Byť mamou je komplexná úloha, ktorá zahŕňa nespočetné množstvo povinností, často neviditeľných a nedocenených. Verejnosť a dokonca aj najbližšie okolie matiek často podceňujú náročnosť tejto úlohy, čo vedie k pocitom nedostatočnosti a vyhoreniu. Tento článok sa zameriava na skutočné výzvy, finančné a emocionálne náklady spojené s materstvom, a porovnáva ich s hodnotou platených zamestnaní.
Dve zamestnania na plný úväzok: Realita modernej mamy
Zaujímavý prieskum priniesol zistenie, že byť mamou je ako mať dve zamestnania na plný úväzok. Je jedno, či ste mama, žena v domácnosti, či robíte na skrátený pracovný úväzok alebo na celý, aj tak sa nezastavíte. Nie je kedy, ani keby ste sa roztrhali. A napriek tomu si častokrát myslíte, že toho stále nerobíte dosť. Ale možno nastal čas, aby sme sa konečne prestali bičovať a raz a navždy sa presvedčili, že všetko robíme najlepšie, ako vieme. Všetky mamy sú superženy, ale ani superhrdinovia nedokážu urobiť všetko, čo treba.
Podľa amerického prieskumu, ktorý sledoval dennú rutinu 2000 matiek detí vo veku 5 až 12 rokov, „priemerná“ mama začína svoj deň o 6:23 ráno a končí o 21:31 večer. Bežný „pracovný“ deň mamy je dlhší ako 14 hodín, preto môžeme hovoriť o dvoch zamestnaniach na celý úväzok. Mamy priznali, že za celý deň majú pre seba možno hodinku času. Štyri z desiatich mám opísali svoj život ako odškrtávanie si položiek zo zoznamu povinností, ktorý nemá konca kraja.
Casey Lewis, jedna z autoriek výskumu, hovorí, že výsledky potvrdili, nakoľko namáhavá môže byť úloha mamy a z koľkých nekonečných povinností sa skladá. Dodala, že aj malé drobnosti, ktoré môžu mamám uľahčiť život, dokážu urobiť veľké zázraky.
Neviditeľná práca matiek: Od kuchárky po koučku
Online platový prieskum Platy.sk v spolupráci s portálom Rodinka.sk prepočítal, koľko času strávia matky s deťmi jednotlivými každodennými alebo pravidelne sa opakujúcimi činnosťami. Na materskej dovolenke musia absolvovať celý rad „povolanie“ - od učiteľky, plavčíčky, kultúrnej referentky až po kuchárku.
Vytváranie programu pre dieťa a výchova zaberie matkám týždenne značné množstvo času. Priemerná mama trávi v kuchyni 11 hodín a 15 minút týždenne. Hoci by táto práca mohla byť ohodnotená na približne 34,65 eur týždenne, v skutočnosti je táto práca často neviditeľná a finančne nedocenená.
Jednou z pozícií, ktoré sa dajú prirovnať k činnostiam matiek, je pozícia kouča. Koučing zahŕňa stanovenie plánov a zámerov a podporovanie rozvoja a učenia. Tieto aspekty sú neoddeliteľnou súčasťou výchovy detí. Proces po materskej dovolenke, kedy sa matky vracajú do zamestnania, sa často podceňuje. Nízke sebavedomie a obavy z nedostatočných zručností môžu viesť k tomu, že ženy si na pracovnom pohovore pýtajú nižšiu mzdu, ako by bola obvyklá na danej pozícii.
Finančné a spoločenské zhodnotenie materstva
Prieskumy ukazujú, že hodnota práce matiek je často podceňovaná. Podľa výpočtov založených na priemernej hodinovej mzde by mesačný zárobok ženy v domácnosti, ktorá sa stará o deti a domácnosť, mal byť okolo 1640 eur v Poľsku a až 1981,8 eur na Slovensku, ak by sa započítali len základné činnosti ako opatrovanie, upratovanie, varenie a nákupy. Tieto výpočty nezahŕňajú organizovanie rodinných podujatí, animátorské činnosti, prácu v záhrade či starostlivosť o chorých členov rodiny.
Spoločnosť si matky, ktoré zostávajú doma s deťmi dlhší čas, príliš necení. Aj keď často počúvame vzletné frázy o dôležitom poslaní žien a uistenia, ako si naša spoločnosť matky váži, v realite sa starostlivosť o dieťa považuje za takú samozrejmú činnosť matky, že ju nikto nevníma ako skutočnú prácu.
Rola matky v budovaní sebadôvery u detí
Matky dostávajú jasný odkaz, ako si spoločnosť ich prácu cení, aj tým, že roky, ktoré strávia starostlivosťou o deti, sa im nepočítajú do odpracovaných rokov, čo im znižuje budúce dôchodky. A keď sa už do práce vrátia, majú výrazne menšie šance v uplatnení sa na pracovnom trhu oproti mužom či bezdetným kolegyňkám.
„Efekt rodičovstva“: Rozdielne dopady na ženy a mužov
Mužom sa príchodom detí život zďaleka tak radikálne nemení ako ženám. Tí bez väčších problémov môžu mať deti i kariéru naraz. Podľa európskych štatistických dát podiel zamestnaných žien s malými deťmi je o 33,4 percenta nižší ako u ich bezdetných kolegýň. U mužov je to dokonca naopak - otcom sa oproti bezdetným mužom zamestnanosť zvýšila o 11,2 percenta. Tento „efekt rodičovstva“ sa prejavuje takmer vo všetkých krajinách EÚ, na Slovensku je však extrémne silný. Vyšší rozdiel sa prejavil už iba v Maďarsku a Česku.
Nespokojnosť v materstve: Prekonávanie tabu
Nespokojnosť v materstve či dokonca ľutovanie toho, že sa žena vôbec niekedy stala matkou, prestávajú byť tabuizovanou témou. Netreba si klamať, v živote matky prídu aj ťažšie chvíle, keď rozmýšľa, aké by to bolo a čo všetko by mohla, keby deti nemala. Tieto myšlienky prichádzajú najmä vo chvíľach najväčšej únavy, a ako prišli, tak zase odchádzajú. Nie však u každého.
Je za tým aj to, ako si naša spoločnosť matky, ktoré zostávajú doma s deťmi, cení. Alebo skôr necení. Profesorka Daniela Ostatníková hovorí, že dnes doba uprednostňuje kariéru žien pred materstvom, a mnoho žien sa tým aj riadi. „Je škoda, že sa hodnota matky nejakým spôsobom v našej spoločnosti vytráca. A to môže mať veľmi vážne dôsledky,“ zhodnotila.
Špeciálny pedagóg Albín Škoviera dodáva, že keď žena zostane tri roky doma, v našej spoločnosti sa to vníma ako nevyužitý pracovný potenciál. „Dnes ‚určujú normu‘ ekonómovia, právnici a celebrity. A mnoho žien, ktoré im uverili, už nie je ani vnútorne dostatočne nastavených na to, aby si ‚užili materstvo‘, sú nespokojné. Nespokojná matka rovná sa nespokojná rodina,“ zdôraznil.
Príbehy mám: Slávka a Ema
Slávka, mama troch detí, pôvodne plánovala zostať doma tri roky s najmladším dieťaťom. Po šiestich rokoch doma však svoje plány prehodnocuje. „Už je to pridlhé, manžel sa snaží finančne zabezpečiť domácnosť s malými deťmi, býva preto dlho v práci. Nepochádzame z Bratislavy, usadili sme sa tu kvôli práci, takže mi nemá kto s deťmi pomôcť,“ opisuje svoju situáciu. Väčšinu dňa je na starostlivosť o deti sama, s vonkajším svetom je spojená len cez sociálnu sieť. Cíti sa ubíjaná a nekonečne unavená.
Jej pocity sa zintenzívnili po stretnutí s priateľkou z univerzitných čias, ktorá má úspešnú kariéru. „Byť mamou doma je nič. Môj potenciál je nevyužitý a mám na viac, ako starať sa o deti, variť im a upratovať. Klesla som na pozíciu domácej gazdinej,“ cituje Slávka svoju priateľku a priznáva, že čoraz viac začína byť presvedčená, že má pravdu. Bojí sa, že po dlhom čase doma ju čaká už len ťažká a málo platená práca.
Ema z Trnavy, ktorá čaká tretie dieťa, si musí obhajovať svoju existenciu svojich detí u najbližších príbuzných. „Vlastní rodičia mi nadávajú, že som vyštudovaná a skončila som ako žena v domácnosti,“ hovorí trpko. Vyčítajú jej, prečo deti nedala do jaslí a nevrátila sa do práce. Obáva sa reakcie rodičov na tretie dieťa a priznáva, že kvôli nim už ani sama nechce.
Prekonávanie hraníc: Od Corinne Maierovej po Ornu Donathovú
Tabu o matkách, ktoré sa vzorne starajú o svoju rodinu, ale ich vnútorný svet sa nedokáže stotožniť s takouto podobou materstva, prelomila v roku 2008 francúzska psychoterapeutka Corinne Maierová svojím manifestom „Bez detí: 40 dobrých dôvodov, prečo nemať deti“. V knihe priznala, že sa ako mama dvoch detí nemôže dočkať chvíle, keď mladšia dcéra odíde z domu. Vďaka deťom sa z nej podľa jej slov stala „vyčerpaná a skrachovaná“ osoba.
Ešte väčší rozruch spôsobila izraelská sociologička Orna Donathová svojou knihou „Regretting Motherhood: A Study“. Vychádza z rozhovorov s 23 izraelskými ženami a tvrdí, že jej cieľom je umožniť matkám prežívať materstvo ako subjektívny zážitok, ktorý bude spoločnosť akceptovať.
Vďaka týmto aktivistkám sa pomaly mení verejná mienka pri pohľade na matky, ktoré opustia svoje deti. Už to prestáva byť zlyhanie jednotlivca, ale niečo, čo by sme síce nemuseli rovno tolerovať, ale určite by sme to mali chápať. Filmový priemysel tiež začína reflektovať túto tému, napríklad film „The Lost Daughter“ na Netflixe, ktorý sa plne upriamil na prežívanie matky a jej pocit nenaplnenia v živote.
Kampaň ku Dňu matiek: Najťažšia práca na svete
V roku 2015 komunikačná agentúra MullenLowe pripravila kampaň ku Dňu matiek pre americkú spoločnosť vyrábajúcu blahoprajné pohľadnice. Vytvorila fiktívnu pracovnú ponuku pre prevádzkového riaditeľa. Keď sa uchádzači dozvedeli, že súčasťou ponuky nie je žiadne voľno ani dovolenka a že za túto prácu sa neponúka žiadny plat, boli šokovaní. Táto kampaň s hashtagom „Najťažšia práca na svete“ sa stala najsledovanejším videom na internete a dodnes si zachováva svoju silu a pravdivosť.
Byť matkou je naozaj najťažšia práca na svete. Mali by sme byť svojim matkám vďační každý deň. Je dôležité, aby spoločnosť podporovala matky nielen v materstve, ale aj pri návrate do zamestnania.
Cesta k uznaniu a podpore
Proces po materskej dovolenke, kedy sa ženy vracajú do zamestnania, je často sprevádzaný podceňovaním ich zručností a skúseností získaných počas starostlivosti o deti. Tieto skúsenosti, ako napríklad organizovanie, plánovanie, riešenie konfliktov a efektívna komunikácia, sú vysoko cenné na trhu práce. Je potrebné, aby sa tieto zručnosti adekvátne zhodnotili a aby sa ženy nestretávali s diskrimináciou na základe ich rodinného stavu.
V niektorých krajinách sa už začínajú objavovať iniciatívy na lepšie ohodnotenie práce v domácnosti a starostlivosti o deti. Španielsky súd napríklad dal za pravdu žene, ktorá od exmanžela vysúdila vyše 200-tisíc eur za 25 rokov práce v domácnosti. Tieto kroky naznačujú posun v spoločenskom vnímaní hodnoty práce matiek. Je nevyhnutné, aby sa tento trend šíril a aby sa matky cítili ocenené a podporované za svoju neoceniteľnú prácu.