Slovensko, krajina s bohatou históriou a kultúrou, sa v posledných rokoch stáva dočasným domovom pre mnohých mladých ľudí, najmä z Ukrajiny. Vojnový konflikt na ich rodnej zemi prinútil rodičov hľadať pre svoje deti bezpečné útočisko a možnosť pokračovať vo vzdelávaní. Mnohí z nich prišli na Slovensko s nádejou na bezstarostné študentské roky, no realita často prináša nečakané výzvy a neistotu.
Študentské sny v neistých časoch
V súvislosti s vojnou na Ukrajine, mnohí rodičia poslali svoje deti na Slovensko s cieľom ochrániť ich pred konfliktom a zároveň im zabezpečiť pokračovanie vo vzdelávaní. Tieto deti, často vo veku od šestnástich do osemnástich rokov, prichádzajú na Slovensko bez blízkych, príbuzných či priateľov. Ich rodičia, ktorí často pracujú v zahraničí, sa snažia zabezpečiť im čo najlepšie podmienky, no realita na mieste môže byť pre tieto mladé duše mimoriadne náročná.
„Odhadujeme, že ukrajinských detí vo veku od šestnástich do osemnástich rokov, je na Slovensku okolo päťtisíc. Tých, čo nemajú rodičovskú starostlivosť, je zhruba tisíc. To je veľa. Veľmi veľa,“ hovorí komisár pre deti Jozef Mikloško pre PLUS 7 DNÍ. Táto štatistika odhaľuje vážnosť situácie - stovky detí a tínedžerov sa ocitajú bez adekvátnej podpory a dohľadu, čo predstavuje významné riziko pre ich budúcnosť.
Problémom je aj to, že mnohí kompetentní na Slovensku si pôvodne mysleli, že vojna netrvá dlho a deti sa čoskoro vrátia domov. „Lenže situácia sa naťahuje. Hrozí, že mladí, ktorých potenciál by sme mali využiť, sa pre nesprávny prístup zradikalizujú,“ varuje Mikloško. Táto nepripravenosť systému môže mať dlhodobé negatívne dôsledky.
Život na hrane: Internáty, vlaky a nákupné centrá
Situácia sa stáva komplikovanejšou, keď sa zmenia podmienky na internátoch alebo keď skončia prázdniny a deti sa nemôžu vrátiť domov. Príkladom je príbeh Saši, vtedy 15-ročnej študentky z Kryvého Rihu, ktorá sa po zatvorení internátu na Dušičky ocitla bez strechy nad hlavou. „Mala som zaplatený celý mesiac, aj víkendy, ale zrazu som nemala kde spať. Nevedela som sa ani nadýchnuť od stresu,“ opisuje svoje trápenie. V jej prípade pomohli známi známych, no musela odísť do Maďarska, čo nebolo legálne. Po tejto skúsenosti si hľadala brigádu, no vzhľadom na vek potrebovala zákonného zástupcu, ktorého nemala.
Mnohí ukrajinskí tínedžeri sa ocitajú v situácii, keď nemajú kam ísť a trávia čas jazdením po Slovensku vlakmi, aby si „zabíjali čas“ a mali aspoň nejakú strechu nad hlavou. Niekedy sa zgrupujú pri nákupných centrách, kde sa objavujú aj nežiaduce javy ako alkohol či fajčenie. Tieto javy sú varovným signálom, že mladí ľudia, ktorí sú ďaleko od domova a bez podpory, hľadajú únik a spôsoby, ako sa vyrovnať s ťažkou situáciou.
„Ste v cudzom štáte, nerozumiete jazyku, v škole vás neprijmú. Chcete niekam patriť. A keď sa pridáte k partii, spravíte aj veci, ktoré by ste inak nespravili - rozbijete niečo, zničíte. Keby ste boli doma, nerobili by ste to, ale tu nie sú rodičia, ktorí vám určia pravidlá,” priznáva mladý Ukrajinec Davyd, ktorý prišiel na Slovensko študovať. Jeho príbeh poukazuje na psychický tlak, ktorému sú títo mladí ľudia vystavení, a na to, ako sa môžu správať v neznámom prostredí bez jasných pravidiel a dohľadu.
Systémové nedostatky a hľadanie riešení
Komisár pre deti Jozef Mikloško upozorňuje na to, že Slovensko nie je na túto situáciu pripravené. „Naši kompetentní si mysleli, že vojna nepotrvá dlho a deti sa vrátia. Lenže situácia sa naťahuje.“ Problémom je aj to, že mnohé deti sa ocitajú v právnom vákuu, keď nemajú zákonného zástupcu. „Títo neplnoletí sa nemôžu prihlásiť o štatút odídenca, otvoriť účet, ísť k lekárovi či vybaviť si poštu.“
Túto situáciu neraz suplujú nezištní jednotlivci a organizácie. Právnička Alona Kurotova, ktorá sama pochádza z Krymu, pomáha mladým Ukrajincom, ako je Davyd, ktorého si vzala do opatrovníctva, aby sa vyhli vyhosteniu. „Štát však jedna súkromná právnička nemá šancu suplovať,“ konštatuje Mikloško.
Ďalším problémom sú aj agentúry, ktoré za poplatok vybavujú štúdium a odvoz detí z Ukrajiny. „Za jedno dieťa zinkasujú dvetisíc až tritisíc eur. Na Ukrajine bola vlani priemerná hrubá mesačná mzda 524 eur, je teda zrejmé, že nie každý na to má prostriedky,“ uvádza Mikloško. Tieto agentúry niekedy vybavia len formálnu záležitosť, pričom deti reálne ostávajú bez rodičovskej starostlivosti a bez zákonného zástupcu.
Riziká a potenciál
Nečinnosť v tejto oblasti môže viesť k vážnym dôsledkom. „Hrozí, že mladí, ktorých potenciál by sme mali využiť, sa pre nesprávny prístup zradikalizujú,“ varuje Mikloško. Psychológ Viktor Križo dodáva, že „mládež v povojnovom stave sa brutálne radikalizuje.“ Upozorňuje na to, že Slovensko dostalo od Európskej únie sto miliónov eur na pomoc ukrajinským deťom, no tieto peniaze sa minuli na renovácie budov a „pre ukrajinské deti sa neurobilo takmer nič.“
Bezpečnostný konzultant Vladimír Buráš si všimol, že sa v nákupných centrách a na verejných priestranstvách pohybujú skupiny mladých Ukrajincov, ktorí nemajú vyriešenú školskú dochádzku ani denný režim. „Nemajú vyriešenú školskú dochádzku ani denný režim. To nie je štandardné správanie, ktoré by sa malo nechať bez povšimnutia,“ hovorí. „Obávam sa, že nám tu rastie veľká komunita, ktorá si začne riešiť veci sama. Naši úradníci im nerozumejú a nie sú pre nich partnerom. Je najvyšší čas, aby štát nastavil jasný prístup.“
Situácia ukrajinských detí a tínedžerov na Slovensku je komplexný problém, ktorý si vyžaduje koordinovaný a dlhodobý prístup. Zanedbanie tejto problematiky môže viesť k sociálnym problémom, radikalizácii mládeže a strate ich potenciálu. Je nevyhnutné, aby štátne orgány, samosprávy a mimovládne organizácie spoločne hľadali efektívne riešenia, ktoré zabezpečia týmto mladým ľuďom nielen bezpečné prostredie, ale aj možnosti na plnohodnotný rozvoj a integráciu do spoločnosti.
Vplyv konsolidácie verejných financií na živnostníkov
Okrem problematiky ukrajinských detí, Slovensko čelí aj iným výzvam, ktoré sa dotýkajú najmä podnikateľského prostredia. V minulom roku na Slovensku podľa portálu Finstat zaniklo viac ako 54-tisíc živností, zatiaľ čo novozaložených bolo len približne 50-tisíc. Po prvýkrát od roku 2016 sa stalo, že počet zaniknutých živností prevýšil počet tých nových. Tento trend naznačuje, že podnikateľské prostredie sa stáva menej atraktívnym a viac náročným.
Prichádzajúce zmeny v odvodovej politike, ktoré sú súčasťou konsolidačného balíka, môžu túto situáciu ešte viac prehĺbiť. Hoci cieľom je stabilizovať verejné financie, v praxi to znamená ďalšie povinnosti pre ľudí, ktorí už dnes podnikajú na hrane možností.
Od januára 2026 budú musieť noví podnikatelia platiť sociálne odvody vo výške 131,34 eura mesačne už od šiesteho mesiaca podnikania a bez ohľadu na výšku príjmu. Doteraz platilo, že SZČO mali odvodové prázdniny až 12 mesiacov, v niektorých prípadoch dokonca 18 až 21 mesiacov. Toto skrátenie odvodových prázdnin môže byť pre začínajúcich podnikateľov, ktorí si v prvom roku budovania firmy nedokážu zabezpečiť dostatočne vysoký príjem, likvidačné.
Ďalšou zmenou je zvýšenie vymeriavacieho základu pre minimálne odvody. Kým dnes sa minimálne odvody počítajú z 50 % priemernej mzdy, po novom to bude 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Podľa odhadov rezortu financií sa sprísnenie pravidiel dotkne až 167-tisíc živnostníkov, teda približne 79 % všetkých SZČO, ktorí už dnes platia minimálne odvody. Najviac zasiahne drobných podnikateľov, remeselníkov a freelancerov s nízkymi príjmami.
Slovenský živnostenský zväz upozorňuje, že nová legislatíva môže vyvolať masívne rušenie živností. Podnikatelia sa obávajú, že vyššie odvody ich donútia prejsť späť do zamestnaneckého pomeru alebo pracovať načierno. Zánik živností môže zasiahnuť celé odvetvia. „Menej remeselníkov a drobných služieb sa okamžite prejaví na dostupnosti prác a služieb pre bežných ľudí. Klesne aj konkurencia, čo môže viesť k vyšším cenám,“ uvádza sa v materiáloch.
Ministerstvo financií SR tvrdí, že cieľom je spravodlivejšie nastavenie systému a boj proti tzv. fiktívnym živnostiam. Podľa odhadov má tento krok priniesť rozpočtu približne 40 miliónov eur ročne. Podnikatelia však namietajú, že vyššie odvody ich konkurencieschopnosť nezvýšia. Už dnes zápasia s rastúcimi nákladmi na energie, materiály či prenájmy. Dodatočné povinné platby môžu byť pre mnohých poslednou kvapkou.