V súčasnom stavebnom a právnom prostredí na Slovensku existuje potreba presného vymedzenia pojmov súvisiacich so stavbami, najmä s bytovými budovami. Jedným z takýchto pojmov, ktorý si vyžaduje detailné objasnenie, je podzemné podlažie. Táto otázka sa stala predmetom diskusií a nejasností, najmä v kontexte revízií noriem a aplikácie rôznych právnych predpisov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexné vysvetlenie pojmu podzemné podlažie, jeho definíciu, spôsob určenia a jeho vzťah k iným stavebným konštrukciám a predpisom.
Základné definície podlažia a podzemného podlažia
Definícia podlažia je kľúčová pre pochopenie pojmu podzemné podlažie. Podľa slovenskej technickej normy STN 73 4301 "Bytové budovy" je podlažie definované ako "časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou a stropnou konštrukciou". Táto všeobecná definícia sa ďalej špecifikuje v kontexte rôznych typov podlaží. Zákon č. 582/2004 Z. z. v § 12 ods. 4 uvádza, že "Podlažie stavby je časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou a stropnou konštrukciou." Táto definícia je základná a podzemné podlažie je jej špecifickou formou.
Špecifická definícia podzemného podlažia je zásadná pre správne určenie jeho charakteru a následné aplikovanie relevantných predpisov. Podľa platnej legislatívy, konkrétne podľa STN 73 4301, sa za podzemné podlažie budovy považuje "každé podlažie, ktorého obsypaná plocha fasády pôvodným terénom je viac ako 50 % z celkovej plochy fasády jedného uvažovaného podlažia". Táto definícia zdôrazňuje význam pôvodného terénu pri určovaní charakteru podzemného podlažia. Je dôležité si uvedomiť, že referenčná plocha fasády uvažovaného podlažia je vymedzená jeho konštrukčnou výškou a obvodom jeho zastavanej plochy. Konštrukčná výška je podrobne vyznačená v príslušných technických dokumentáciách.
Pri výpočte aritmetického priemeru výškovej úrovne podlahy vzhľadom na terén sa uvažujú najmenej štyri reprezentatívne body po obvode posudzovaného podlažia. V prípade pravouhlého pôdorysu jeho vrcholy, v zložitejších prípadoch body s maximálnymi a minimálnymi hodnotami výškovej úrovne vzhľadom na terén. Ostatné podlažia sú nadzemné.
Vymedzenie podzemného podlažia a jeho odlíšenie od iných priestorov
Kľúčovým kritériom pre klasifikáciu podlažia ako podzemného je práve miera jeho obsypania pôvodným terénom. Ak je viac ako polovica obvodovej fasády tohto podlažia zasypaná pôvodným terénom, považuje sa za podzemné. Toto odlíšenie je dôležité aj v kontexte následných terénnych úprav.
Je dôležité odlíšiť podzemné podlažie od iných priestorov, ktoré môžu mať podobné charakteristiky, ale nie sú ním. Napríklad, ustúpené podlažie je definované v článku 3.20 ako "vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia, vymedzený konštrukciou stropu a ďalšími stavebnými konštrukciami, určený na účelové využitie". Ustúpené podlažie sa nachádza nad posledným nadzemným podlažím a je čiastočne alebo úplne odsadené od obvodových stien nižších podlaží. Na rozdiel od podzemného podlažia, jeho definícia nie je primárne viazaná na obalenie terénom.
Podkrovie je ďalším priestorom, ktorý je dôležité odlíšiť. Podkrovie je definované ako "vnútorný priestor domu určený na účelové využitie, prístupný z posledného nadzemného podlažia, vymedzený krovom a ďalšími konštrukciami". Špecificky, za podkrovie sa považuje také podlažie, ktoré má "aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú, resp. stropnú konštrukciu nie sú vyššie ako polovica výšky bežného nadzemného podlažia domu". Podkrovie sa nezahŕňa do počtu nadzemných podlaží stavby a uvádza sa menovite. V bytovom dome sa viacpodlažný byt označí slovom mezonet.
Vstavba je definovaná v článku 3.23 ako "zmena už dokončenej budovy, pri ktorej sa do jestvujúceho objemu budovy vkladá nová stavebno-priestorová štruktúra. Pri tejto zmene sa nemení vonkajší pôdorys a ani výškový rozmer budovy."
Legislatívny rámec a relevantné predpisy
Pojem podzemného podlažia je upravený v niekoľkých právnych predpisoch a technických normách na Slovensku.
- Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a o výbere vhodného umiestnenia stavieb (Stavebný zákon) a jeho neskoršie novely, ako napríklad zákon č. 201/2022 Z.z. o územnom plánovaní, sú základnými rámcovými predpismi. Stavebný zákon rozlišuje budovy na bývanie a nebytové budovy. Zákon č. 443/2010 Z.z. spomína v § 2 ods. 1 písm. a) počte nadzemných podlaží a podzemných podlaží vrátane prízemia (§ 12 ods. 4 a 5 zákona č. 582/2004 Z. z.).
- Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa venuje právnym vzťahom k bytom a spoločným častiam bytového domu. Zákon č. 182/1993 Z. z. spomína v § 43b ods. Zmieňuje v § 139b ods. 1 písm.
- Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne v § 12 ods. 4, definuje podlažie stavby.
- Vyhláška č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou pohyblivosťou, obsahuje ustanovenia týkajúce sa prístupnosti stavieb a napríklad aj požiadavky na výťahy. V tomto kontexte je dôležité poznamenať, že podľa § 33 ods. 2 tejto vyhlášky "Výťah sa zriaďuje v bytovom dome s viac ako štyrmi nadzemnými podlažiami." V norme STN 73 4301 je v bode 3.20 definované ustúpené podlažie. Vyhláška č. 94/2004 Z. z. a Vyhláška č. 300/2009 Z. z. tiež môžu obsahovať relevantné ustanovenia.
- Slovenské technické normy (STN), najmä STN 73 4301 "Bytové budovy", poskytujú detailné technické definície a požiadavky. Norma STN 73 4301 bola aktualizovaná a priniesla zmeny, ktoré sa týkajú aj definície podzemného podlažia a ďalších parametrov. V súvislosti s normou STN 73 4301 je potrebné spomenúť, že dodržiavanie slovenských technických noriem alebo technických normalizačných informácií je vo všeobecnosti dobrovoľné (§ 3 ods. 11 zákona č. 60/2018 Z. z.), pokiaľ nie sú priamo citované v zákone alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Z toho dôvodu bola dodržiavanie normy v bode definície bytovej budovy a rodinného domu, ktoré boli v rozpore so Stavebným zákonom, dobrovoľné. Vyhláška č. 392/2023 Z. z. tiež spomína v článku 3.20, 3.23 a 3.24 relevantné definície.
V súvislosti s definíciou podzemného podlažia je dôležité poznamenať, že v niektorých územiach môžu existovať odchýlky alebo špecifické úpravy v územných plánoch, ktoré môžu byť v rozpore s celoslovenskou normou. V takýchto prípadoch je nadradený vyšší právny predpis, ktorým môže byť napríklad územný plán mesta alebo kraja, ak spĺňa zákonné podmienky.
Praktické aspekty a interpretácia normy
Otázky týkajúce sa podzemného podlažia sa často objavujú v praxi, najmä pri kolaudácii stavieb alebo pri posudzovaní ich legálnosti. Jednou z častých otázok je, prečo sa pri výpočte podzemného podlažia nezohľadňuje upravený terén, ale iba pôvodný terén. Odpoveď spočíva v samotnej definícii, ktorá sa odvoláva na "pôvodný terén". Cieľom tejto definície je zabezpečiť konzistentnosť a jednoznačnosť pri klasifikácii podlaží, nezávisle od následných terénnych úprav, ktoré môžu byť vykonané po výstavbe.
Ďalšou dôležitou otázkou je, ako sa definícia podzemného podlažia vzťahuje na iné ako bytové budovy. Hoci STN 73 4301 sa primárne zameriava na bytové budovy, princípy definície podzemného podlažia sú vo všeobecnosti aplikovateľné aj na iné typy stavieb, pokiaľ nie sú v konkrétnych predpisoch pre daný typ stavby definované inak.
V kontexte počtu podlaží, ktorý je dôležitý napríklad pre určenie potreby výťahu, sa v bytovej budove alebo jej časti počet podlaží stanovuje "počtom nadzemných podlaží bez ohľadu na ich funkciu." Podkrovie sa do počtu nadzemných podlaží nezapočítava. Toto je dôležitý rozdiel oproti niektorým starším definíciám alebo interpretáciám. Článok 5.1.10 uvádza, že v bytovej budove alebo jej časti sa počet podlaží stanoví počtom nadzemných podlaží bez ohľadu na ich funkciu.
Vzťah k iným stavebným konštrukciám a priestorom
Definícia podzemného podlažia má vplyv na rôzne aspekty výstavby a projektovania. Napríklad, pri určovaní odstupových vzdialeností od susedných pozemkov alebo budov môže byť charakter podzemného podlažia relevantný. Hoci norma STN 73 4301 primárne rieši odstupové vzdialenosti medzi bytovými budovami (napríklad bod 6.2.2 týkajúci sa okien obytných miestností), celkové regulácie odstupov sú primárne definované v stavebnom zákone a príslušných územných plánoch.
V súvislosti s garážami, ktoré sú často umiestnené na podzemných podlažiach, je dôležité sledovať špecifické požiadavky na ich umiestnenie a stavebno-technické riešenie podľa platných predpisov. V novom stavebnom prostredí sa už garáže nezapočítavajú do podlahovej plochy bytu.
Svetlotechnika a exteriérové priestory
Napriek tomu, že hlavnou témou článku je podzemné podlažie, je dôležité spomenúť aj iné aspekty bývania, ktoré sú obsiahnuté v norme STN 73 4301 a ktoré môžu byť predmetom záujmu. Napríklad, otázky týkajúce sa svetlotechniky a preslnenia obytných miestností sú detailne upravené v súbore noriem STN 73 0580, ktorý ostáva v platnosti, aj keď sa plánuje jeho revízia. Norma STN 73 4301 sa odvoláva na tieto normy a stanovuje napríklad požiadavky na minimálne trvanie preslnenia.
Požiadavka na exteriérové priestory bytu, ako sú balkóny či lodžie, je v norme STN 73 4301 jednoznačne stanovená. Tieto priestory sú považované za doplnkové vonkajšie priestory, ktoré však nie sú príslušenstvom bytu v právnom zmysle, ale môžu byť v rámci bytového domu určené na výlučné užívanie.
Priame denné osvetlenie musia mať všetky obytné miestnosti, vrátane kuchyne s podlahovou plochou väčšou ako 12 m². Priestory na varenie s podlahovou plochou nad 8 m² sa majú priamo vetrať a osvetľovať oknami. Znížila sa plocha, pri ktorej už musí byť kuchyňa osvetlená oknami.
Článok 3.20 definuje ustúpené podlažie ako vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia, vymedzený konštrukciou stropu a ďalšími stavebnými konštrukciami, určený na účelové využitie.
Záväznosť a aplikácia normy
Je dôležité si uvedomiť, že norma STN 73 4301 má vo všeobecnosti odporúčací charakter, pokiaľ nie je priamo citovaná v zákone alebo inom všeobecne záväznom právnom predpise. V budúcnosti sa však očakáva, že nový stavebný zákon bude na túto normu odkazovať a tým zvýši jej záväznosť. V súčasnosti, pri prechodnom období, je potrebné rozlišovať medzi ustanoveniami, ktoré upravuje priamo norma a tými, ktoré sú obsiahnuté v nadradených predpisoch.
V prípade rozporu medzi normou a nadradeným predpisom, napríklad medzi STN 73 4301 a Vyhláškou č. 532/2002 Z. z. ohľadom povinnosti mať výťah, platí ustanovenie nadradeného predpisu. Teda, v tomto konkrétnom prípade, vyhláška určuje, že výťah sa zriaďuje v bytovom dome s viac ako štyrmi nadzemnými podlažiami.
Pojem podzemného podlažia, jeho presné vymedzenie a aplikácia sú kľúčové pre správne pochopenie stavebných predpisov a noriem. Zmeny v stavebných normách, predovšetkým novelizácia STN 734301 Bytové budovy účinná od 1. februára 2021, prinášajú nové pohľady na konštrukciu a funkčnosť obytných stavieb. Tieto zmeny sa dotýkajú definícií, požiadaviek na osvetlenie, vetranie, prístupnosť a celkovú úžitkovú plochu, čo má vplyv na projektovanie a vnímanie nízkoštandardných bytových domov.
Príklady projektov a filozofia dizajnu
V kontexte diskusie o podzemných podlažiach a celkovom koncepte bývania je zaujímavé pozrieť sa na praktické realizácie. Napríklad, obytný komplex Nová Vlárska v Bratislave sa skladá z dvoch podzemných podlaží a štyroch nadzemných podlaží v časti A a C a z piatich nadzemných podlaží v časti B a D. Prvé podzemné podlažie je rozdelené na garáže (s ôsmimi parkovacími miestami) v časti B a D a v časti A a C sa nachádzajú štyri bytové jednotky.
V inom príklade rodinného domu na Senickej ulici v Bratislave sa navrhovaný objekt koncipuje ako dvojpodlažný rodinný dom, ktorý využíva podzemné podlažie a podkrovie. Pultová strecha je navrhnutá tak, aby zabezpečila optimálne preslnenie susedného objektu, čím zohľadňuje svetlotechnické požiadavky. Hlavný vstup do domu tvorí prekrytý priestor so stenou s perforáciami, ktorá zabezpečuje prirodzené preslnenie a chráni pred priamym kontaktom s ulicou. Na prízemí sa nachádza WC so sprchou pre hostí a centrálna denná zóna, ktorá je riešená s dvojitou výškou, čím vytvára pocit vzdušnosti a otvorenosti. Ďalej sa na prízemí nachádza samostatný trakt pre spálňu, vybavený vlastnou kúpeľňou a šatníkom, čo poskytuje súkromie a komfort. Na poschodí sú situované izby s vlastnými kúpeľňami s výhľadmi do záhrady, pričom strecha je navrhnutá ako zelená. Pásové okno, orientované na susedov, zabezpečuje dostatočný prísun svetla a prirodzené priečne prevetrávanie. Rodinný dom bude obklopený zelenými plochami a záhradami, ktoré tvoria príjemné prostredie pre jeho obyvateľov. Tieto exteriérové priestory sú rozdelené do piatich funkčných zón s rôznorodou atmosférou.
V dome z dielne Ateliéru Vostracký na svahovitom pozemku s plochou 1 281 m² vyrástla tehlová stavba s prevetrávanou fasádou obloženou smrekovcovými latami a fasádnymi doskami a s veľkými zasklenými plochami. Dom je rozdelený na dve časti prepojené terasou. Jednu časť objektu tvorí spomínané podzemné podlažie s garážou, nad ním je priestor využívaný na pracovné schôdzky alebo stretnutia s priateľmi a nachádza sa tu aj malá kúpeľňa a sauna. Majiteľ oceňuje najmä to, že pracovné návštevy tak nezasahujú do súkromného obytného priestoru. Z garáže schodisko stúpa na krytú terasu, ktorá je na úrovni prízemia. Terasa prepája prvú časť domu s tou druhou, kde sa nachádza rodinné zázemie.
BELINCE - RODINNÉ DOMY
Koeficient zelene (KZ) a jeho význam
Koeficient zelene (KZ) predstavuje pomer medzi započítateľnými plochami zelene (zeleň na rastlom teréne, zeleň nad podzemnými konštrukciami) a plochou pozemku. Napríklad, ak plánujete rodinný dom o rozmeroch 8x10m s dvoma nadzemnými podlažiami na parcele 600m². Spevnené plochy bude predstavovať chodník od ulice do domu a parkovacie miesto pre auto o celkovej ploche 50m². Započítateľná plocha zelene potom bude (plocha pozemku mínus spevnené plochy mínus zastavaná plocha) 600-80-50 = 470m². Tento koeficient je dôležitý pri územnom plánovaní a posudzovaní vplyvu stavby na životné prostredie.
Dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie je dobrovoľné (§ 3 ods. 11 zákona č. 60/2018 Z. z.), pokiaľ nie sú priamo citované v zákone alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Napriek tomu, normy poskytujú dôležité usmernenia pre kvalitné a bezpečné bývanie.
tags: #podorys #podzemneho #podlazia #domu