V dnešnej spoločnosti je tlak na to, aby ženy spĺňali určitý ideál krásy, často definovaný ako extrémna štíhlosť, nesmierny. Tento naratív, masívne šírený médiami a módnym priemyslom, podsúva myšlienku, že iba podváha je synonymom pre atraktivitu. Opak je však pravdou. Krása je rozmanitá a mnohorozmerná, presahujúca hranice jednotného, nereálneho štandardu. Postavy žien sa prirodzene líšia a to, čo robí ženu krásnou, je oveľa komplexnejšie ako len jej váha či obvod pása.
Mýtus o ideálnej postave: Kto ho vytvára a prečo?
Existuje skutočne „ideál“ ženskej krásy, alebo ide len o umelo vytvorený koncept? Zdá sa, že ide o marketingový nástroj, ktorý slúži na predaj produktov a služieb. Malá skupina ľudí v módnom priemysle určuje trendy, ktoré sú často nedosiahnuteľné pre priemernú ženu. Tento umelo nastavený štandard vedie k frustrácii, nízkemu sebavedomiu a v extrémnych prípadoch aj k vážnym zdravotným problémom, ako sú poruchy príjmu potravy.
Diskusia o ideáloch krásy často naráža na nepochopenie. Ako môže byť ideálom niečo, proti čomu sa ľudia aktívne búria? Mnoho žien a mužov dnes poukazuje na to, že nám je podsúvaný nereálny obraz, ktorý sa nedá dosiahnuť. Články a diskusie často naznačujú, že medzi absolútnou vychrtlosťou a výraznejšou plnosťou neexistuje nič iné. Denne pritom stretávame krásne ženy s prirodzene ženskými krivkami, ktoré sú ďaleko od extrémnej štíhlosti modeliek, no nazvať ich „moletkami“ je nehoráznosť.
Podvýživa ako módny trend?
Modelky na módnych prehliadkach sú často podvýživené, čo je nezdravý a alarmujúci stav. Ich vzhľad je výsledkom tlaku módneho priemyslu, ktorý ich núti dodržiavať extrémne nízku váhu. Otázkou zostáva, či tento „ideál“ má byť idolom pre ženy. Keď autorka sama priznáva, že modelky slúžia len ako „vešiaky“, na ktorých vynikne oblečenie, potom je otázne, prečo by sa mali stať vzorom pre bežné ženy.
V zahraničí, napríklad v Taliansku, sú ženy často vnímané ako „vysvietené“, čo naznačuje prirodzenejšie a ženskejšie tvary. Na Slovensku sa však bohužiaľ udomácnil iný ideál. Niektoré ženy s výškou okolo 180 cm s bežnou veľkosťou oblečenia 42 sa stretávajú s nepochopením a sú označované ako „veľryby“. Rovnako tak sa stretávame s povrchnými komentármi, kde muž s veľkosťou oblečenia 36 až 38 označí ženu s veľkosťou 36 až 38 za „tučnú“.
Módny priemysel a jeho vplyv na vnímanie tela
Módny priemysel často prezentuje oblečenie na postavách, ktoré sú umelo dotvorené - podobne ako šaty natiahnuté na figurínach bez hlavy. Prirodzene pekná postava si vyžaduje pozornosť, no často nás viac upútajú kreácie na modelkách. V prípade modeliek s anorexiou však často dominuje ich vyziabnutosť, cez ktorú prehliadneme aj samotné oblečenie.
Prehliadky haute couture sa často sústredia viac na extravagantné účesy, líčenie či masívne doplnky, pričom samotné oblečenie, ktoré by malo byť primárne, ostáva v pozadí. Modelky, ktoré predvádzajú tieto drahé a často nenositeľné modely, sú často neznáme a ich úlohou je primárne slúžiť ako plátno. Je to aj preto, že na takýchto postavách sa ľahšie šijú úpravy bez nutnosti prispôsobovania sa rôznym krivkám, a tiež sa spotrebuje menej drahého materiálu.
Vplyv médií a sociálnych sietí
Súčasné trendy naznačujú, že čím tučnejšia a staršia je populácia, tým chudšie a mladšie sú modelky. Na mólach sa objavujú už päťročné dievčatá, čo je alarmujúci trend. Sociálne médiá tento problém ešte viac prehlbujú. Dievčatá a ženy sa porovnávajú s nerealistickými obrazmi na Instagrame či v reklamách, kde dominujú vysoké, chudé, biele modelky s dokonalou pleťou a dlhými vlasmi. Tieto obrazy, často digitálne upravené, vytvárajú nezdravý ideál krásy, ktorý vedie k poruchám príjmu potravy a zníženému sebavedomiu.
Prieskumy, ako napríklad britský Girlguiding Girls’ Attitudes Survey, poukazujú na smutné skutočnosti. Mladé dievčatá zaznamenávajú výrazné zníženie sebavedomia týkajúceho sa ich vzhľadu a postavy. Pracovné listy, kde mali dievčatá nakresliť „ja teraz“ a „ja, ak by som mohol niečo zmeniť“, často zobrazovali štíhlu figúrku v druhom prípade, zatiaľ čo v prvom bola kresba pripomínajúca „klobásu“. Tento obraz tela má vplyv na duševné zdravie, kariéru a celkový pohľad na seba. Mladým dievčatám sa často hovorí, že najdôležitejšie je byť pekná, nie šikovná, kreatívna alebo dobrá v športe.
Vplyv sociálnych médií na mládež | Katanu Mbevi | TEDxYouth@BrookhouseSchool
Legislatíva proti nereálnym ideálom
Niektoré krajiny sa snažia proti tomuto trendu bojovať aj legislatívnou cestou. Francúzsky parlament napríklad preberal zákon, ktorý by zakázal modelky s indexom telesnej hmotnosti (BMI) menším ako 18. Tento limit zodpovedá žene s výškou 170 cm a váhou 52 kg. Modelky by museli pravidelne podstupovať váženie a kontroly, pričom modelingové agentúry by niesli zodpovednosť za nedodržanie limitu. Cieľom je bojovať proti myšlienke, že agentúry môžu modelky nútiť k nezdravému chudnutiu. Podobné zákony už prijali aj krajiny ako Španielsko, Taliansko či Belgicko.
Slovenky podľa štatistík patria medzi chudšie ženy v EÚ, no aj napriek tomu je dôležité poukazovať na nebezpečenstvo extrémnych ideálov. V kontexte týchto snáh je dôležité spomenúť aj osobnosti, ktoré sa otvorene stavajú proti tomuto trendu. Napríklad česká spisovateľka Halina Pawlowská, známa svojim pozitívnym prístupom k vlastnému telu, odmieta honbu za štíhlosťou. Poukazuje na to, že „štíhle ženy, keď sú nahé, vyzerajú smutne“ a že žena s plnejšími tvarmi môže partnerovi ponúknuť viac.
Zdravý vzťah k telu a sebaprijatie
Kľúčom k zdravému vnímaniu vlastného tela je sebaprijatie a uvedomenie si, že každé telo je individuálne. Človek, ktorý má zdravý vzťah k sebe a k jedlu, nepotrebuje obhajovať svoje stravovacie návyky ani zverejňovať fotografie svojho tela na sociálnych sieťach v očakávaní pochvalných komentárov. Je dôležité uvedomiť si, že môžeme ovplyvniť určitú časť nášho vzhľadu stravou a pohybom, ale časť nášho vzhľadu je daná geneticky.
Mnohé ženy na sociálnych sieťach prezentujú len „peknú časť“, zatiaľ čo za tým sa skrývajú poruchy príjmu potravy, psychické problémy či iné zdravotné ťažkosti. Namiesto toho, aby sme sa snažili napodobniť nereálne ideály, mali by sme sa sústrediť na to, aby sme sa vo svojom tele cítili dobre a zdravo.
Prirodzená krása a ženskosť
Napríklad značky ako Victoria's Secret, ktoré predvádzajú spodnú bielizeň, často pracujú s modelkami, ktoré majú krásne a ženské postavy, na rozdiel od modeliek na haute couture prehliadkach. Tieto modelky sú často vnímané ako atraktívnejšie a zdravšie. Nejde teda len o cenu látky, ale o celkový prístup k prezentácii ženskej krásy.
Je dôležité rozlišovať medzi módnymi trendmi a dlhodobým zdravým vnímaním seba. Krása presahuje štíhlosť a spočíva v sebavedomí, jedinečnosti a zdravom tele, ktoré je pripravené žiť plnohodnotný život. Namiesto snahy o dosiahnutie nereálneho ideálu by sme sa mali zamerať na pestovanie zdravého vzťahu k sebe samým a prijať svoju jedinečnosť.
