svoj šmrnc. A práve tu by sme chceli upozorniť ešte na jednu častú chybu, ktorá sa vyskytuje práve pri údržbe podláh na báze dreva.
Veľmi obľúbeným pomocníkom na čistenie v domácnosti sa stal parný čistič. Je však dôležité si uvedomiť, pre aký typ podláh je tento spôsob čistenia vhodný a tiež to, pre ktoré podlahy nie je jeho použitie dovolené. Parný čistič sa nesmie používať na čistenie korkových a laminátových podláh, nakoľko by ich mohol nenávratne poškodiť. Výnimkou sú však vodeodolné laminátové podlahy (napr. laminátové podlahy EGGER AQUA+) a kompozitné podlahy (napr. kompozitné podlahy DESIGN Green Tec), ktoré sa parným čističom čistiť môžu. Aj tu je však dôležité dodržať základné podmienky pre takýto spôsob údržby. Parný čistič musí byť pri čistení podláh stále v pohybe, nesmie stáť na jednom mieste. Pri jeho plnení používajte len čistú vodu bez pridania rôznych čistiacich prostriedkov a prísad.
Podlaha vyrobená na báze dreva by sa nemala voskovať. Nepriateľom je nadmerná vlhkosť, preto okamžite z nej odstráňte všetku rozliatu tekutinu a umyte ju dobre vyžmýkanou handrou alebo handrou s prídavkom čistiacich prostriedkov pre panely.
Veríme, že sa pri najbližšej pokládke podlahy vyhnete všetkým vyššie spomínaným chybám a budete si tak užívať pocit novo položenej podlahy bez stresu a starostí.
tags: #polozenie #plavajucej #podlahy #modra #strecha