Červený Kláštor, malebná obec v okrese Kežmarok, sa nachádza v údolí rieky Dunajec, na hranici s Poľskou republikou. Hoci ide o malú obec s niečo vyše dvesto obyvateľmi, každoročne priláka tisíce turistov, ktorí sem prichádzajú obdivovať nielen nádhernú pieninskú scenériu, ale predovšetkým jedinečný kláštorný komplex, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. História obce je neoddeliteľne spojená s kláštorom zo 14. storočia, ktorý reprezentuje jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole na Slovensku.
Počiatky kláštora: Od pokánia k pútnickému miestu
História vzniku kláštora siaha do roku 1320, kedy ho založili kartuziánski mnísi ako filiálny konvent kláštora na Skale útočišťa na Spiši. Založenie kláštora je spojené s pokáním a vykupovaním sa z hriechu. Podľa starej povesti, magister Kokoš Berzeviczy, člen mocného rodu, mal za trest za vraždu Fridricha Görgeya založiť šesť kláštorov. Na založenie kláštora bol potrebný rozsiahly priestor, a tak Kokoš daroval kartuziánom svoju obec Lechnica s priľahlým chotárom. Kráľ Karol Róbert v roku 1320 potvrdil zakladaciu listinu a výstavba kláštora, pôvodne označovaného ako Lechnický kláštor, sa začala po roku 1330. Kartuziáni, patriaci k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života, si vybrali odľahlé miesto obklopené nerušenou prírodou v najkrajšom kúte Zamaguria. V prvej etape vznikla provizórna drevená stavba, ktorú postupne prestavali na kamenný a tehlový kláštor. Už v prvej polovici 14. storočia kartuziáni postavili samostatné domčeky pre pátrov, tzv. pustovne, so záhradkami. V roku 1360 sa začalo so stavbou najvýznamnejšieho kláštorného objektu - kostola svätého Antona Pustovníka, zasväteného patrónovi kontemplatívnosti a rozjímania. Kostol bol napojený na malú krížovú chodbu, ktorá spájala obytné domy - pustovne.
Obdobie kartuziánov a ich úpadok
Červený kláštor bol kartuziánskym kláštorom v rokoch 1320 až 1563. V prvej polovici 16. storočia však začali kartuziánske kláštory na Spiši upadať. Situáciu zhoršili vpády husitských vojsk v prvej polovici 15. storočia a neskôr aj obliehanie kláštora na začiatku 16. storočia, ktoré prinútilo mníchov ho opustiť. Kláštor začal pustnúť a dostal sa do rúk svetských majiteľov. V roku 1609 sa kláštor stal majetkom Štefana Tököliho a v roku 1625 Pavla Rákociho, ktorý dal vybudovať niektoré jeho vnútorné zariadenia a opevnil ho múrom. Napriek snahám o obnovu, kláštor upadal a hrozilo mu úplné zničenie.
Príchod kamaldulov a baroková prestavba
Až začiatkom 18. storočia sa kláštor opäť dostal do cirkevných rúk. V roku 1705 ho nitriansky biskup Ladislav Matiašovský odkázal benediktínskej reholi kamaldulov. Kamalduli, ktorí získali kláštor darom, prešli barokovou prestavbou. Postavili si nové mníšske domčeky na južnej a východnej strane od kostola, zrenovovali kostol a pridali barokovú vežu. Kamalduli, podobne ako kartuziáni, žili pustovníckym spôsobom života, venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín. V tomto období sa kláštor premenoval na „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“. Interiér kostola doznal obnovy v duchu baroka, steny a gotické klenby ozdobili maľbami s rastlinnými motívmi.
Významné osobnosti: Mních Cyprián a jeho dedičstvo
Medzi najvýznamnejších obyvateľov kláštora patril mních Cyprián (Franz Ignaz Jäschke), ktorý sa narodil v roku 1724. Na svoju dobu bol nesmierne vzdelaný a venoval sa medicíne, botanike, farmácii, alchýmii, mechanike a kozmológii. Preslávil sa najmä svojím rozsiahlym herbárom, ktorý opisuje 283 rastlín a ich liečivé účinky, ako aj vtedajšie poznatky o chorobách a postupoch pri ich prekonávaní. Jeho celoživotné dielo je dnes možné vidieť spolu s lekárenskými vitrínami a váhami v rámci farmaceutickej výstavy v jednom z mníšskych domčekov. Mních Cyprián zomrel v roku 1775 a bol ušetrený pohľadu na rozpustenie kláštora cisárom Jozefom II. v roku 1782.
Ďalšou významnou osobnosťou bol Romuald Hadbavný, autor latinsko-slovenského slovníka.
Zrušenie kláštora a ďalšie osudy
V roku 1782 bol kamaldulský kláštor spolu s ďalšími rehoľami zrušený rozhodnutím cisára Jozefa II. v rámci jeho spoločenských reforiem. Rehoľníci boli nútení kláštor opustiť a ten začal opäť pustnúť. V roku 1820 František I. Habsburský daroval kláštor s majetkami gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove. Napriek tomu kláštor kvôli nedostatku prostriedkov na obnovu naďalej upadal. Dielo skazy zavŕšil zničujúci požiar v roku 1907.
Rekonštrukcia a súčasné využitie
Po roku 1918 sa vďaka nadšencom z Klubu slovenských turistov a lyžiarov podarilo opraviť niektoré časti areálu. Komplexná rekonštrukcia Červeného kláštora sa začala v roku 1956. Po oprave v júni 1966 získal areál kultúrne využitie umiestnením muzeálnej expozície Východoslovenského múzea v Košiciach, reštaurácie a ubytovne. V rokoch 1999 - 2007 v kláštore prezentovalo svoju expozíciu Ľubovnianske múzeum zo Starej Ľubovne. V posledných 15 rokoch prešiel Červený Kláštor významnou hmotnou obnovou a funkčnou revitalizáciou. V tomto rámci vznikla muzeálna expozícia, rozšírili a zmodernizovali sa ubytovacie kapacity, obnovila sa činnosť pôvodného hostinca na nádvorí. Dnes Múzeum Červený Kláštor patrí k najvýznamnejším pamiatkam tohto druhu na Slovensku a je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v správe Pamiatkového úradu SR.
Archeologická a farmaceutická expozícia
V rámci múzea sú sprístupnené viaceré expozície. Archeologická expozícia približuje výsledky výskumov realizovaných v kláštore v rokoch 1967 - 1970 a je umiestnená v pôvodnom domčeku priora. Múry vo vnútri domčeka vykresľujú pôdorys kartuziánskych pustovní, ktoré sa v areáli kláštora pôvodne nezachovali. Všetky kartuziánske pustovne mali štvorcový pôdorys, boli trojpriestorové a vchádzalo sa do nich z tzv. veľkej krížovej chodby. V prednej časti sa nachádzala veľká dielňa, zo severu dreváreň a smerom k záhradke obytná bunka (spálňa).
Expozícia zriadená v mníšskom domčeku prezentuje život kamaldulského mnícha a jeho prácu. Domček s nápisom 1719, 14 JULY na fasáde dokladá prestavbu kláštora po príchode kamaldulov. Pustovňa pozostáva zo štyroch miestností a chodby. Vpravo vpredu je dormitórium, vľavo vpredu oratórium na modlitby a meditácie, vľavo vzadu laboratórium, kde je dnes vystavená lekárenska expozícia z 18. storočia, a najmenšia miestnosť vpravo vzadu slúžila ako dreváreň a sklad.
Červený Kláštor - kúpele s liečivou silou
V časti obce Červený Kláštor - kúpele sa nachádza liečivý minerálny prameň Smerdžonka, ktorého voda má špecifický zápach po sírovodíku. Prameň bol známy už od nepamäti a miestni ho nazývali jama smrti. Ako prví začali minerálnu vodu využívať mnísi kartuziáni a po nich kamaldulovia. Verejné kúpele boli obnovené začiatkom 19. storočia a v roku 1824 bola postavená prvá kúpeľná budova. Po rôznych peripetiách boli kúpele v roku 2010 znovu obnovené a dnes poskytujú ozdravné procedúry naordinované lekármi. Minerálna voda je vďaka svojmu zloženiu predurčená na liečbu kožných chorôb, chorôb pohybového aparátu, neurologických chorôb a pri poruchách trávenia. Obec v súčasnosti pripravuje štatút kúpeľného miesta.
Červený Kláštor Jana Bakičová
Turizmus a aktivity v okolí
Červený Kláštor je lídrom v oblasti turizmu na Zamagurí. Okrem návštevy kláštora je oblasť známa aj splavom rieky Dunajec na tradičných goralských drevených pltiach, ktorý ponúka nezabudnuteľný zážitok s krásnymi výhľadmi. V poslednom období sa teší veľkej obľube aj raftovanie a rozvíja sa cykloturistika. Obec je tiež prepojená drevenou lávkou s Poľskom, čo podporuje cezhraničnú spoluprácu a rozvoj turizmu. Ročne navštívi Múzeum Červený Kláštor viac ako 50 000 turistov.
Obec má potenciál pre celoročný rozvoj cestovného ruchu, napriek tomu, že je primárne letnou destináciou. V budúcnosti sa plánuje dobudovanie infraštruktúry pre zimné využitie, ako sú vleky či bobové dráhy.
Legendy a zaujímavosti
S Červeným Kláštorom je spojená aj legenda o lietajúcom mníchovi Cypriánovi, ktorý sa údajne pokúsil vzlietnuť z Troch korún a doletieť až do Vysokých Tatier. Podľa legendy bol za to tvrdo potrestaný.
Obec je tiež známa Zamagurskými folklórnymi slávnosťami, Pieninským pochodom dobrej nálady, akciou Čisté hory a Kláštorovým dňom.
V okolí Červeného Kláštora sa nachádza množstvo ďalších atrakcií, ako Ľubovniansky hrad, priehrada Czorsztyn s hradmi Niedzica a Czorsztyn, Nestville Distillery či Chodník korunami stromov.
Súčasnosť a budúcnosť
Červený Kláštor, srdce cestovného ruchu v Zamagurí, sa napriek svojej malej veľkosti pýši bohatou históriou a potenciálom pre ďalší rozvoj. Zlepšovanie kvality služieb, zavádzanie nových produktov pre celoročný rozvoj turizmu, rozvoj informačných služieb, značenia a budovanie cyklotrás a lyžiarskych bežeckých tratí sú víziou do budúcnosti. Napriek tomu, že miestni obyvatelia nachádzajú prácu predovšetkým v letnej sezóne, obec sa snaží o diverzifikáciu a vytvorenie podmienok pre celoročný turizmus.