Prenájom nehnuteľností predstavuje pre mnohých ľudí na Slovensku atraktívny spôsob, ako si zabezpečiť dodatočný príjem alebo investovať svoje financie. S rastúcim dopytom po bývaní a často aj s výhodnými podmienkami hypotekárneho financovania, sa stáva prenajímanie bytov a domov čoraz populárnejším. Avšak, s každým benefitom prichádza aj istý typ záväzkov, a v prípade prenájmu nehnuteľností je nevyhnutné myslieť aj na daňové povinnosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako sa zdaňujú príjmy z prenájmu, aké sú povinnosti prenajímateľa aj nájomcu a aké výdavky si možno uplatniť.
Registračná povinnosť prenajímateľa na daňovom úrade
Každý, kto prenajíma nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky, je podľa slovenskej legislatívy povinný registrovať sa na príslušnom daňovom úrade. Táto povinnosť platí aj pre tých, ktorí prenajímajú len časť svojej nehnuteľnosti, napríklad jednu či dve izby. V súlade s § 49a ods. 2 zákona o dani z príjmov má každá fyzická osoba, ktorá na území SR prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, povinnosť požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom prenajala nehnuteľnosť.
Existujú však situácie, kedy sa registračná povinnosť nevyžaduje. Ak už ste registrovaný na príslušnom miestnom daňovom úrade ako vykonávateľ samostatnej zárobkovej činnosti alebo ako podnikateľský subjekt, nie je potrebné sa opätovne registrovať. Rovnako tak to platí v prípade, ak už istú nehnuteľnosť alebo jej časť prenajímate a chcete si svoje portfólio len rozšíriť o ďalšiu nehnuteľnosť. Posledným prípadom, kedy vám nevzniká povinnosť registrácie na daňovom úrade, je situácia, kedy prenajímate iba pozemok.
Podľa výkladu zákona o dani z príjmov Finančnou správou SR fyzickej osobe - prenajímateľovi nevzniká registračná povinnosť, ak táto osoba prenajíma časť bytu bez vlastného uzavretia a bez príslušenstva, tzn. časť bytu, ktorá nenapĺňa charakteristiku bytu podľa § 43b Stavebného zákona. Príslušenstvom bytu na účely Stavebného zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.
Ak ste si kúpili nehnuteľnosť a začali ste ju prenajímať napríklad v mesiaci máj, nie ste živnostník ani nevykonávate inú podnikateľskú činnosť, prihlásenie sa na daňovom úrade je pre vás nutné. Pri registrácii na daňovom úrade je potrebné predložiť doklad o vlastníctve nehnuteľnosti a originál zmluvy o prenájme. Možné je tiež vypýtanie potvrdenia o zaplatení dane z nehnuteľnosti. Alternatívou je zaslanie vyplneného registračného tlačiva poštou. Po skontrolovaní všetkých potrebných tlačív má správca dane 30 dní na zaregistrovanie vašej žiadosti. Dostanete osvedčenie o registrácii a daňové identifikačné číslo (DIČ).
Je dôležité myslieť aj na oznamovanie zmien. Najčastejším príkladom je zmena priezviska, trvalého bydliska, či pridanie titulu. Nové údaje sa oznamujú správcovi dane najneskôr do 30 dní od danej zmeny. Neprihlásenie sa ako prenajímateľ v systéme finančnej správy môže viesť k pokute vo výške od 60 do 20 000 €.
Zdanenie príjmu z prenájmu: Fyzické a právnické osoby
Posudzovanie zdaniteľnosti príjmu z prenájmu alebo z predaja nehnuteľností sa líši podľa toho, či ho dosiahla fyzická osoba alebo právnická osoba.
Príjmy fyzických osôb z prenájmu:Príjmy fyzických osôb z prenájmu nehnuteľností nie sú uvedené v § 3 ods. 2 ZDP, sú teda predmetom dane. Zdaniteľnosť príjmov fyzických osôb z prenájmu nehnuteľností závisí od zatriedenia príjmu. Len ak príjem patrí do § 6 ods. 3 ZDP, je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) a i) ZDP. Pri posudzovaní príjmov fyzických osôb z predaja nehnuteľného, ale aj hnuteľného majetku sa v drvivej väčšine prípadov vychádza z tzv. časových testov.
Príjmy právnických osôb z prenájmu:Na posúdenie príjmov právnických osôb sa žiadne časové testy nepoužívajú. Z § 12 ods. 7 ZDP vyplýva, že aj príjmy z prenájmu, aj príjmy z predaja nehnuteľností sú predmetom dane. Ak príjem podlieha zdaneniu, musíme správne vypočítať daň.
Zmluvné vzťahy pri prenájme
- Vlastnícke právo: V súlade s Občianskym zákonníkom vlastník veci je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, nakladať s ním. S vecou (hnuteľnou alebo nehnuteľnou) teda môže disponovať podľa vlastného uváženia.
- Nájomná zmluva podľa Občianskeho zákonníka: Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona (obchodné záväzkové vzťahy) a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Nájomná zmluva je ako zmluvný typ upravená iba v Občianskom zákonníku. Aj keď tento záväzkový vzťah vznikne medzi podnikateľmi a týka sa ich podnikateľskej činnosti, neriadi sa Obchodným zákonníkom, ale Občianskym zákonníkom (ide otzv. nepomenovanú zmluvu). Ustanovenia § 663 - § 684 Občianskeho zákonníka všeobecne upravujú všetky druhy nájmu.
Základné nájomné zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom - 5 KĽÚČOVÝCH DOLOŽIEK NÁJOMNEJ ZMLUVY, KTORÉ MUSÍTE ZAHRNUŤ!
Príjmy z prenájmu a ich zatriedenie podľa Zákona o dani z príjmov (ZDP)
Príjmy z prenájmu je možné vo všeobecnosti vymedziť ako príjmy, ktoré plynú prenajímateľovi ako odplata za to, že určitú vec prenechal nájomcovi, aby ju dočasne užíval alebo bral z nej aj úžitky. Príjmy z prenájmu nehnuteľností patria najmä do § 6 ods. 3 alebo do § 6 ods. 1 (prípadne aj ods. 2) ZDP.
1. Príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP:Vo väčšine prípadov ich zatrieďujeme do § 6 ods. 3 ZDP, pričom doba prenajímania nie je dôležitá. Pri zdaňovaní týchto príjmov je potrebné v prvom rade prihliadnuť na dikciu § 9 ods. 1 písm. g) a i) ZDP a posúdiť, či príjmy (ich časť) nie sú od dane oslobodené. Od príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP si daňovník môže odpočítať buď výdavky paušálne vo výške 40 % z príjmov, alebo výdavky skutočne vynaložené, pričom vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, resp. sa dobrovoľne stane účtovnou jednotkou.
2. Príjmy z prenájmu ako príjmy zo živnosti (§ 6 ods. 1 písm. b) ZDP):Ak na prenajímanie nehnuteľnosti daňovník má živnostenské oprávnenie, v tom prípade sa dosiahnuté príjmy považujú za príjmy zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. Podľa § 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom. Na zreteli je potrebné mať tiež to, že podľa § 6 ods. 5 ZDP sa za príjem z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2) považuje o. i. aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom.
Príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 1 (resp. 2) ZDP sú v plnom rozsahu zdaniteľné - sú predmetom dane a nevzťahuje sa na ne žiadne oslobodenie od dane. Ak si daňovník neuplatňuje výdavky skutočne vynaložené (na základe účtovníctva alebo daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 ZDP), môže si uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 + zaplatené povinné poistné na zdravotné a sociálne poistenie.
Od 1. 1. 2005 sa možnosť odpočítať namiesto preukázateľných daňových výdavkov výdavky paušálne podľa § 6 ods. 10 ZDP týka nielen tých, ktorí po celé zdaňovacie obdobie nie sú platiteľmi DPH, ale aj tých, ktorí len časť zdaňovacieho obdobia nie sú platiteľmi DPH (časť roka sú a časť roka nie sú platiteľmi). V rámci § 6 ods. 1 a 2 je možné použiť len jeden spôsob uplatňovania výdavkov, nemožno ich kombinovať. Pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3) možno použiť iný spôsob.
Zmeny v zdaňovaní príjmov z prenájmu od roku 2011
Zdaňovanie príjmov z prenájmu sa od 1. 1. 2011, po nadobudnutí účinnosti zákona č. 548/2010 Z. z., pomerne výrazne zmenilo. Od dane už nie je oslobodená suma do výšky 5-násobku platného životného minima, ale pevne stanovená suma do výšky 500 € ročne z úhrnu (piatich druhov) príjmov uvedených v § 9 ods. 1 písm. g) a i) ZDP [predtým písmená h) a j)]: ide o príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP z prenájmu, podľa § 8 ods. 1 písm. a) z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (ak nejde o podnikanie) a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, podľa § 8 ods. 1 písm. d) z prevodu opcií, podľa § 8 ods. 1 písm. e) z prevodu cenných papierov a podľa § 8 ods. 1 písm. f) z prevodu obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva.
Nezdaniteľné časti základu dane sa od 1. 1. 2011 uplatňujú len pri tzv. aktívnych príjmoch, teda pri príjmoch zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP nie je možné znížiť o tieto nezdaniteľné časti. Ustanovenie § 11 odseku 1 totiž znie: „Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov.“
Výpočet základu dane a uplatňovanie výdavkov
Pri výpočte (čiastkového) základu dane z príjmov z prenájmu sa použijú ustanovenia § 17 až 29 ZDP. Vzhľadom na už uvedenú zmenu pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane je potrebné v daňovom priznaní vyčísliť samostatný (čiastkový) základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 a samostatný (čiastkový) základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 ZDP.
Preukázateľné vs. Paušálne výdavky:Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 ZDP) si daňovník môže uplatniť len preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti na základe vedeného účtovníctva (jednoduchého alebo podvojného), alebo na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Pojem preukázateľné výdavky znamená, že prenajímateľ je povinný každý výdavok zdokladovať, z čoho vyplýva povinnosť odkladať si faktúry, účty a bločky. Príjmy a výdavky prenajímateľ priebežne eviduje vo svojom účtovníctve alebo daňovej evidencii.
Uplatnenie paušálnych výdavkov vo výške 40 % z príjmov je možné pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP), ale nie pri príjmoch z podnikania (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), kde je možné uplatniť paušálne výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov, ale len ak si daňovník neuplatňuje výdavky skutočne vynaložené.
Krátenie výdavkov:Pred odpočítaním daňových výdavkov od príjmov z prenájmu nehnuteľnosti sa najprv odpočíta suma oslobodená od dane v súlade s § 9 ods. 1 písm. g) a i) ZDP, ktorá predstavuje 500 € ročne. V rovnakom pomere, ako boli krátené príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (t. j. po odpočítaní oslobodenej sumy), je potrebné následne krátiť aj daňové výdavky.
Príklad: Ak má prenajímateľ príjem z prenájmu nehnuteľnosti 7 440 € a uplatnil si oslobodenie 500 €, suma zdaniteľných príjmov z prenájmu potom predstavuje 6 940 €. Ak prenajímateľ na dosiahnutie tohto príjmu vynaložil výdavky napr. 3 840 €, musí ich vykrátiť pomerom príjmov zahrnutých do čiastkového základu dane k celkovým príjmom z prenájmu nehnuteľnosti, t.j. (6 940 / 7 440) = 0,9328. Následne sa týmto koeficientom vynásobia výdavky: 0,9328 x 3 840 € = 3 581,95 €. Suma 3 581,95 € predstavuje daňové výdavky, ktoré prenajímateľ odpočíta od svojich zdaniteľných príjmov z prenájmu: 6 940 € - 3 581,95 € = 3 358,05 €. Čiastkovým základom dane v tomto konkrétnom prípade je teda suma 3 358,05 €.*
Daňová strata z prenájmu
Podľa § 4 ods. 2 ZDP pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6) sa prihliada aj na stratu, ak je vykázaná na základe riadne vedeného účtovníctva (jednoduchého alebo podvojného), prípadne daňovej evidencie. V zmysle § 2 písm. k) ZDP daňovou stratou sa rozumie rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy. O túto stratu sa znižuje úhrn čiastkových základov dane z § 6 až § 8 ZDP. Daňovú stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítavať od úhrnu čiastkových základov dane počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období podľa § 30 ZDP.
Je však dôležité poznamenať, že pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP si daňovník nemôže vykázať daňovú stratu a znížiť si tým daňový základ z iných príjmov (napr. zo závislej činnosti). Ak preukázateľné daňové výdavky pri prenájme nehnuteľnosti sú vyššie ako príjmy z tohto prenájmu, na rozdiel sa neprihliada.
Uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane
Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nezdaniteľnú časť základu dane na manželku je možné uplatniť a odpočítať len od tzv. aktívnych príjmov. Medzi aktívne príjmy patria príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona) alebo príjmy z podnikania alebo príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona). Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov sú považované za pasívne príjmy, a preto si tieto nezdaniteľné časti nemôžete na ne uplatniť.
Spoluvlastníctvo a príjmy z prenájmu
V zmysle § 4 ods. 8 ZDP sa príjmy podľa § 6 ods. 3 (z prenájmu nehnuteľností), § 7 (z kapitálového majetku) a § 8 (ostatné príjmy) plynúce manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak. Buď sa teda manželia dohodnú, že sa takýto príjem nerozdelí, prípadne rozdelí v nerovnakom pomere, alebo na každého pripadne jedna polovica. Správca dane akceptuje dohodu manželov. Rovnakým pomerom si rozdelia aj daňové výdavky súvisiace s prenajímaním nehnuteľnosti.
Príklad 1: Manželia prenajímajú nehnuteľnosť, ktorú majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Obidvaja manželia sú poberatelia starobného dôchodku. Manželia si príjem z prenájmu nehnuteľnosti rozdelia v rovnakom pomere, t. j. na každého pripadne príjem 2 100 eur. Každý z nich si môže uplatniť oslobodenie v sume 500 eur, t. j. zdaniteľný príjem každého z nich po odpočítaní 500 eur predstavuje 1 600 eur. Nakoľko v roku 2025 nedosiahli žiadne iné zdaniteľné príjmy (poberaný starobný dôchodok sa nepovažuje za zdaniteľný príjem), nevzniká ani jednému z nich povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov.
Príklad 2: Manželia prenajímali v roku 2025 byt, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Manželia sa rozhodli príjem z prenájmu nehnuteľnosti rozdeliť na manželku vo výške 2 300 eur a na manžela vo výške 500 eur. Každý z nich si môže uplatniť oslobodenie v sume 500 eur. Manžel po uplatnení oslobodenia príjmov vo výške 500 eur nedosiahol žiadny zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Manžel nemá povinnosť z dôvodu prenájmu nehnuteľnosti podávať daňové priznanie a môže sa rozhodnúť požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania príjmov zo závislej činnosti. Manželka príjem z prenájmu nehnuteľnosti pripadajúci na ňu po rozdelení vo výške 2 300 eur zníži o sumu oslobodených príjmov vo výške 500 eur. Nakoľko v roku 2025 nedosahuje manželka iné zdaniteľné príjmy, nevzniká jej povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2025.
Povinnosť podať daňové priznanie
Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2025 v tom prípade, ak úhrn všetkých jeho zdaniteľných príjmov (t. j. príjmov po odpočítaní zdaniteľných výdavkov a oslobodení) presiahne zákonom stanovenú hranicu. Pre zdaňovacie obdobie roku 2025 je táto hranica 2 876,90 €.
Ak ste zamestnanec, zráta sa príjem zo zamestnania spolu s príjmom z prenájmu. Ak je táto suma vyššia ako 2 255,72 €, musíte si podať daňové priznanie typu B. Prenajímateľ, ktorý nemá iné zdaniteľné príjmy (napríklad dôchodca, ktorého dôchodok nie je zdaniteľný), zistí, či si musí podať daňové priznanie tak, že si od príjmu za celé zdaňovacie obdobie odráta oslobodenie od dane (500 €). Ak úhrn všetkých zdaniteľných príjmov (vrátane príjmu zo závislej činnosti) za rok 2025 presiahol sumu 2 876,90 €, máte povinnosť podať daňové priznanie.
V prípade príjmov z prenájmu je rozhodujúca suma zdaniteľného príjmu, teda hrubého príjmu po znížení o sumu oslobodenú od dane vo výške 500 €. Ak zdaniteľný príjem daňovníka nepresiahne polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (v roku 2025 sumu 1 438,45 €), pričom nebude mať iné zdaniteľné príjmy, v súlade s § 32 ZDP mu nevznikne povinnosť podať daňové priznanie.
Daň sa v súlade s § 46 ZDP neplatí a nevyrubí, ak v zdaňovacom období nepresiahne 16,60 € alebo ak celkové zdaniteľné príjmy fyzickej osoby nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Daň z nehnuteľnosti
Daň z nehnuteľnosti je miestnou daňou, ktorú ukladá mesto alebo obec, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Príslušnosť sa stanovuje podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Obec si vo svojom všeobecne záväznom nariadení (VZN) určuje podrobnosti o výške dane, znížení alebo oslobodení od dane, ako aj o možnosti podať daňové priznanie elektronicky. Zákon rozlišuje 3 druhy dane z nehnuteľností: Daň z pozemkov, Daň zo stavieb a Daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome.
Daň z nehnuteľnosti je dôležitou súčasťou správy majetku a pre prenajímateľov predstavuje jednu z kľúčových povinností.
Kto podáva daňové priznanie k dani z nehnuteľností?Ak kataster nehnuteľností povolil vklad do a vrátane 1. januára, daňové priznanie podávajú vlastníci na daný rok najneskôr do 31. januára. Ak pozemok, stavba, byt a nebytový priestor v bytovom dome je v spoluvlastníctve viacerých osôb, priznanie podá každá fyzická alebo právnická osoba, teda spoluvlastník, do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Existuje však možnosť ustanovenia si na základe dohody všetkých spoluvlastníkov spoločného zástupcu, ktorý podá priznanie za všetkých.
Príklad z praxe: Manželia si kúpili spoločne byt, ktorý bol zavkladovaný v katastri ako BSM. Kúpnu zmluvu podpísali 1. marca a vklad do katastra bol povolený dňa 27. marca. V decembri sa rozhodli tento byt predať, a preto dňa 20. decembra podpísali so záujemcom o byt kúpno-predajnú zmluvu. Vklad do katastra bol povolený dňa 25. januára. Za rok bola daň za byt vyrubená ešte predošlému vlastníkovi, ktorý ho vlastnil k 1. januáru. Ten zaplatil daň za celý kalendárny rok. Manželia prenajímatelia v decembri tento byt predali, ale keďže vklad bol povolený až 25. januára a k 1. januáru ešte stále figurovali v katastri nehnuteľností ako vlastníci, budú musieť podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností do 31. januára za daný rok. V ďalšom roku do 31. januára budú musieť podať daňové priznanie za nasledujúci rok, lebo na základe povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 25. januára. Obidve priznania k dani z nehnuteľnosti za daný rok a nasledujúci rok bude podávať manžel - prenajímateľ.
Daň z pozemkov a nájomné zmluvy
Pravidelnou súčasťou nájomných zmlúv, predmetom ktorých je nájom poľnohospodárskych pozemkov je ustanovenie typu „Zmluvné strany sa dohodli, že daň z prenajatých pozemkov bude uhrádzať nájomca.“ Avšak, právna úprava (§ 5 ods. 1 a 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach) jednoznačne ustanovuje, že daňovníkom dane z pozemkov je užívateľ resp. nájomca, ak má pozemok prenajatý na dobu dlhšiu ako 5 rokov a nájomná zmluva je evidovaná v katastri nehnuteľností. Vo všetkých ostatných prípadoch je daňovníkom dane z pozemkov vlastník pozemku resp. správca. Dohody uzatvorené o tom, že povinnosť uhrádzať daň má iný ako zákonný daňovník, sú voči správcovi dane neúčinné.
Kaucia a iné aspekty prenájmu
Kaucia (zábezpeka): Pri posudzovaní kaucie je potrebné vychádzať z podmienok uzatvorenej zmluvy. Ak sa kaucia použije na úhradu nedoplatku alebo škody, stáva sa v tom momente zdaniteľným príjmom prenajímateľa. Samotná prijatá kaucia v momente jej zloženia nie je príjmom, ak sa na konci nájmu vráti nájomcovi.
Prenájom ako živnosť vs. súkromná osoba: Ak fyzická osoba prenajíma nehnuteľnosť na základe živnostenského oprávnenia, príjmy sú posudzované ako príjmy z podnikania. V tomto prípade si môže zvoliť, či si uplatní paušálne alebo skutočné výdavky. Ak fyzická osoba prenajíma nehnuteľnosť bez živnostenského oprávnenia, dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 3 Zákona o dani z príjmov. V tomto prípade si nemôže uplatniť paušálne výdavky ani nezdaniteľné časti základu dane.
DPH a prenájom: Prenájom bytu je spravidla oslobodený od DPH. Pri fyzických osobách sa s DPH pri prenájme stretávame len výnimočne, napríklad ak je prenajímateľ platcom DPH alebo keď sa prenajímaná nehnuteľnosť využíva na podnikanie a nie je určená na bývanie.
Dodržiavanie daňových povinností je kľúčové pre bezproblémový prenájom nehnuteľnosti. Vlastník bytu a nehnuteľnosti by mal mať prehľad o svojich daňových povinnostiach, aby sa vyhol prípadným sankciám.
tags: #platenie #dane #majitel #aj #prenajimatel