Kapitálové fondy predstavujú dôležitý nástroj, ktorý umožňuje spoločníkom kapitálových spoločností (akciových spoločností, jednoduchých spoločností na akcie a spoločností s ručením obmedzeným) dodatočne posilniť vlastné imanie svojich firiem. Táto oblasť je však mimoriadne komplexná, pretože spája obchodnoprávne, účtovné a daňové aspekty, čo v praxi vyvoláva množstvo otáznikov a nejasností. Do konca roka 2017 kapitálový fond existoval bez explicitnej právnej úpravy, napriek tomu ho spoločnosti využívali na posilnenie svojho finančného postavenia. Od 1. januára 2018 však Obchodný zákonník priniesol do problematiky kapitálového fondu z príspevkov legislatívny rámec a pravidlá pre jeho tvorbu, účtovanie a zdaňovanie. Táto zmena síce priniesla väčšiu transparentnosť, ale zároveň otvorila dvere novým nejasnostiam, najmä v súvislosti s fondami vytvorenými pred rokom 2018.
Čo je kapitálový fond z príspevkov a ako funguje?
Kapitálový fond z príspevkov je tvorený výlučne z vkladov spoločníkov, ktorí sú podielnikmi na základnom imaní spoločnosti. Od roku 2018 už nie je možné prostriedky do kapitálového fondu len tak "preúčtovať". V účtovníctve fond vzniká až po reálnom splatení vkladu, či už ide o peňažný alebo nepeňažný vklad. Vklad pohľadávky voči spoločnosti sa považuje za nepeňažný vklad, ktorý musí byť ocenený znaleckým posudkom, ak nie sú splnené špecifické podmienky oslobodenia od tohto požadavku.
Tvorba a právna úprava kapitálového fondu z príspevkov
Novela Obchodného zákonníka v roku 2017 zaviedla pojem kapitálový fond z príspevkov, ktorý môžu vytvárať výlučne kapitálové spoločnosti. Vytvorenie kapitálového fondu nie je povinné, ale ak sa spoločníci alebo akcionári rozhodnú pre jeho zriadenie, musí byť táto skutočnosť upravená v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách spoločnosti. V prípade spoločností s ručením obmedzeným sa táto úprava nachádza v zakladateľskej listine alebo spoločenskej zmluve. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu pred vznikom spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia. Po vzniku spoločnosti schvaľuje jeho tvorbu valné zhromaždenie. Pri vytvorení kapitálového fondu nie je nevyhnutné, aby zakladateľská zmluva, zakladateľská listina, spoločenská zmluva či stanovy obsahovali konkrétnu výšku kapitálového fondu.
Podľa § 217a ods. 1 Obchodného zákonníka sa na splatenie príspevku akcionára alebo spoločníka do kapitálového fondu primerane použijú ustanovenia o vkladoch, a za kapitálový fond sa považujú až okamihom splatenia. Vkladom môže byť peňažný alebo nepeňažný vklad. V praxi bežne dochádza k vkladu pohľadávky spoločníka voči spoločnosti do kapitálového fondu. V takomto prípade je dôležité poznamenať, že pohľadávka sa považuje za nepeňažný vklad, pri ktorom sa vyžaduje, aby jeho hodnota bola určená znaleckým posudkom za primeranej aplikácie § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka. Za určitých okolností však môže valné zhromaždenie rozhodnúť o tom, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, napríklad ak bola hodnota nepeňažného vkladu určená znaleckým posudkom k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Na splatenie príspevku do kapitálového fondu sa vyžaduje, aby došlo k jeho skutočnému splateniu; nestačí iba vyhlásenie o prevzatí záväzku na splatenie príspevku do kapitálového fondu.
Vklad pohľadávky do kapitálového fondu a jeho daňové dôsledky
Vklad pohľadávky do kapitálového fondu z príspevkov, vytvoreného po 1. januári 2018, sa považuje za splatený vklad. Podľa § 17 ods. 3 zákona o dani z príjmov, takýto vklad môže viesť k zníženiu základu dane daňovníka. Pri príspevku do kapitálového fondu z príspevkov vzniká spoločníkovi záväzok voči spoločnosti realizovať (splatiť) tento príspevok. Ak je tento záväzok splatený pohľadávkou, o ktorej spoločník účtoval vo svojom jednoduchom účtovníctve, potom ku dňu splatenia príspevku táto pohľadávka podnikateľovi zaniká a zároveň zaniká aj jeho záväzok voči spoločnosti realizovať príspevok. Takto splatený príspevok do kapitálového fondu z príspevkov sa v zmysle § 17 ods. 3 zákona o dani z príjmov považuje za vklad, o ktorý sa znižuje základ dane.
V zmysle § 28 ods. 5 zákona o účtovníctve sa v účtovníctve spoločníka alebo akcionára splatené príspevky do kapitálového fondu z príspevkov účtujú ako súčasť ocenenia cenného papiera alebo podielu na základnom imaní.
Skončenie podnikania a vklad pohľadávky
Položky, o ktoré je podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva povinný upraviť základ dane pri skončení podnikania, sú taxatívne uvedené v § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania, upraví (zvýši) daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva okrem iného aj o výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem (s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode zákona o dani z príjmov). Ak podnikateľ pohľadávku, o ktorej účtoval vo svojom jednoduchom účtovníctve, vložil do kapitálového fondu z príspevkov, potom ku dňu splatenia príspevku táto pohľadávka podnikateľovi zanikla a ku dňu skončenia podnikania o tejto pohľadávke už neúčtuje. Z uvedeného dôvodu, v súvislosti so skončením podnikania, o výšku takejto pohľadávky základ dane neupravuje. Ku dňu skončenia podnikania podnikateľ účtuje o finančnej investícii, hodnota ktorej však nie je položkou, o ktorú by v súvislosti so skončením podnikania bol povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Ako správne investovať do podielových fondov
Vklad iného majetku do kapitálového fondu
Spoločník môže vložiť do kapitálového fondu svojej s.r.o. peňažný alebo nepeňažný vklad, napríklad aj zlato. V prípade nepeňažného vkladu, ako je zlato, je však potrebné ocenenie znalcom. Následne môže spoločnosť zlato predať, ale pri výbere prostriedkov z kapitálového fondu môže spoločník vybrať maximálne sumu zodpovedajúcu jeho vkladu, nie hodnotu predajnej ceny zlata. Samotný predaj zlata na úrovni s.r.o. podlieha dani z príjmov.
Rovnako môže spoločník vložiť do kapitálového fondu aj nehnuteľnosť. V prípade vkladu nehnuteľnosti vlastnenej spoločníkom viac ako 5 rokov do s.r.o. ako nepeňažný vklad, ktorú následne spoločnosť predá, postupuje sa pri predaji bežným spôsobom ako pri predaji nehnuteľnosti. Počas obdobia, keď bola nehnuteľnosť v majetku spoločnosti, bola predmetom odpisovania.
Nerozdelený zisk a kapitálový fond
Ak spoločnosť vloží nerozdelený zisk z predchádzajúcich rokov do kapitálového fondu, je potrebné zvážiť daňové a odvodové povinnosti. Vzhľadom na to, že zisk dosiahnutý v minulosti sa považuje za zárobkovú činnosť, z ktorej sa odvádza zdravotný odvod, je pravdepodobné, že pri vklade do kapitálového fondu bude potrebné zdravotný odvod zaplatiť. Prípadná výplata z tohto kapitálového fondu v budúcnosti bude tiež predmetom dane, podobne ako výplata dividend. V minulosti, pred 1. januárom 2018, keď ešte pravidlá pre tvorbu a použitie kapitálového fondu z príspevkov v podstate neexistovali, bolo možné relatívne jednoducho "preúčtovať" nerozdelený zisk ešte pred rozdelením spoločníkom na účet 413 - Ostatné kapitálové fondy zápisom 428 / 413. Prípadná neskoršia výplata z kapitálového fondu je predmetom dane, podobne ako výplata dividend predmetom zdanenia či zodvodnenia.
Použitie kapitálového fondu
Ustanovenie § 217a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje možnosť použitia kapitálového fondu. Splatený kapitálový fond z príspevkov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov (spoločníkov) alebo na zvýšenie základného imania. Kapitálový fond z príspevkov nemožno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov, ak je spoločnosť v kríze alebo ak by sa v dôsledku prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov akcionárov dostala do krízy.
Pri prerozdelení kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia § 67f ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Suma vo výške prerozdeleného splateného kapitálového fondu by sa tak musela vrátiť spoločnosti. Akcionár (prípadne spoločník) však nie je povinný vrátiť plnenie z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov, v prípade ak preukáže, že toto plnenie prijal dobromyseľne.
Najčastejším využitím kapitálových fondov je odstránenie záväzkov spoločnosti (napríklad pôžičiek) ich kapitalizáciou. Ak má spoločnosť z titulu pôžičky záväzok voči spoločníkovi, znamená to, že spoločník má zároveň pohľadávku voči spoločnosti. Spoločnosť teda v rámci svojho účtovníctva eviduje záväzky, čo nemusí byť ideálne v prípade, ak by spoločnosť napríklad chcela žiadať banku o poskytnutie úveru. Riešením je kapitalizácia, t.j. vklad pohľadávky spoločníka voči spoločnosti do kapitálového fondu.
Podľa § 67a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka platí, že spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Ak bola spoločnosť zrušená, má povinnosti spoločnosti v kríze až do vstupu do likvidácie.
Kapitálové fondy z príspevkov predstavujú súčasť vlastného imania spoločnosti, do ktorých spoločníci alebo akcionári dobrovoľne prispeli mimo základného imania. Tieto prostriedky nie sú viazané na samostatný bankový účet, čo znamená, že sú dostupné na všeobecné použitie v rámci hospodárenia spoločnosti. O použití týchto prostriedkov rozhoduje štatutárny orgán spoločnosti, alebo iné osoby oprávnené konať za spoločnosť. Okrem reálneho použitia môžu byť kapitálové fondy z príspevkov použité aj účtovne - t.j. na presun v rámci položiek vlastného imania na strane pasív súvahy. Takéto presuny nemajú priamy dopad na likviditu spoločnosti, ale ovplyvňujú jej finančnú štruktúru.
tags: #nehnutelnost #do #kapitaloveho #fondu