V živote každého rodiča, najmä v období rozchodu či rozvodu, nastáva situácia, kedy sa riešia otázky týkajúce sa budúcnosti detí. Jednou z najcitlivejších tém je, s ktorým z rodičov budú deti žiť. Často sa v tejto súvislosti objavujú rôzne mýty a nejasnosti, najmä pokiaľ ide o vek, od ktorého sa súd pýta detí na ich názor. Je dôležité pochopiť, ako tento proces funguje v praxi, aké sú práva dieťaťa a aké sú povinnosti súdu a rodičov.
Názor dieťaťa v súdnych sporoch: Viac ako len "pýtať sa"
V slovenskej legislatíve platí, že dieťa sa nie len môže, ale musí vyjadriť ku všetkým sporom, ktoré sa ho dotýkajú. Jeho názor sa pritom zisťuje spôsobom, ktorý je primeraný jeho veku a psychickej vyspelosti. Cieľom je zabezpečiť, aby dieťa rozumelo tomu, čo od neho dospelí chcú, a aby sa mohlo slobodne a citlivo vyjadriť.
Základným princípom je, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní, ktoré sa ho týka. Toto právo dieťaťa vyjadriť svoj názor je zakotvené aj v zákone o rodine. Súd sa detí pýta na ich názor, pretože bez poznania ich perspektívy nemôže objektívne rozhodnúť v spore rodičov.
Vypočutie dieťaťa: Kto a ako ho realizuje?
Väčšinou vypočutie dieťaťa realizuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je v súdnom konaní ustanovený ako kolízny opatrovník, teda zástupca dieťaťa. Tieto nenápadné návštevy pracovníkov úradu a krátky rozhovor s deťmi sú bežnou súčasťou procesu. V zložitejších prípadoch, keď sú postoje rodičov diametrálne odlišné, môžu byť deti vypočúvané priamo na úrade, často za prítomnosti psychológa. Ak je situácia mimoriadne nejasná, môže byť ku konaniu privolaný aj znalec.
V niektorých prípadoch, najmä pri rozhodovaní o úprave styku s maloletým dieťaťom, sa súdy obracajú priamo na deti. Hoci neexistuje striktne stanovený vek, od ktorého si dieťa môže slobodne vybrať, s ktorým rodičom chce žiť, prax ukazuje, že súdy zvyčajne vypočúvajú deti priamo na pojednávaní od približne 12 rokov veku. Nie je však vylúčené, že súd vypočuje aj mladšie dieťa, ak dosiahne dostatočnú psychickú vyspelosť. Existujú prípady, kedy boli vypočuté aj 8-ročné deti, hoci v niektorých situáciách to nemusí byť pre dieťa vhodné a výsluch realizuje radšej detský psychológ mimo súdnej miestnosti.
Mýty o veku a rozhodovaní detí
Častým mýtom je, že dieťa sa od 13 rokov môže na súde samo rozhodnúť, s ktorým rodičom chce žiť. Toto tvrdenie je však len fámou. Hoci názor staršieho dieťaťa má väčšiu váhu, súd musí pri rozhodovaní prihliadať na všetky okolnosti prípadu a na najlepší záujem dieťaťa. Názor dieťaťa je dôležitým faktorom, ale nie jediným rozhodujúcim kritériom. Súd má zodpovednosť korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa, ak by ich priame naplnenie nebolo v jeho najlepšom záujme.
Dohoda rodičov: Najlepšie riešenie pre dieťa
Vždy je ideálne, ak sa rodičia dokážu na starostlivosti o deti po rozchode dohodnúť. Mimosúdne riešenie situácie prostredníctvom mediátora, psychológa alebo iného poradcu môže byť pre všetky strany, a najmä pre deti, oveľa menej traumatizujúce. V prípade, že dohoda nie je možná, môže pomôcť intervencia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Dôležité je z každého stretnutia na úrade si dať zhotoviť záznam, ktorý môže slúžiť ako poistka.
Manipulácia a psychická labilita dieťaťa: Citlivá oblasť
V prípade podozrenia, že jedno z detí je manipulované jedným z rodičov, alebo je psychicky labilné a bojí sa jedného z rodičov, je situácia komplikovanejšia. Súd musí tieto faktory zohľadniť. V praxi sa často osvedčuje, že deti dokážu oceniť toho "férovejšieho" rodiča, ktorý im menej vymýva hlavu a poskytuje im väčší priestor na "dýchanie". Nie je pravda, že deti vždy ostávajú s bonitnejším rodičom. Dôležité je, aby dieťa malo možnosť vyjadriť svoj názor bez nátlaku a aby sa mohlo slobodne rozhodnúť, s kým sa cíti najlepšie.
Otec a jeho práva: Boj o kontakt s dieťaťom
Otec päťročnej dcéry, ktorý sa rozišiel s bývalou partnerkou a napriek tomu, že jej pravidelne prispieval na výživu, jej už neumožňuje stretávať sa s dcérou, čelí zložitej situácii. Bývalá partnerka ho očierňuje a tvrdí, že nie je dobrý otec a dcéra s ním nie je v bezpečí. V takomto prípade je dôležité, aby sa otec aktívne bránil na súde. Ak nie je alkoholikom, neberie drogy, má zabezpečené bývanie a zamestnanie, vedie usporiadaný život a nebol súdne trestaný za násilnú trestnú činnosť, neexistuje právny dôvod, aby mu bol zakázaný styk s maloletou dcérou.
Na súde je možné sa brániť predkladaním dôkazov o bezproblémovom vzťahu s dcérou a o plnení si rodičovských povinností. V súvislosti s určením výživného môže otec požiadať o preukazovanie peňazí vynaložených na dieťa, ako sú doklady o nákupe oblečenia či stravy. Otec má tiež právo požiadať, aby jeho dcéra vyjadrila svoj názor na to, ako sa s ním cíti, či je šťastná a nemá pocit strachu. Súd pri rozhodovaní o styku s dieťaťom berie do úvahy predovšetkým najlepší záujem dieťaťa.
Právne aspekty: Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
V kontexte rozchodu rodičov sa môže objaviť aj otázka zrušenia a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Súd na návrh zruší BSM, ak jeden z manželov získa oprávnenie na podnikateľskú činnosť, alebo zo závažných dôvodov, ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom. Po zániku BSM si manželia vyporiadajú spoločný majetok. Pri vyporiadaní sa vychádza z rovnakých podielov oboch manželov, pričom sa prihliada na potreby maloletých detí, starostlivosť o rodinu a na zásluhy pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí.
Vyporiadať spoločne nadobudnutý majetok je možné dohodou, súdnym rozhodnutím alebo zo zákona. Ak sa do troch rokov od zániku BSM nedohodnú a nikto nepodá návrh na súd, platí vyporiadanie zo zákona. V prípade, že bola uzavretá dohoda o vyporiadaní, je možné ju napadnúť žalobou, ak na to existujú splnené podmienky, najmä ak ide o tzv. odporovanie právnemu úkonu v rámci trojročnej premlčacej lehoty.
Rozhodnutia súdov a medzinárodné právo
Súdne rozhodnutia v oblasti starostlivosti o deti a styku s nimi sa riadia najmä najlepším záujmom dieťaťa. V kontexte medzinárodných vzťahov platí, že rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach vydané súdom iného členského štátu Európskej únie (s výnimkou Dánska) sú v Luxembursku v plnom rozsahu uznávané a vykonateľné bez potreby ďalšieho vyhlásenia o vykonateľnosti. Toto sa týka aj rozhodnutí o práve styku a návrate dieťaťa.
Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia je integrálnou súčasťou súdnej ochrany. V prípade, že jeden z rodičov opakovane a bezdôvodne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Je nevyhnutné, aby rodičia spolupracovali a uvedomovali si dôležitosť oboch rodičov v živote dieťaťa, čím sa predchádza vzniku psychických problémov u detí a zabezpečuje sa ich zdravý vývoj.