Drevený kostolík z Kožuchoviec: Prenesená pamiatka a jej príbeh

Drevené sakrálne stavby predstavujú neodmysliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska, pričom drevený kostolík z Kožuchoviec je jedným z najvýznamnejších príkladov tejto unikátnej architektúry. Pôvodne postavený v roku 1741 v obci Kožuchovce, okres Svidník, tento kostolík zasvätený svätému Mikulášovi biskupovi, prešiel fascinujúcou cestou od hroziaceho zániku k záchrane a preneseniu do areálu Východoslovenského múzea v Košiciach. Jeho príbeh je svedectvom o starostlivosti o kultúrne pamiatky, o výzvach spojených s ich konzerváciou a o hodnote, ktorú tieto stavby prinášajú do súčasnosti.

Počiatky a stavebná podstata

Drevený kostolík bol dokončený v roku 1741 a zasvätený svätému Mikulášovi biskupovi. Jeho konštrukcia je typická pre drevené sakrálne stavby severovýchodného Slovenska. Ako stavebný materiál zrubovej konštrukcie je použité jedľové drevo, ktoré poskytovalo pevnosť a zároveň bolo ľahko dostupné v regióne. Pre tesnenie škár sa využívala ľanová kúdeľ, tradičný materiál zabezpečujúci izoláciu. Rezbársky vyzdobené prvky ikonostasu, dominantnej steny oddeľujúcej svätyňu od lode, sú zhotovené z lipového dreva, známeho svojou jemnosťou a ľahkosťou spracovania, čo umožnilo detailnú umeleckú prácu.

Charakteristickým znakom tohto typu kostolíkov je ich trojdielnosť, symbolizujúca Svätú Trojicu. Skladajú sa z troch priestorov zoradených od západu na východ: babinca (priestor pre ženy), lode (hlavný priestor pre mužov a veriacich) a svätyne (priestor pre oltár a kňaza). Kostolík z Kožuchoviec nebol výnimkou, s typickým členením na svätyňu, loď a babinec. Nad týmito priestormi sa týčia tri kupoly, tvoriace charakteristickú strechu. Každá kupola má mierne cibuľovitý tvar, typický pre východné kresťanské staviteľstvo, a je ukončená kovaným krížom. Svätyňa, orientovaná na juhovýchod, je oddelená od lode ikonostasom. Loď kostola disponuje dvoma oknami na južnú stranu, zatiaľ čo vstup do kostolíka je situovaný cez západnú časť - babinec.

Interiérová výzdoba a jej vývoj

Významnou súčasťou kostolíka je jeho vnútorná výzdoba. V roku 1875 bol celý interiér tohto sakrálneho objektu vyzdobený nástennými maľbami, ktoré vytvoril ľudový umelec. Tieto maľby pokrývali steny a kupoly, prinášajúc do interiéru biblické scény a ornamentálne motívy.

Na severnej strane lode sa nachádzala veľkolepá scéna Posledného súdu. Táto kompozícia, podľa zaužívaného vzoru, zobrazovala Krista s Pannou Máriou a svätým Jánom po bokoch, anjelov s dušami spasených na jednej strane a čertov s hriešnikmi na druhej. Nad scénou Súdu boli umiestnené ďalšie skupinky - apoštoli a proroci. Výzdoba južnej strany bola obmedzená oknom. Napriek tomu sa tu našli výjavy Krstu Krista v Jordáne a Vzkriesenia, zasadené do krajiny. Ostatné plochy boli zdobené rastlinným a geometrickým motívom.

Východnú stenu lode tvoril ikonostas. V medailónoch cárskych dverí boli zobrazené Matka Božia s dieťaťom a svätci. Na ploche medzi tromi dverami boli umiestnené štyri ikony pochádzajúce pôvodne z 18. storočia: Matka Božia s dieťaťom, Kristus - učiteľ, sv. Mikuláš biskup a ikona Pokrov. Horný pás ikonostasu bol zaplnený postavami dvanástich apoštolov, s Kristom uprostred. V kupole nad ikonostasom sa nachádzal maľovaný výjav Kalvárie, doplnený o dve kľačiace postavy. Na ostatných troch plochách kupoly boli zobrazené postavy anjelov s kvetovým festónom a rastlinným orámovaním. Čas vzniku týchto malieb sa datuje do roku 1785.

Na východnej stene kostola bola namaľovaná postava anjela a motív Hrob Krista Pána. Na severnej a južnej stene boli zobrazené postavy štyroch cirkevných otcov, pričom zvyšné plochy pokrývala ornamentálna rastlinná výzdoba. Západná stena bola zdobená výjavmi zo Starého zákona, oddelenými ornamentálnym rámovaním: Adam a Eva medzi zvieratami v raji, Adam a Eva pod stromom múdrosti s hadom, Vyhnanie Adama a Evy z raja. Okrem týchto biblických scén sa na západnej stene objavil aj výjav roľníka pracujúceho na poli.

Schátranie a hrozba zániku

Napriek svojej umeleckej a historickej hodnote, drevená konštrukcia kostola predurčovala jeho kratšiu životnosť v porovnaní s murovanými stavbami. Už začiatkom 20. storočia bol kožuchovský kostolík v takom schátralom stave, že sa prestal používať. Bol uzavretý a začala sa stavba nového, murovaného kostola, ktorý by lepšie odolával vplyvom počasia a času. Väčšina cenností bola prenesená do nového kostola, ale ikonostas s pripevnenými ikonami bol ponechaný na pôvodnom mieste, svedectvo o minulej sláve.

Rozpadávajúcemu sa kostolíku hrozilo zbúranie, čo by znamenalo definitívnu stratu tejto kultúrnej pamiatky. Našťastie, vďaka včasnému zásahu Referátu na ochranu pamiatok sa demolácia neuskutočnila. Tento krok bol kľúčový pre záchranu kostolíka a umožnil jeho prenesenie do bezpečnejšej lokality.

Záchrana a prenesenie do Košíc

V roku 1927 prejavil o kostol záujem vtedajší riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach, JUDr. Josef Pollák. Jeho iniciatíva viedla k rozhodnutiu o demontáži a presune kostolíka do Košíc. Samotné rozobratie sa uskutočnilo v októbri 1927. Počas tohto náročného procesu boli práce starostlivo zakresľované a fotografované. Každý kus drevenej konštrukcie kostola bol očíslovaný a popísaný, aby sa zabezpečila možnosť jeho presnej rekonštrukcie na novom mieste.

Drevené prvky boli následne zhromaždené v sklade a transportované povozmi cez horu do Ladomírovej. Tam boli naložené na nákladné autá a privezené do Košíc. Za historickou budovou múzea boli označené drevené prvky poskladané na vopred pripravený kamenný sokel. Týmto spôsobom sa podarilo zachrániť kostolík pred zánikom a zabezpečiť jeho umiestnenie v múzejnej expozícii.

Počas demontáže boli zdokumentované aj tie časti kostola, ktoré boli úplne zničené a bolo ich potrebné nahradiť novým kusom dreva. Pôvodná rozpadávajúca sa šindľová krytina bola nahradená novými šindľami, vyrobenými na základe vzoru pôvodných. Vnútornú maľovanú výzdobu reštauroval František Ženíšek mladší, čím sa snažil obnoviť pôvodnú krásu interiéru. Po ukončení týchto stavebných prác bol skompletizovaný pôvodný ikonostas a doplnené voľne zavesené ikony a kríž. V lodi bola umiestnená jedna drevená lavica.

Nové začiatky v múzeu a ďalšie osudy

Rekonštrukčné práce boli ukončené 12. augusta 1928 a presťahovaný kostolík bol sprístupnený návštevníkom pri príležitosti osláv Národopisného dňa košického múzea. Drevený kostolík z Kožuchoviec sa tak stal významnou expozíciou a v roku 1963 bol zapísaný do zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska, čím sa potvrdil jeho status národnej kultúrnej hodnoty.

V roku 1959 bola strecha kostola pokrytá novými šindľami, čo bolo súčasťou údržby. Avšak začiatkom 70. rokov 20. storočia sa ukázalo, že je nevyhnutné kostol opäť reštaurovať. Pri tomto reštaurovaní sa zistilo, že impregnačný prostriedok (karbolíneum), použitý na konzerváciu exteriérovej drevenej hmoty, zároveň poškodil polychrómované vrstvy v samotnom interiéri kostola. Tieto výpary s obsahom dechtu by spôsobili kompletný zánik polychrómovaných častí ikonostasu, maľovaných medailónov a ikon. Z tohto dôvodu sa tieto prvky nemohli znovu umiestniť do interiéru kostola, čo predstavovalo ďalšiu výzvu pre jeho prezentáciu.

Napriek týmto komplikáciám, drevený kostolík z Kožuchoviec zostáva cennou kultúrnou pamiatkou, ktorá svedčí o zručnosti našich predkov a o dôležitosti zachovávania historického dedičstva. Jeho prenesenie a rekonštrukcia sú príkladom úspešnej záchrannej akcie, ktorá umožnila zachovať tento unikátny architektonický skvost pre budúce generácie. Jeho prítomnosť v areáli Východoslovenského múzea v Košiciach umožňuje širokej verejnosti spoznať a obdivovať krásu a technickú zdatnosť drevenej sakrálnej architektúry.

Súvislosti s inými drevenými kostolíkmi

Drevený kostolík z Kožuchoviec nie je osamoteným príkladom drevenej sakrálnej architektúry na Slovensku. Región severovýchodného Slovenska, najmä okolie Svidníka, je známy vysokým výskytom týchto stavieb. Medzi ďalšie významné drevené kostolíky v regióne patria napríklad:

• Drevený kostolík sv. Michala Archanjela v Ladomirovej: Postavený v roku 1742, je národnou kultúrnou pamiatkou a zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.
• Drevený kostolík v Miroli: Gréckokatolícky drevený kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1770, na mieste staršieho chrámu zo 17. storočia.
• Drevený chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čierne: Postavený koncom 18. storočia, patrí medzi byzantské sakrálne stavby.
• Drevený kostol sv. Mikuláša v Bodružali: Jeden z najstarších drevených kostolíkov na Slovensku, datovaný do roku 1658, zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.
• Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach: Pochádza z roku 1752 a je považovaný za jeden z najhodnotnejších chrámov na Slovensku.

Tieto kostolíky, rovnako ako ten z Kožuchoviec, svedčia o bohatej histórii a kultúrnom bohatstve regiónu. Každý z nich má svoj jedinečný príbeh, architektúru a umeleckú výzdobu, ktoré odrážajú dobové vplyvy a ľudovú tvorivosť.

Okrem kostolíkov sa v areáli Východoslovenského múzea v Košiciach nachádzajú aj ďalšie drevené stavby, ktoré boli premiestnené z pôvodných lokalít. Medzi ne patrí zvonica pochádzajúca z obce Mineraľnoje na Ukrajine a vyrezávaná brána. Tieto doplnkové stavby dotvárajú expozíciu a poskytujú širší pohľad na tradičnú drevenú architektúru. Zvonica bola do záhrady múzea premiestnená v 20. rokoch 20. storočia.

Spolu s kostolíkom z Kožuchoviec, tieto objekty tvoria unikátny súbor, ktorý návštevníkom umožňuje nahliadnuť do minulosti a oceniť krásu a remeselnú zručnosť našich predkov. Príbeh dreveného kostolíka z Kožuchoviec je preto nielen príbehom jednej stavby, ale aj svedectvom o širšom kultúrnom fenoméne drevenej sakrálnej architektúry na Slovensku.

tags: #podorys #kostolika #kozuchovce