Investovanie do podielových fondov predstavuje pre mnohých atraktívnu možnosť zhodnocovania kapitálu. Tento článok sa zameriava predovšetkým na podielové listy v listinnej forme, ich daňové zaobchádzanie pri vyplatení (vrátení) a tiež na rôzne typy podielových fondov, ktoré môžu investori využiť. Pochopenie daňových implíkcií je kľúčové pre efektívne riadenie investícií a maximalizáciu výnosov.
Daňové zaobchádzanie pri vyplatení podielových listov
Príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia) sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov. Ak tieto príjmy plynú zo zdroja na území Slovenskej republiky, zdaňujú sa zrážkovou daňou vo výške 19 % podľa § 43 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov. Daňovník, ktorý využije postup podľa § 43 ods. 3 písm. e), môže považovať zrazenú daň za vysporiadanú podľa § 43 ods. 6 zákona, a takýto príjem nebude súčasťou osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov.
Podľa § 7 ods. 6 zákona o dani z príjmov, ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, osobitný základ dane sa zistí inak. V takom prípade sa osobitný základ dane z príjmov podľa § 7 zákona o dani z príjmov zistí podľa § 7 ods. 5 zákona. Podľa § 7 ods. 5 zákona o dani z príjmov sa do osobitného základu dane zahrnie suma, o ktorú úhrn príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) prevyšuje úhrn vkladov podielnika. Za vklad podielnika sa považuje predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní.
Príklad 1: Zdanenie príjmu z podielových listov zo zdroja v SR
Daňovník v roku 2024 nakúpil z podielového fondu podielové listy v hodnote 500 eur. V marci 2025 ich tomuto podielovému fondu vrátil a dosiahol príjem z ich vyplatenia (vrátenia) v hodnote 550 eur (zo zdroja v SR). Osobitný základ dane z príjmov z podielových listov dosiahnutých daňovníkom z ich vyplatenia (vrátenia) podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov je v súlade s § 7 ods. 5 zákona o dani z príjmov vo výške 50 eur (550 € - 500 €). Z tohto základu dane mu zrazí vyplácajúci podielový fond daň vo výške 19 %.
Daňovník sa môže rozhodnúť, či bude zrazením dane považovať svoju daňovú povinnosť z týchto príjmov za splnenú (vtedy tieto príjmy neuvádza v daňovom priznaní a nezdaňuje ich), alebo si príjmy zahrnie do osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov a vyrovná ich prostredníctvom daňového priznania. V druhom prípade sa zrazená daň bude považovať za zaplatený preddavok, ktorý možno odpočítať od dane vypočítanej v daňovom priznaní.
Príklad 2: Príjem z podielových listov zo zahraničia
Daňovník kúpil v roku 2019 prostredníctvom slovenského obchodníka s cennými papiermi podielové listy v zahraničnej spoločnosti. V roku 2025 dosiahol príjem z vrátenia týchto podielových listov. Keďže sa tieto podielové listy zhodnocujú v zahraničí (zdroj príjmu je v zahraničí), pri ich spätnom vrátení cez slovenského obchodníka s cennými papiermi si príjem, ktorý plynie zo zdrojov v zahraničí, zdaňuje sám daňovník prostredníctvom daňového priznania ako súčasť osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov. Slovenský obchodník s cennými papiermi nie je v tomto prípade platiteľom dane.
Príklad 3: Príjem z tuzemských podielových listov nadobudnutých do konca roka 2003
Daňovníkovi boli v roku 2025 vyplatené príjmy z tuzemských podielových listov (dosiahnuté z ich vrátenia), pričom ide o podielové listy nadobudnuté v roku 2003. Správcovská spoločnosť mu zrazila daň vo výške 19 % zo základu dane. Ak daňovník obstaral podielový list do 31.12.2003 a k vyplateniu tohto podielového listu došlo po 1.4.2007, v súlade s § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov mu spoločnosť zrazí daň z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je predajná cena podielového listu pri jeho vydaní.
V tomto prípade sa daňovník môže rozhodnúť využiť oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov podľa § 52 ods. 20 zákona o dani z príjmov pri podaní daňového priznania, čo mu umožňuje ustanovenie § 52b ods. 11 zákona o dani z príjmov. Podľa § 52 ods. 20 zákona o dani z príjmov sa na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov (za príjem z predaja cenných papierov sa až do 31.12.2006 považoval aj príjem z vrátenia podielového listu) obstaraných pred účinnosťou tohto zákona použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z.
Ak daňovník obstaral tuzemský podielový list napríklad v roku 2003, pričom ho vrátil v roku 2025, pri oslobodení príjmu bude postupovať v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. d) a § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. Vzhľadom na skutočnosť, že spĺňa podmienky definované v § 4 ods. 1 d) zákona č. 366/1999 Z. z., t.j. že doba medzi nadobudnutím a predajom cenného papiera (za ktorý sa na účely tohto zákona považuje aj spätný predaj - vyplatenie podielového listu) presahuje tri roky, a daňovník o takýchto cenných papieroch neúčtoval, príjem, ktorý dosiahol z vyplatenia podielového listu v roku 2025, je oslobodený od dane.
Daňovník v podanom daňovom priznaní príjem z vrátenia takéhoto podielového listu nebude uvádzať ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov, to znamená, že daňovník tento príjem neuvedie na riadku č. 7 v oddiele VII., nakoľko je oslobodený v súlade s § 52 ods. 20 zákona o dani z príjmov. Výšku tohto príjmu však uvedie na riadku č. 130 - suma preddavku vybraná pri vyplatení (vrátení) podielového listu obstaraného do 31.12.2003 podľa § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Vypočítaný preplatok v podanom daňovom priznaní môže požiadať vrátiť. Prílohou daňového priznania v takomto prípade je aj kópia potvrdenia o týchto príjmoch a o sume preddavku vybranej pri vyplatení (vrátení) podielového listu obstaraného do 31. decembra 2003 podľa § 43 ods. 10 zákona.
Príklad 4: Príjem z podielových listov zo zahraničia nadobudnutých do konca roka 2003
Daňovníkovi boli v roku 2025 vyplatené príjmy z podielových listov zo zdroja v zahraničí dosiahnuté z ich vrátenia, pričom ide o podielové listy nadobudnuté v roku 2003. Správcovská spoločnosť mu nezrazila daň vyberanú zrážkou. Pri zahraničných podielových listoch obstaraných pred 31. decembrom 2003 správcovská spoločnosť alebo obchodník s CP daň nezrazí.
Nakoľko ide o podielové listy nadobudnuté do konca roku 2003, príjmy z ich vrátenia v roku 2025 sa v nadväznosti na ustanovenie § 52 ods. 20 zákona o dani z príjmov považujú za príjmy oslobodené od dane z príjmov. Na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov, za ktoré sa až do 31.12.2006 považoval aj príjem z vrátenia podielového listu, obstaraných pred účinnosťou tohto zákona sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. aj po 31.12.2003.
Príklad 5: Príjem z podielových listov zo zahraničného fondu nadobudnutých po roku 2004
Daňovník v roku 2018 nakúpil zo zahraničného podielového fondu podielové listy v hodnote 1 500 eur. Príjem z vyplatenia podielových listov dosiahnutý v roku 2025 nie je oslobodený od dane z príjmov. Ide o zdaniteľný príjem, ktorý, nakoľko plynie zo zdrojov v zahraničí, zdaňuje sám daňovník prostredníctvom daňového priznania ako súčasť osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov.
Príklad 6: Zdanenie príjmu z podielových listov zo zdroja v SR (novšie nadobudnutie)
Daňovník v roku 2020 nakúpil z podielového fondu podielové listy v hodnote 500 eur. V marci 2025 ich tomuto podielovému fondu vrátil a dosiahol príjem z ich vyplatenia (vrátenia) v hodnote 550 eur (zo zdroja v SR). Osobitný základ dane z príjmov z podielových listov dosiahnutých daňovníkom z ich vyplatenia (vrátenia) podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov je v súlade s § 7 ods. 5 zákona o dani z príjmov vo výške 50 eur (550 € - 500 €), z ktorého mu zrazí vyplácajúci podielový fond daň vo výške 19 %.
Čo je podielový fond a podielový list?
Podielovým fondom sa rozumie spoločný majetok podielnikov zhromaždený správcovskou spoločnosťou vydávaním podielových listov a investovaním tohto majetku. Majetkové práva podielnikov sú reprezentované podielovými listami. Podielnikmi fondov môžu byť fyzické osoby, ako aj inštitucionálni investori.
Podielové fondy môžu byť distribuované formou verejnej alebo súkromnej ponuky (verejné / privátne fondy). Podielové listy verejných fondov je zvyčajne možné kedykoľvek kúpiť a predať. Podielové fondy spravujú profesionálni správcovia peňazí (správcovské spoločnosti), ktorí investujú aktíva fondov a snažia sa investorom fondov priniesť kapitálové zisky alebo výnosy.
Portfólio podielového fondu je štruktúrované a udržiavané tak, aby zodpovedalo investičným cieľom uvedeným v jeho štatúte a predajnom prospekte. Podielový fond je majetok pozostávajúci najmä z cenných papierov a peňažných prostriedkov, ktoré sú v spoločnom vlastníctve investorov. Ich vlastnícke práva k majetku v podielovom fonde sú reprezentované podielovými listami a každému investorovi patrí časť majetku zodpovedajúca výške jeho investície.
Podielový fond vzniká tak, že veľké množstvo malých investorov vloží svoje úspory na jedno miesto - do fondu a zverí ich do správy profesionálnemu správcovi - tzv. správcovskej spoločnosti. Z veľkého počtu malých súm sa zloží spolu veľká suma peňazí, ktorú správca investuje do cenných papierov v súlade s vopred stanovenou investičnou stratégiou. Do podielového fondu môže investovať neobmedzené množstvo ľudí. Podielnik pri investovaní do fondu dostane podielový list, ktorý je cenným papierom a môže mať buď listinnú alebo zaknihovanú podobu.
Čo je to podielový fond | od Wall Street Survivor
Typy podielových fondov
Podielový fond môže byť uzavretý alebo otvorený. V prípade uzavretého fondu musí správca zabezpečiť jeho obchodovateľnosť na verejnom trhu, právo predložiť podielový list na vyplatenie má však podielnik až po uplynutí doby, na ktorú bol fond založený. Otvorený podielový fond ponúka podielnikom možnosť kedykoľvek z fondu vystúpiť a požiadať o vyplatenie aktuálnej hodnoty podielu.
Otvorené podielové fondy možno rozdeliť do niekoľkých základných skupín, podľa toho, kam peniaze podielnikov investujú. Od toho sa zároveň odvíja šanca na vysoký či nízky výnos, vysoké či nízke riziko, alebo zlatá stredná cesta, čiže niečo medzi tým. Platí, že riziko je tým vyššie, čím vyšší je potenciálny výnos.
Peňažné fondy (fondy krátkodobých investícií): Investujú do krátkodobých finančných nástrojov na peňažnom trhu. Tieto fondy zaručujú minimálne riziko, čomu však zodpovedajú aj nižšie výnosy v porovnaní s ostatnými typmi fondov. Investícia do peňažných fondov je vhodná aj pre investorov bez predchádzajúcich skúseností. Majú veľmi nízke, často dokonca nulové vstupné a výstupné poplatky, takže sa oplatí do nich investovať aj krátkodobo. Väčšinou dosahujú vyššiu výkonnosť ako krátkodobé termínované účty v bankách, pričom peniaze sú kedykoľvek bez sankčných poplatkov a zbytočného odkladu k dispozícii, v praxi najviac do 14 dní po predložení žiadosti o spätný predaj. Fond krátkodobých investícií je fond, ktorý investuje prevažne do finančných nástrojov s úrokovým výnosom, ako sú prevoditeľné cenné papiere dlhového charakteru, nástroje peňažného trhu, vklady na bežných a vkladových účtoch, reverzné repo obchody a podielové listy fondov peňažného trhu alebo fondov krátkodobých investícií. Fond môže investovať do derivátov, ktorých podklad sa skladá z úrokových sadzieb, výmenných kurzov mien, kreditnej prirážky alebo indexov, ktoré zastupujú jednu z týchto kategórií. Splatnosť, životnosť a kreditnú kvalitu jednotlivých finančných nástrojov v portfóliu fondu môže obmedziť štatút fondu. Fond nesmie investovať do akcií. Celková modifikovaná durácia portfólia fondu nesmie prekročiť hodnotu 1,5.
Dlhopisové fondy: Ukladajú peniaze podielnikov najmä do dlhopisov. Niekedy investujú malý podiel majetku aj do akcií. Prinášajú investorovi zvyčajne vyšší výnos ako fondy peňažného trhu, sú však aj o niečo rizikovejšie. Sú vhodné pre ľudí, ktorí chcú investovať peniaze na minimálne jeden až dva roky, vzhľadom na poplatky však prinášajú zaujímavé zhodnotenie až po približne dvoch či troch rokoch.
Akciové fondy: Investujú do akcií minimálne dve tretiny svojho majetku. Tieto fondy sú spomedzi všetkých fondov najrizikovejšie, na druhej strane však majú potenciál najvyššieho rastu. Prinášajú zvyčajne vyšší výnos až z dlhodobého hľadiska, preto sú vhodnou investíciou iba pre investorov s investičným horizontom nad 5 až 7 rokov, ktorým neprekážajú krátkodobé výkyvy a poklesy hodnoty podielu. Akciové fondy môžu byť zamerané na jeden alebo viac sektorov ekonomiky. Sú fondy, ktoré investujú napríklad výhradne do akcií technologických firiem - v takom prípade hovoríme o akciových technologických fondoch. Podobne môžeme hovoriť o akciových fondoch farmaceutických, telekomunikačných, biotechnologických a podobne. Protipólom takýchto jednosektorových akciových fondov sú fondy viacsektorové, ktoré nevyhľadávajú iba jedno odvetvie, ale rozkladajú riziko medzi viac ekonomických sektorov. Akciové fondy však môžeme triediť aj podľa geografického kritéria, čiže podľa krajiny sídla emitentov akcií.
Zmiešané fondy: Peniaze podielnikov ukladajú na rôznych trhoch a do rôznych aktív, nemajú pritom nijaké limity na podiel dlhopisov či akcií vo svojom portfóliu, pričom môžu tento pomer v rámci investičnej stratégie meniť. Preto by mal investor vopred poznať stratégiu fondu a jeho zloženie. Zmiešané fondy sú akousi zlatou strednou cestou medzi rizikovými akciovými a konzervatívnymi dlhopisovými fondmi.
Realitné fondy: Investujú do nehnuteľností, do majetkových účastí v realitných spoločnostiach a tiež do iných aktív, z ktorých ekonomickej podstaty vyplýva úzke prepojenie s trhom nehnuteľností.
Fondy alternatívnych investícií: Investujú do nelikvidných finančných aktív, do ktorých investujú aj štandardné podielové fondy, avšak s inými, voľnejšími limitmi prípustných aktív, ako aj do komoditných derivátov, prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu s vnoreným komoditným derivátom, do drahých kovov a ich zástupných certifikátov, ako aj do majetkových podielov iných obchodných spoločností.
Investovanie do podielových fondov je často odporúčané ako jeden z najdostupnejších a najmenej rizikových spôsobov začatia investovania. Vďaka spoločnému investovaniu sa aj s menšími sumami peňazí dá dosiahnuť diverzifikácia portfólia, čím sa znižuje celkové riziko. Pri výbere fondu je však dôležité zohľadniť nielen jeho investičnú stratégiu a rizikovosť, ale aj výšku poplatkov a investičný horizont. Informácie o podielových fondoch a ich možnostiach sú dostupné aj prostredníctvom bánk a licencovaných správcovských spoločností.