Železničná stanica v Košiciach je už dlhé roky kľúčovým dopravným uzlom nielen pre mesto, ale aj pre celý región. Jej história siaha až do 19. storočia, no súčasnosť prináša výzvy, ktoré si vyžadujú neodkladné riešenia. Napriek rekonštrukciám, ktoré prebiehajú, sa objavujú kritické hlasy odborníkov aj samotných rušňovodičov, najmä v súvislosti so zastaraným zabezpečovacím zariadením.
Zrod železnice v Košiciach a prvá stanica
História železnice v Košiciach sa začala písať už v roku 1860, kedy bol daný do prevádzky úsek slovenskej časti Tiskej železnice spájajúci Košice s maďarským Hidasnémeti. Tento úsek znamenal prepojenie Košíc s Budapešťou a položil základy rozvoja železničnej dopravy v regióne. V tom istom období bola vybudovaná aj prvá výpravná budova, ktorá niesla architektonické prvky romantického, pseudogotického slohu. Situovanie trate do východnej časti vtedajších Mestských lúk však prinieslo aj určité obavy. Železnica pretrhla komunikačné väzby a obmedzila ďalší rozvoj mesta smerom k rieke Hornád. Okrem toho sa popri trati a stanici začali objavovať špecifické železničné stavby, ktoré často ignorovali okolité zástavbové pomery.
V roku 1886 pribudla k stanici budova pošty a v roku 1891 prešla centrálna staničná budova úpravami. Starú halu nahradila nová dvorana navrhnutá v štýle francúzskej novorenesancie, ktorú projektoval budapeštiansky architekt Jozef Hubert. Táto budova bola ešte donedávna známa mnohým Košičanom. Železnica tiež zásadne ovplyvnila premenu mestských lúk, ktoré sa premenili na verejný sad. Hlavnou promenádou parku a novým železným mostom cez Mlynský náhon sa železnica priblížila k mestu a zdôraznila krížnu os tvorenú Mlynskou a dnešnou Alžbetinou ulicou. Spojnicou medzi mestom a železničnou stanicou bola oddávna promenáda dnešného Mestského parku, ktorá dodnes slúži ako dôležitá komunikačná tepna. Park sa tak stal akousi vysunutou čakárňou stanice, kde sa sústredil najväčší ruch.
Výstavba modernej stanice a jej vývoj
Rozvoj mesta Košice po druhej svetovej vojne si vyžiadal výstavbu novej, modernejšej železničnej stanice. Výstavba prebiehala v rokoch 1967 až 1973 a okrem koľajiska a nástupíšť bola postavená aj nová staničná budova. Architektonicky zaujímavo bolo skĺbené prednádražie so železničnou stanicou. Staničnú budovu tvoria dva objekty, ktoré sú mierne vzdialené a pôsobia samostatne. Rozlohou veľká dvojpodlažná priestranná hala určená pre cestujúcich bola situovaná pozdĺžne koľajiska. Vedľa nej bola postavená deväťposchodová vežová budova pre služobné potreby železníc, obsahujúca kancelárie, prevádzkové miestnosti, nocľahárne a služobné byty. Administratívna budova bola navrhnutá v strohom štýle, zatiaľ čo hala mala charakteristickú vlnitú strechu a presklené priečelie zabezpečujúce dostatok prirodzeného svetla.
Interiér haly bol navrhnutý s dôrazom na prehľadnosť a funkčnosť, pričom bol doplnený aj o umelecké diela v podobe reliéfov, plastík a svetelných stien. Hala bola kapacitne dimenzovaná na dennú prevádzku 36 000 cestujúcich, resp. 3 700 cestujúcich za hodinu v špičke. Celkový obstavaný priestor predstavoval 83 569 m³ a stavebné náklady dosiahli 65,936 milióna korún. Hala bola s nástupiskami spojená dvoma podchodmi. Na poschodí sa nachádzala reštaurácia s obsluhou a kaviareň na vyvýšenej galérii. Koľaje stanice sú umiestnené na násype a prístup k nástupištiam zabezpečovali schody. Výhodou usporiadania bolo, že cestujúci pri príchode k vlakom či odchode prekonávali výškový rozdiel len raz.
Stará budova železničnej stanice slúžila do roku 1974. V decembri ešte cestujúci odchádzali zo starej stanice, no v januári už prichádzali na novú. Budova starej stanice bola zbúraná na jar. Podľa pamätníkov bola strata starej budovy, ktorá mala svoju krásu a vznešenosť, obrovskou škodou, najmä v porovnaní s inými mestami, kde sa zvykli ponechať časti starých budov pri ich modernizácii.
Z HISTÓRIE MESTA KOŠICE - 1. časť (FROM THE HISTORY OF THE CITY OF KOSICE) 4K
Súčasný stav a kritika systému
V súčasnosti prechádza železničná stanica v Košiciach rekonštrukciou, ktorá sa však zameriava skôr na obnovu existujúcich priestorov než na zásadné modernizácie. „Táto stanica nie je modernizovaná, ale je len rekonštruovaná. To znamená, akoby sa látali staré závady a nedochádza k posunu v kvalite,“ uviedol dopravný analytik Tomáš Burger. Najviac kritiky však smeruje k zabezpečovaciemu zariadeniu, ktoré riadi premávku vlakov. Toto zariadenie bolo nainštalované už v roku 1974 a malo slúžiť len ako dočasné riešenie. Napriek tomu sa využíva dodnes, čo je viac ako 50 rokov.
Problémom je, že tento starý systém sa spolieha aj na ľudský faktor, čo zvyšuje riziko chýb. Pred dvoma mesiacmi došlo na košickej stanici k nehode, kedy vlak skončil mimo koľají. Našťastie sa obišla bez zranení, no bola zrejme spôsobená ľudskou chybou súvisiacou práve so zabezpečovacím zariadením. „Rušňovodiči s nadsádzkou hovoria, že to je stanica, v ktorej vlaky prichádzajúce sprava majú prednosť. Staničné zabezpečovacie zariadenie potrebuje urýchlený update,“ uviedol odborník na železničnú dopravu Jiří Kubáček. Odborná verejnosť pozorne sleduje, čo sa deje s perónmi v Košiciach, aké finančné prostriedky sa do rekonštrukcie investujú a či je to naozaj prioritná investícia.
Plány do budúcnosti a modernizácia
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) si sú vedomé problémov a avizujú zmeny. Hovorkyňa ŽSR, Petra Lániková, informovala, že súčasná obnova nástupíšť nemohla zahŕňať výmenu zabezpečovacieho zariadenia, nakoľko na to existuje samostatná zmluva s externým dodávateľom. Železnice však majú záujem zariadenie vynoviť a momentálne rokujú o podmienkach realizácie a nákladoch. „Ak dôjde k dohode na zmluvných a finančných podmienkach so zhotoviteľom, môžeme predpokladať, že v priebehu roka 2026 dôjde k začatiu prác na potrebnej projektovej dokumentácii, ako aj k realizácii projektu,“ uviedla Lániková. Podľa predpokladov by nový zabezpečovací systém mohol byť hotový do konca roka 2027.
Rekonštrukcia vybavovacej haly, vrátane prevádzkových a komerčných priestorov, je naplánovaná ako druhá etapa obnovy. Služby pre cestujúcich budú počas rekonštrukčných prác čiastočne obmedzené, no pokladne, reštauračné zariadenia, čakárne a sociálne zariadenia zostanú v prevádzke. Investíciu vo výške 2,8 milióna eur financujú externé zdroje, pričom protihodnotou bude možnosť komerčne využívať zrekonštruované priestory po určitú dobu.
Napriek snahám o modernizáciu, jedným z nedostatkov súčasného stavu je absencia prepojenia železničnej stanice s autobusovou, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti. Železnice majú aj plány na rekonštrukciu nástupíšť číslo 1, 2 a 3 a komplexnú rekonštrukciu železničného zvršku koľají 1b a 3b, ako aj obnovu koľají číslo 10 a 12. Tieto práce by mali začať v blízkej budúcnosti.
Hoci súčasná situácia prináša určité obavy a kritiku, plány na modernizáciu zabezpečovacieho zariadenia a obnovu infraštruktúry naznačujú snahu o zlepšenie stavu železničnej stanice v Košiciach. Budúcnosť prinesie odpoveď na to, či sa podarí prekonať technické a prevádzkové výzvy a zabezpečiť bezpečnú a efektívnu prevádzku tejto dôležitej dopravnej tepny.
