Nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je proces, ktorý sa vo všeobecnosti opiera o právne úkony, ako sú kúpna, darovacia či zámenná zmluva. Rovnako je bežné, že vlastnícke právo sa nadobúda dedením, alebo na základe rozhodnutia súdu. V turbulentných časoch pozemkových úprav na Slovensku však neraz dochádza k nedôslednostiam pri určovaní hraníc pozemkov, alebo k rozporom medzi skutočným stavom vlastníctva a jeho faktickým stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je zbytočné viesť spor o pár metrov štvorcových. Prax však ukazuje, že predmetom sporov sú neraz celé hektáre poľnohospodárskych či lesných pozemkov, čo podčiarkuje význam správneho a jednoznačného zápisu vlastníckych práv.
Základné predpoklady určovacej žaloby
V prípade, že sa osoba domnieva, že by mala byť zapísaná ako vlastník určitej parcely alebo stavby v katastri nehnuteľností, ale v skutočnosti tam figuruje iná osoba, je nevyhnutné predložiť relevantné dokumenty, na základe ktorých toto tvrdenie opiera. Kľúčová je úvodná analýza dostupných dokumentov. Najčastejšie sa stretávame s dokumentmi z rodinných archívov, ktoré majú charakter súkromných listín, ale aj s verejnými listinami, ako sú dokumenty štátnych notárstiev či rozhodnutia výborov.
Tieto predložené dokumenty vyžadujú dôslednú analýzu, ktorej hlavným cieľom je vyhodnotiť listiny v kontexte dobového práva. Ide o historický exkurz do dávno zrušených alebo neplatných právnych predpisov, ktoré však musia byť oživené pre správne nastavenie ďalšieho postupu. Precíznym vyhodnotením dostupných listinných dôkazov je možné určiť, ktorej osobe by malo patriť vlastnícke právo. Je dôležité poznamenať, že na žalobu o určenie vlastníckeho práva vzor nie je možné nájsť, nakoľko každý prípad si vyžaduje individuálny prístup.
04 Prednáška 1 - Príklad 2 - žiadosť - nahratie a spustenie procesu v low-code jazyku Petriflow
Vecná legitimácia a jej význam
Aby sme sa pohli ďalej v právnej terminológii, pokúsme sa priblížiť kľúčové pojmy. V prípade, že sa v konaní necháte zastúpiť skúseným advokátom, nemusíte si s týmito pojmami lámať hlavu. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či vlastnícke právo je alebo nie je, má ten, kto je subjektom práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporné právo týka.
Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu.
Naliehavý právny záujem - základný kameň určovacej žaloby
Druhou podmienkou procesnej prípustnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tento záujem je daný, len ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Práve tu je daný naliehavý právny záujem, keďže v dôsledku konania toho, kto nadobudne nehnuteľnosť na základe neplatného právneho úkonu, je právne postavenie skutočného vlastníka neisté.
V zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.“ V kontexte civilných sporov teda poznáme tzv. určovacie žaloby, ktorej podstatou je domáhanie sa buď určenia toho, že právo existuje (pozitívna určovacia žaloba) alebo naopak určenia toho, že právo neexistuje (negatívna určovacia žaloba). Vzhľadom na to, že zákonná dikcia § 137 písm. c) CSP vyžaduje na podanie určovacej žaloby naliehavý právny záujem ako špecifikum, môže ju podať aj ten, komu tvrdené právo nepatrí. Nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť určovacej žaloby je práve preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu.
Význam judikatúry pre pochopenie naliehavého právneho záujmu
K preukazovaniu naliehavého právneho záujmu sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 06.10.2017, pod sp.zn: II. ÚS 590/2017, pričom uvádza že „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“
Z preukazovania naliehavého právneho záujmu existujú aj výnimky, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov, ktoré určitú osobu oprávňujú alebo dokonca zaväzujú žalobu podať. Pre uvedenie príkladu, v prípade § 55 ods. 1 (vylúčenie veci z exekúcie - tzv. excindačná žaloba) podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) sa právny záujem prezumuje a teda je daný.
Čo však je naliehavý právny záujem a kde sa vzhľadom na špecifickú aktívnu vecnú legitimáciu nachádza čiara vytvorená rozhodovacou praxou? Slovenská judikatúra nám doposiaľ prináša odpovede najmä vecnoprávne odpovede ako napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: 2 Cdo 163/2005 pričom: „Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti, a pod. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností.“
Možno teda hovoriť o význame zápisu do katastra nehnuteľností ako jednom z typických príkladov naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách.
Definícia naliehavého právneho záujmu v judikatúre
Definíciu nám dopĺňa aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. novembra 2008 pod sp. zn.: 5 Obdo 10/2008: „Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť, že žalovaný uplatňuje proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama osebe naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky nám ďalej vymedzuje v rozsudku vedenom pod sp. zn.: 4 Cdo 492003, že „Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.“
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: 5 Cdo 31/2011 ďalej „ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.“
„Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti“ uvádza sa v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.
Príklady z praxe a ich riešenie
V rámci našej praxe sme sa stretli s viacerými prípadmi, kedy v minulosti došlo k nesprávnym zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, príp. i k nesprávnemu prededeniu dedičstva po zosnulých predkoch. Takéto nesprávne zápisy v katastri, resp. zápisy odporujúce zákonu je možné „napraviť“, a to súdnou cestou.
Právny základom pre vyššie uvedené je ustanovenie § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon, v zmysle ktorého platí, že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Osoba, ktorá tvrdí, že je vlastníkom namiesto, príp. popri osobe zapísanej ako vlastník v katastri nehnuteľností, má právo podať tzv. určovaciu žalobu, t. j. požadovať, aby sa rozhodlo o určení, že tu vlastnícke právo danej osoby je, ak je na tom tzv. naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. V zmysle rozhodovacej praxe súdov je naliehavý právny záujem daný (okrem iného) aj vtedy, ak evidovaný stav (t. j. zápis v katastri nehnuteľností) nezodpovedá skutočnému právnemu stavu. Rozhodnutie súdu je v tomto prípade potrebné na zosúladenie evidovaného a právneho stavu. V prípade nesprávneho zápisu vlastníka v katastri nehnuteľnosti tak je naliehavý právny záujem daný.
Okrem naliehavého právneho záujmu je v určovacej žalobe potrebné riadne preukázať i to, že žalobca je skutočne vlastníkom danej nehnuteľnosti namiesto, príp. popri žalovanom. Na preukázanie vyššie uvedeného je veľakrát potrebné dohľadať a skúmať staré pozemkovoknižné vložky, rozhodnutia súdov, notárov a iných orgánov ako aj rôzne ďalšie archívne listiny. Určovacia žaloba musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaní v katastri nehnuteľností.
Duplicitný zápis vlastníctva ako typický príklad naliehavého právneho záujmu
Najčastejším prípadom, kedy je daný naliehavý právny záujem, je situácia, ak na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľnosti je uvedený niekto iný, hoci vlastníkom nehnuteľnosti ste vy. V žalobe na súde budete tvrdiť, že ste vlastníkom nehnuteľnosti, hoci z listu vlastníctva to nevyplýva. Keďže je vaše právo ohrozené (vlastnícke právo) resp. neisté, je daný naliehavý právny záujem na jeho určení.
Špecifickým prípadom je situácia, keď je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis). Duplicitne zapísaný vlastník má vždy naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, pretože rozhodnutie o určovacej žalobe bude podkladom pre riadny zápis v katastri nehnuteľností formou záznamu podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona.
Kedy naliehavý právny záujem nie je daný
Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. To sú napríklad prípady, kedy katastrálny odbor Okresného úradu zo zákona zapíše právo k nehnuteľnosti záznamom na podklade verejnej listiny, ktorou môže byť v prípade aplikácie zákonnej nevyvrátiteľnej právnej domnienky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj rozsudok o rozvode manželstva. V takomto prípade, nie je možné podať žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorou by sa jeden z manželov domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko v tomto prípade spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti už je, pričom zosúladenie skutočného stavu so stavom v katastri nehnuteľností je možné vykonať aj inak ako podaním žaloby.
Pri určení existencie vlastníckeho práva je daný naliehavý právny záujem vždy vtedy, ak cieľ, ktorý sa sleduje podaním určovacej žaloby je dosiahnutie zosúladenia skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Ide napríklad o žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobca má v takomto prípade naliehavý právny záujem na tom, aby bol zapísaný ako vlastník pozemku v katastri nehnuteľností, nakoľko bez takéhoto zápisu nie je oprávnený pozemok predať.
Sporné otázky v dedičskom a BSM konaní
V prípade sporu o určenie toho, či vec patrí alebo nepatrí do dedičstva sa tiež skúma naliehavý právny záujem. Podľa ust. § 198 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len “C.m.p.“) platí, že „ak sú majetok alebo dlhy poručiteľa medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd v dedičskom konaní len zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva sa na ne neprihliada.“ Súčasne v zmysle ust. § 212 ods. 1 C.m.p. platí, že nezaradenie sporného majetku alebo dlhov do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou. Takouto žalobou je práve určovacia žaloba podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p.. Naliehavý právny záujem bude spravidla daný vždy vtedy, ak vo veci nie je možné podať žalobu na plnenie podľa ust. § 137 písm. V nadväznosti na uvedené žalobca naliehavý právny záujem na určení práva stratí, ak potom čo bola podaná určovacia žaloba, bola podaná aj žaloba na plnenie, pretože nastalo porušenie práva.
Obdobné otázky môžu vyvstávať aj v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), kedy nie je namieste žalovať na určenie toho, že určitá vec patrí alebo nepatrí do masy BSM, keď je možné žalovať na splnenie povinnosti a to priamo podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Priamo v konaní o vyporiadanie BSM totiž súd posúdi otázku, či predmetné veci patria alebo nepatria do BSM ako predbežnú otázku. Preto by súd určovaciu žalobu v takomto prípade zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko vyhovujúce rozhodnutie by nevyriešilo obsah spornosti daného právneho vzťahu a po takomto konaní by nevyhnutne nasledovalo ďalšie konanie, t. j. konanie o vyporiadanie BSM. K týmto záverom dospel Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 27.06.2013, sp. Zn. 4 Co/91/2012, v ktorom sa vyslovil, že „ak už zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, tak určenie, či nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd rieši ako predbežnú otázku v konaní o vyporiadanie BSM.“ Uvedené skonštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 10.04.2014, sp. zn. 3Cdo/460/2013, podľa ktorého „sa naliehavý právny záujem posudzuje vždy s ohľadom na konkrétny určovací petit žaloby, pričom vyhovenie žalobe je možné len vtedy, ak by išlo o konečné rozhodnutie o veci, bez potreby vedenia iného súdneho konania.
Výnimky z preukazovania naliehavého právneho záujmu
Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Je tomu tak v prípade, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo zaväzuje podať určovaciu žalobu. Takýmto žalobami sú napríklad v zmysle ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia osoba (niekto iný ako povinný) uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (žalovaným je v takomto prípade ten, kto v exekúcií vystupuje ako oprávnený).
Zápis sporu do katastra nehnuteľností
Záverom dodávame, že spor o určenie vlastníckeho práva sa odporúča zapísať v rámci poznámky do katastra nehnuteľností na príslušný list vlastníctva. Tento krok môže slúžiť ako ďalšie upozornenie pre tretích osôb o prebiehajúcom právnom spore a potenciálne tak predísť ďalším komplikáciám.
LEGATE si týmto vyhradzuje právo upraviť tento newsletter v prípade zmeny právnych predpisov, nariadení a vyhlášok príslušných štátnych orgánov.