Levoča, historické srdce Spiša, sa pýši mnohými architektonickými skvostami, no medzi nimi vyniká Bazilika svätého Jakuba. Táto impozantná gotická sakrálna stavba, týčiaca sa nad námestím Majstra Pavla, nie je len dominantou mesta, ale aj živým svedectvom bohatej histórie a nesmierneho kultúrneho dedičstva Slovenska. Po Dóme sv. Alžbety v Košiciach je druhým najväčším kostolom na Slovensku a jeho význam presahuje hranice krajiny.
Architektonické a umelecké bohatstvo
Bazilika svätého Jakuba, pôvodne postavená ako farský chrám slobodného kráľovského mesta Levoče, siaha svojimi koreňmi do prvej polovice 14. storočia. Stavebné dejiny tohto monumentu sú úzko späté s vývojom samotného mesta, ktorému vďaka výsadám a strategickej polohe na križovatke obchodných ciest priniesli v stredoveku prosperitu a kultúrny rozmach. Stavba prešla viacerými úpravami a prístavbami počas stáročí, čoho výsledkom je dnes komplexná stavba, ktorá dokonale odráža rôzne architektonické štýly a umelecké vplyvy.
Pôvodne gotický kostol bol v 14. storočí postavený ako trojloďový priestor. V priebehu 15. storočia boli k vstupom na severnej a južnej strane pribudované predsiene. Okolo roku 1515 bola nad severnou predsieňou vybudovaná renesančná architektúra tzv. Henckelovej knižnice, ktorá predstavuje jednu z prvých renesančných stavieb v Levoči. Interiér kostola sa pýši bohatým historickým mobiliárom, ktorý zahŕňa jedenásť gotických oltárov. Z nich najrozmernejší a umelecky najcennejší je hlavný oltár svätého Jakuba.
Tento neskorogotický krídlový oltár, s výškou neuveriteľných 18,62 metra, je najvyšším stredovekým oltárnym celkom na svete. Je to vrcholné dielo slávneho rezbára Majstra Pavla z Levoče, ktorý v meste pôsobil v prvej štvrtine 16. storočia. V predele oltára je výjav Poslednej večere, jadro oltára tvorí skriňa s monumentálnymi plastikami Madony s dieťaťom, svätého Jakuba a svätého Jána v nadživotnej veľkosti. Oltárne krídla sú zdobené reliéfmi zo života svätého Jakuba a svätého Jána, na ich zadnej strane sú tabuľové maľby s výjavmi umučenia Krista. Okrem hlavného oltára sa v kostole nachádza aj ďalších desať gotických oltárov, ako aj cenné diela renesančného a barokového umenia.
Medzi ďalšie pozoruhodnosti, ktoré zdobia svätyňu, patrí monumentálna architektúra renesančného organu, ktorý bol do svojho premiestnenia v roku 1846 najväčším v celom Uhorsku. Nezabudnuteľný je aj pohľad na barokovú kazateľnicu, ktorá sa bez zmien zachovala na pôvodnom mieste. Interiér kostola je ďalej obohatený o meštianske epitafy a náhrobníky, ako aj o drevené lavice levočských mešťanov. Južný portál chrámu patrí k najvyspelejším dielom vrcholnej gotiky na Slovensku.
Mastičkár
Majster Pavol z Levoče a jeho dedičstvo
Majster Pavol z Levoče je bezpochyby jednou z najvýznamnejších postáv slovenskej umeleckej histórie. Jeho tvorba, najmä diela pre Baziliku svätého Jakuba, predstavuje vrchol neskorogotického rezbárstva. Okrem hlavného oltára vytvoril v chráme aj ďalšie sochárske diela, ako sú sochy svätého Jána Almužníka a svätého Leonarda, plastika Madony na oltári svätej Anny či skupina Narodenia. Jeho vplyv je cítiť aj v ďalších umeleckých dielach v meste a okolí. V jednej z expozícií Spišského múzea, v Dome Majstra Pavla, je možnosť dozvedieť sa viac o živote a diele tohto umelca. Fasáda domu púta pozornosť motívom mušle a bola zrekonštruovaná v roku 1981, pričom jej vzhľad sa zachoval od 15. - 16. storočia až do dnešných čias.
Veža a zvonica: Strážcovia mesta
Pôvodná veža Baziliky svätého Jakuba, postavená približne v 14. storočí, bola vyššia (75 m) ako jej súčasná podoba (70 m). V 19. storočí bola prestavaná do neogotického slohu a dnes má tvar osemuholníka, čím patrí medzi najkrajšie a najhodnotnejšie stavby Slovenska. V roku 1519 boli na veži umiestnené nové vežové hodiny. Niekoľko požiarov však vežu poškodilo natoľko, že v polovici 17. storočia bola pre zvony postavená osobitná zvonica (kampanila), kde boli zvony z veže prenesené. Veža bola neskôr rozobraná až po úroveň strechy. Veľký požiar v roku 1749 ju najviac poškodil. Na podnet cisára Františka Jozefa, pri návšteve Levoče, sa v rokoch 1850-1860 začala stavať nová veža podľa plánov Fridricha Mücka. V súčasnosti sú vo veži dva zvony - veľký hodinový zvon, ktorý počuť v meste každú hodinu, a malý zvon, ktorý odbíja každých pätnásť minút.
Z pôvodnej kostolnej veže bol do kampanily prenesený zvon svätého Jakuba a Floriána od Sebastiána Lecherera, známy aj ako URBAN. Tento zvon z roku 1749 váži 3476 kg a v drieku obsahuje tri reliéfy: postavu svätého Jakuba, svätého Floriána a erb mesta Levoča. Okrem neho visia vo veži ďalšie tri zvony: zvon Anjelpána (1691), Dvorecký väčší zvon (1925) a Dvorecký menší zvon (1912). Premiestnené sem boli tiež hodiny z veže kostola.
Levočské námestie a jeho okolie
Námestie Majstra Pavla v Levoči je srdcom mesta a obklopené je radom historických budov. Medzi ne patrí aj Radnica, ktorá je jednou z najvýznamnejších stavieb renesančnej architektúry na Slovensku. Pôvodne vystavaná v gotickom slohu, nová radnica bola dokončená v roku 1615 a posledné väčšie úpravy sa realizovali v rokoch 1893-95. Jej južnú stranu zdobia maľby symbolizujúce občianske cnosti. Dnes sa v nej nachádza expozícia Spišského múzea, venovaná histórii mesta. V zasadacej sieni možno obdivovať obraz z 17. storočia, vzácny luster, richtársku palicu a obraz Levočskej bielej panej.
V blízkosti radnice stojí aj zvonica s renesančnou atikou, postavená v rokoch 1656-1661. Pôvodne bola samostatnou stavbou, no počas barokových úprav v 18. storočí sa spojila s budovou radnice priechodom.
Na námestí sa nachádza aj stredoveký pranier, známy ako klietka hanby. Pôvodne slúžil na trestanie ľahších deliktov a dnes stojí pred radnicou ako pripomienka stredovekej spravodlivosti. Jeho kopulovitý tvar je kovaný a zdobený kovanými srdcami a ľaliami.
Opevnenie a ďalšie sakrálne stavby
Levoča bola v minulosti obklopená mohutným opevnením, ktoré pochádza z prelomu 13. až 14. storočia. Bolo jedným zo znakov rozvíjajúceho sa mesta a vyznačovalo sa zložitou sústavou troch opevňovacích múrov a hradobnou priekopou, spevnených baštami. Do mesta sa pôvodne vchádzalo troma bránami, z ktorých sa zachovali Košická a Menhardská brána.
Okrem Baziliky svätého Jakuba sa v Levoči nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne stavby. Kostol minoritov, nazývaný aj gymnaziálnym kostolom, pochádza z prvej polovice 14. storočia a je ukážkou vynikajúceho stavebného umenia gotiky. V roku 1671 bola jeho loď prebudovaná v barokovom slohu, no gotické prvky zostali zachované najmä v presbytériu.
Za Košickou bránou sa nachádza barokový kostol svätého Kríža a komplex kláštorných budov. Postavený bol v rokoch 1748-1755 na mieste najstaršieho levočského kostola, ktorý zbúrali po požiari v roku 1747. Evanjelický kostol s kupolovitou strechou v tvare gréckeho kríža bol postavený v rokoch 1825-1837 v klasicistickom štýle. K jeho interiérovým vzácnostiam patrí oltárny obraz od Jozefa Czauczika a bohatá zbierka historických hudobných nástrojov.
Levoča ako centrum vzdelanosti a kultúry
Levoča má bohatú históriu aj v oblasti školstva. V 15. storočí tu bola založená prvá stredná škola na Slovensku. V tunajšom školstve pôsobil dokonca aj Leonard Cox, prvý vychovávateľ anglického kráľa Henricha VIII. Gymnázium J. F. Rimavského, postavené v rokoch 1911-1912 v secesnom štýle, nesie meno významného slovenského národného buditeľa. Mesto je tiež späté so štúrovcami, ktorí po proteste proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z katedry odišli na levočské evanjelické lýceum. Socha Ľudovíta Štúra v parku pripomína túto dôležitú udalosť.
Levočská kamenná kronika náhrobníkov svedčí o živote mnohých významných osobností, ktoré v meste pôsobili a zanechali svoju stopu v histórii Slovenska. Medzi nimi sú napríklad Gustav Herrmann, Daniel Sinapius Horčička, Samuel Genersich, Ján Brewer, Michal Hlaváček, Kristián Joachim Schwab, či rodina Probstnerovcov.
Bazilika svätého Jakuba v Levoči je nielen národnou kultúrnou pamiatkou, ale aj živým centrom duchovného života, ktoré denne slúži veriacim. Jej bohatá história, impozantná architektúra a nesmierne umelecké bohatstvo z nej robia miesto, ktoré si zaslúži obdiv a pozornosť návštevníkov z celého sveta.