Kontroverzný podnikateľ Marián Kočner dlhodobo využíval neštandardné obchodné praktiky a špecifické výhody, ktoré bežným podnikateľom neboli dostupné. Jeho úspech bol po roky podporený aj zhovievavosťou kontrolných orgánov, ktoré mali jeho aktivity preverovať, no často sa namiesto toho zameriavali na jeho obchodných protivníkov. Tento jav potvrdzuje aj menej známy prípad firmy Gatex, ktorý siaha až do roku 2006 a v ktorom padlo viacero trestných oznámení. M. Kočnera v tejto kauze obvinili až v roku predchádzajúcom publikovaniu tohto článku. Kľúčovú rolu v tomto prípade zohrávajú nehnuteľnosti v lukratívnej lokalite pri Pezinku a pohľadávky, ktoré slúžili ako akýsi Kočnerov biznisový nástroj.
Kočnerova eseročka a prevody miliónov
Eseročka Gatex, ktorá vznikla začiatkom deväťdesiatych rokov, bola od svojho vzniku pod vplyvom M. Kočnera. V roku 2006, keď už bol jej konateľom a majiteľom, dokonca presunul sídlo firmy na bratislavskú adresu na Kolibe, kde si v tom čase uvádzal trvalý pobyt. Firma tam sídli dodnes, hoci ju koncom roka 2006 M. Kočner predal svojej bývalej účtovníčke Simone Mojžišovej. Tesne pred týmto predajom však stihol zrealizovať niekoľko významných bankových prevodov.
Podľa policajných dokumentov, na základe ktorých krajská polícia v Bratislave v predchádzajúcom roku obvinila podnikateľa, si Gatex pár dní pred predajom vzal veľký bankový úver vo výške 25 miliónov vtedajších slovenských korún. Účelom úveru bola kúpa a rekonštrukcia nehnuteľnosti, konkrétne kúpa nehnuteľností v lukratívnej lokalite Kučišdorfská dolina pri Pezinku.
Deň po pripísaní peňazí z úveru na firemný účet previedol M. Kočner podľa policajného uznesenia 16 miliónov korún na účet predávajúceho Adolfa Gyuríka s odôvodnením, že mu „práve uhradil kúpnu cenu za nehnuteľnosti“. Písal sa 8. november 2006. A. Gyurík však Kočnerovi oznámil, že ešte nemá vypracovanú kúpnu zmluvu, a preto ju nemôže v daný ani nasledujúce dni podpísať. M. Kočner mu vtedy uviedol, „nech teda už vyplatené finančné prostriedky… vráti späť a znova sa to celé zrealizuje až po podpise kúpnej zmluvy“. Peniaze A. Gyurík poslal späť v dvoch častiach na účet uvedený M. Kočnerom.
Nasledujúci deň si M. Kočner ešte vybral z firemného účtu ďalších 4,5 milióna korún, čo zodpovedá takmer 150 tisícom eur. Deň nato, 10. novembra, už za firmu Gatex konala nová majiteľka. Tá sa o prevodoch svojho predchodcu dozvedela až neskôr. Po pár dňoch už reálne uzatvorila spomínanú kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, no peniaze nedostal ani predávajúci a na firemnom účte už ani neboli. K druhému prevodu vo výške 4,5 milióna korún M. Kočner uviedol, že ide o „jeho províziu za sprostredkovanie úveru“, k čomu však podľa nej nemal ani písomnú, ani ústnu zmluvu.
Krajská polícia M. Kočnera pre uvedené prevody obvinila z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. V odôvodnení obvinenia sa opierala okrem iného o to, že „v prvom rade je nesporné, že Mgr. Marián Kočner pri opísanom skutku vystupoval v pozícii konateľa, ktorému zo zákona vyplýva povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti“, a tiež, že „objektívne stránky trestného činu je možné vyvodiť z reálneho úbytku majetku spoločnosti“. V dôsledku týchto udalostí musela nová konateľka pôvodné nehnuteľnosti predať. Právny zástupca M. Kočnera Michal Mandzák na otázky týkajúce sa firmy Gatex reagoval, že M. Kočnera obhajuje len v trestnej veci zmeniek.
Samotný M. Kočner, ktorý je momentálne vo vyšetrovacej väzbe pre opakovanú závažnú trestnú činnosť, vo svojej výpovedi pred políciou v inej súvislosti s prípadom Gatex pred dvomi rokmi uviedol, že S. Mojžišová mu ako bývalá účtovníčka jeho firiem zanechala „mnoho nezrovnalostí a nezaplatených dávok štátu“.
Kolotoč ďalších udalostí okolo pezinských nehnuteľností
Medzitým sa okolo pezinských nehnuteľností rozbehol kolotoč ďalších udalostí. Nová konateľka pôvodný úver od J&T Banky po dvoch rokoch refinancovala v Tatra banke, pričom ho ešte navýšila. Banka začala klientke posielať upozornenia, ktoré však ona vyhodnocovala ako nezrovnalosť na strane banky. Klientka si na základe dodatku bola istá, že posiela banke celú dohodnutú mesačnú sumu, nielen istinu. Nakoniec sa dohodla s bankou na vyššom ručení, no aj po založení ďalšej nehnuteľnosti banka v apríli 2012 pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý v tom čase mal hodnotu 870-tisíc eur.
Tatra banka sa k prípadu vzhľadom na bankové tajomstvo vyjadriť nemohla. Vo všeobecnosti však jej hovorkyňa Zuzana Žiaranová uviedla, že „banka má podľa zmluvy o úvere právo požadovať predčasné splatenie úveru, ak nastanú okolnosti uvedené v zmluvnej dokumentácii“. Tými je napríklad meškanie so splátkami po určitý čas. „Ak nastane ktorákoľvek z týchto udalostí, bez ohľadu na to, či sa predtým doplní zabezpečenie, banka má uvedené oprávnenie,“ doplnila Z. Žiaranová. V takom prípade, ak snaha o riešenie je aj po opakovaných rokovaniach s klientom neúspešná, môže banka vyzvať na mimoriadne splatenie úveru s lehotou do troch dní.
Vo veci padlo aj predbežné opatrenie pezinského súdu okolo leta 2012 na pohľadávku, ktorej súčasťou boli aj založené pezinské nehnuteľnosti. No tesne predtým ju už získal od banky nový vlastník. Pritom podľa S. Mojžišovej nový vlastník neponúkol banke za pohľadávku najvyššiu sumu. Z. Žiaranová opäť vec nemohla vzhľadom na bankové tajomstvo komentovať konkrétne. Vo všeobecnosti však uviedla, že „banka postupuje pohľadávky z nesplatených úverov za najlepšiu cenu. Banka sa v prípade mimoriadnej splatnosti môže rozhodnúť pre výkon záložného práva, teda predaj založenej nehnuteľnosti alebo jej postúpenie nejakému záujemcovi. Druhý proces sa nemôže diať cestou verejnej ponuky, kvôli bankovému tajomstvu. Ale deje sa spravidla zaslaním výzvy konkrétnym záujemcom, ktorí majú s bankou dohodu o mlčanlivosti. V prípade úveru spojeného s Gatexom podľa policajnej výpovede pracovníčky banky výzvy zaslali trom klientom. Jedným z nich bol práve M.
Vstup karibskej firmy Midas Investment a Emil Sisák
Do hry o nehnuteľnosti tak vstúpila aj karibská firma Midas Investment, známa z iných káuz okolo M. Kočnera. Zavraždený novinár Ján Kuciak tiež v predchádzajúcom roku pre portál Aktuality.sk zistil, že Midas ovládal firmy, ktoré inkasovali miliónové vratky DPH od štátu za obchody s hotelmi na Donovaloch. Nad hotelmi mal kontrolu M. Kočner.
Midas Investment má podľa policajnej výpovede zastupovať na Slovensku od konca roka 2012 Emil Sisák. Človek, ktorý má trvalý pobyt vo Švajčiarsku a prechodný v Bratislave, sa obrátil v roku 2013 na NAKA v Banskej Bystrici s trestným oznámením na „protivníkov“ M. Kočnera v kauze Gatex. NAKA Banská Bystrica, konkrétne jej protikorupčná jednotka, začala stíhanie ľudí „z druhej strany“ obchodu v Gatexe v roku 2015. Následne v októbri 2017, zhruba dva mesiace po tom, čo bratislavskí policajti obvinili samotného M. Kočnera, jeho protivníkov obžalovali. Bystrická NAKA v minulosti často riešila prípady okolo M. Kočnera, pričom jej vyšetrovanie sa medializovane často končilo bez zistenia pochybení.
Redakcia sa snažila s E. Sisákom skontaktovať cez mobil uvedený v policajných dokumentoch, no v čase telefonátov bol opakovane nezastihnuteľný a nereagoval ani na SMS. NAKA v konaní iniciovanom E. Sisákom vypočula v roku 2016 aj M. Kočnera. Vo výpovedi na otázku, aký je jeho vzťah k Midasu, odpovedal, že „s touto spoločnosťou mám uzatvorenú zmluvu o investičnej spolupráci, a to asi od júna 2012. Na základe uvedenej zmluvy pre túto spoločnosť vyhľadávam zaujímavé pohľadávky na Slovensku, ako i v Českej republike.“ V inej časti svojej výpovede M. Kočner tiež spomenul, že v súvislosti so spornými nehnuteľnosťami v Pezinku bol E. Sisák predložiť listiny na kataster „spolu so mnou“. A pri inej otázke opísal, že vie „o všetkých aktivitách spol. Midas Investment“. V prípade Gatex okrem obvinenia Kočnera, súdneho sporu s bankou a stíhania novej konateľky a jej partnera P. Jánošíka na podnet E. Sisáka prebieha ešte žaloba o určenie existencie záložného práva, a to medzi Midasom a pôvodným predávajúcim A. Gyuríkom.
TREND sa pýtal aj polície, aké všetky konania v kauze Gatex prebiehajú a v akom sú štádiu. „V prípadoch súvisiacich s M. K. nebudeme vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie a dokazovanie poskytovať žiadne informácie,“ reagoval hovorca policajného prezídia Michal Slivka.
FUNDAMENTÁLNÍ ANALÝZA | Praktický návod pro začátečníky
Kočnerov vplyv a obchodný model
Marián Kočner bol podľa viacerých ľudí v istom zmysle geniálny. Geniálny v získavaní informácií, ktoré potom dokázal umne „zobchodovať“. Išlo najmä o informácie typu kto má kde aké problémy, pohľadávky, dlhy. Ako jeho protivníci „na druhom brehu“ figurovali teda ľudia, ktorí sa dostali do núdze. A to neúspechom v podnikaní, podrazom, ale aj vlastnými nie celkom čistými úmyslami. No v každom prípade mali všetci proti sebe človeka, s ktorým súperiť bolo nad ich možnosti.
Okrem toho, že vedel, kde informácie zohnať a ako si ich pospájať (čím sa ani netajil, a preto sa na neho veritelia aj sami obracali s ponukou na riešenie pohľadávok), mal v rukách aj zbraň navyše - vplyv. Vplyv na vyšetrovacie orgány. Nijako inak sa nedá nazvať opakovaný jav, keď vždy, len čo sa jeho biznisplánom niekto vzoprel, začala „elitná“ polícia namiesto vyšetrovania Kočnerových nezrovnalostí stíhať jeho protivníkov. Zdá sa, že na Kočnera dostala polícia s prokuratúrou v posledných mesiacoch skutočne „zelenú“. No zjavne zelenú nedostala policajná inšpekcia na riešenie jeho „vplyvu“.
Vila po Pavlovi Ruskovi a investícia Širokého syna
Mladý Juraj Široký, ktorý je predsedom predstavenstva Váhostavu, sa rozhodol zveľadiť haciendu. Syn Juraja Širokého sa musel poriadne plesknúť po vrecku. Kúpil totiž haciendu po Pavlovi Ruskovi, ktorú pre cenu a veľkosť nevedeli v dražbe predať dlhé dva roky. Nakoniec ju odkúpil Marián Kočner, no ani ten si ju nenechal pre seba a predal ju ďalej.
Ako je známe, Širokého syn je predsedom predstavenstva reštrukturalizovaného Váhostavu, ktorý dlhuje ľuďom milióny eur. To vyvoláva otázky, čo si o novej investícii myslia jeho veritelia.
Obrovská vila: Vila, ktorú dal postaviť Pavol Rusko v milionárskej štvrti na Strmých vŕškoch v Záhorskej Bystrici, sa podľa katastra rozkladá na 524 štvorcových metroch. Patrí k nej obrovská záhrada s jazierkom a fontánou. Obopína ju vysoký plot pre zabezpečenie súkromia. Podľa dražobného inzerátu z roku 2012 mala len úžitková plocha domu 780 štvorcových metrov, keďže je dvojpodlažný. Na začiatku draženia za ňu chceli 2,2 milióna eur. Inzerát lákal záujemcov napríklad na bazén, bowlingovú miestnosť, menší kurt či sklad vín.
Na podnikanie? Možno práve preto o ňu prejavil záujem mladý Široký. „Čo sa týka spomínanej nehnuteľnosti, bola kúpená na investičný a komerčný cieľ. Pán Široký mladší sa totiž okrem aktivít vo Váhostave-SK venuje iným činnostiam, napríklad v developérskej oblasti, a verí, že spomínaná nehnuteľnosť v tejto lokalite sa dá po kúpe a zveľadení zhodnotiť,“ reagovala hovorkyňa Širokých Michaela Kováčik-Grendelová. To, či ju kupoval ako súkromná osoba, alebo na firmu, nekonkretizovala. V čase, keď vilu kúpil Marián Kočner, vyhlasoval o nej, že má cenu asi 2,5 až 3 milióny eur. Za koľko ju vtedy kúpil, neprezradil, no prvotný inzerát ju ponúkal za 2,2 milióna eur. Spomínané zhodnotenie by teda mohlo byť slušné.
Čítajte viac: Kauza Váhostav
Veritelia sa trápia: „To je výsmech. Beztrestnosť. Pod nimi ľudia kapú a oni robia takéto investície,“ krúti hlavou Milan Blaho, jeden z veriteľov Váhostavu, ktorý sa podieľal na boji za ich práva. „Splácam banke peniaze, ktoré by som vôbec nemusel platiť,“ hovorí nahnevane a dodáva, že zažil štyri reštrukturalizácie za sebou a musel si pre dlžníkov vziať úver. „Nemôžem riešiť ani vlastné bývanie, musel som sa s rodinou presťahovať do lacnejšieho, lebo sa päť rokov snažím a robím na hajz..v,“ dodáva. „Čo si o tom môžeme myslieť? Čo zmôže chudoba,“ pýta sa zas rozhorčene 22-ročný Dominik Oláh, ktorý sa tiež pre Váhostav zadlžil a ešte musí ľuďom, ktorí pre neho na stavbe diaľnice pracovali, splácať peniaze. On tie svoje však od Váhostavu nedostal.
Makajú: Pri vile, ktorá od bráničky nevyzerá taká obrovská, aká v skutočnosti je, už pobehujú robotníci. Na dvore stál kontajner so stavebným odpadom a v čase našej návštevy tam prišli aj vodári. Pri vile vládol hneď od skorého rána čulý ruch a bolo jasné, že sa v nej robí rekonštrukcia. „Mení sa všetko, ešte aj žulové obloženie,“ dozvedeli sme sa od človeka, ktorý nechcel byť menovaný.
Rodinné vŕšky a majetky Širokých
V lokalite populárnej medzi boháčmi, na Strmých vŕškoch, má svoju rozľahlú trojpodlažnú haciendu aj Juraj Široký starší. Tá má zastavanú plochu aj s nádvoriami vyše osemsto štvorcových metrov. Nechýba jej obrovská záhrada, tenisové kurty ani záhradný domček s rozlohou bežného bytu. Hneď vedľa má vilu jeho syn. Ani vila mladšieho Širokého nie je malá, podľa listu vlastníctva má zastavanú plochu aj s nádvoriami 410 štvorcových metrov. Okrem toho podľa medializovaných informácií vlastní starší Široký vilu na Bahamách. Tú si údajne dal postaviť bližšie pri pláži namiesto pôvodnej, ktorú predával cez Sotheby’s za vyvolávaciu cenu 18 miliónov eur.
Širokí sú celkovo zaťažení na nehnuteľnosti. V Starom Smokovci stojí vila pomenovaná po manželke staršieho Širokého Zlatici. Nachádza sa kúsok pod lanovkou na Hrebienok. Do rodinného portfólia patrí aj štvorhviezdičkový hotel Bellevue. Ten je neďaleko vily Zlatica a okrem iného v ňom majú bazén, sauny i sqaushové ihrisko. V akciovke s rovnakým názvom, ako má hotel, sedí Zlatica Široká v predstavenstve. Širokého rodina má vplyv aj na hotel Doubletree by Hilton pri bratislavskom zimnom štadióne. Superboháč Juraj Široký starší bol v roku 2013 na 32. mieste v rebríčku najbohatších Čechov a Slovákov. Hodnota jeho majetku sa odhadovala na 214 až 253 miliónov eur.
Kauza Váhostav a jej dôsledky
Kauza reštrukturalizácie stavebnej firmy Váhostav, ktorej predsedom a podpredsedom predstavenstva sú Širokí, zasiahla stovky ľudí. Stavebný gigant nemal na platenie dlhov. V bankách sa dlh Váhostavu-SK vyšplhal na sumu 26,7 milióna eur. Ďalších 85 miliónov eur dlhovala firma dodávateľským spoločnostiam. Pohľadávky dodávateľov patrili medzi nezabezpečené, a teda najrizikovejšie.
Spoločnosť išla namiesto do konkurzu, kde by sa rozpredával jej majetok, do reštrukturalizácie. To znamenalo odpísanie časti dlhov a pokračovanie činnosti firmy. Malí veritelia mali najskôr dostať 15 percent zo svojich pohľadávok. Neskôr vláda rozhodla, že prostredníctvom spoločnosti Slovenská reštrukturalizačná, ktorú na tento účel založila, ich pohľadávky odkúpi, ale len za 50 percent ich hodnoty a maximálne do výšky 200-tisíc eur. Štát za to vraj neskôr získa akcie Váhostavu. Prípad rieši polícia. Tesne po voľbách vzniesol vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry obvinenie voči trom osobám z prostredia manažmentu stavebnej spoločnosti. Polícia ich obvinila pre podozrenie zo spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa. Ak sa dokáže vina, obvineným hrozí väzenie od troch do osem rokov.
Z ruky do ruky: História vily
Vila má celkom zaujímavú históriu. Postavil ju Pavol Rusko v čase, keď šéfoval televízii Markíza. Neskôr, keď sa dostal do finančných problémov, bol nútený svoje nehnuteľnosti rozpredať. Vila na Strmých vŕškoch bola v ponuke dva roky. Nakoniec ju kúpil, paradoxne, podnikateľ Marián Kočner, ktorý sa s Ruskom sporil o podiel v Markíze a v auguste 1998 televíziu dokonca obsadili jeho „chlapci“. Kočner ju onedlho predal podnikateľovi Emilovi Šišákovi, ktorý má trvalý pobyt vo Švajčiarsku.
Šišák sa v minulosti „preslávil“ napríklad tým, že požičal auto hokejistovi a v tom čase aj poslancovi za SNS Vincentovi Lukáčovi. Vozidlo potom niekto podpálil. Podľa informácií z roku 2014 chcel vilu prenajímať niektorému zastupiteľskému úradu arabskej alebo ázijskej proveniencie. V tejto súvislosti je zaujímavé stretnutie Mariána Kočnera a Juraja Širokého staršieho na kávičke, ktoré bolo zaznamenané v januári.
