Prenájom nehnuteľnosti: Daňové dôsledky a nákladové možnosti

Investícia do nehnuteľnosti a jej následný prenájom predstavujú atraktívnu možnosť, ako zhodnotiť finančné prostriedky, zabezpečiť si dodatočný príjem, prípadne si pomôcť pri splácaní hypotéky. Vlastníctvo nehnuteľnosti, či už získanej kúpou alebo dedením, ktoré nie je primárne určené na vlastné užívanie, otvára dvere k pasívnemu príjmu a uchovaniu hodnoty kapitálu. Aby však proces prenájmu prebiehal hladko a v súlade so zákonmi, je nevyhnutné porozumieť súvisiacim administratívnym krokom, daňovým povinnostiam a možnostiam uplatnenia nákladov.

Registračná a daňová povinnosť prenajímateľa

Jednou z kľúčových otázok pri začatí prenájmu nehnuteľnosti je potreba založenia živnosti. Je dôležité vedieť, že na účely prenajímania nehnuteľností nie je vo väčšine prípadov potrebné vybavovať živnostenské oprávnenie. Fyzická osoba môže prenajímať nehnuteľnosť ako nepodnikateľský subjekt. V takom prípade nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne ani do zdravotnej poisťovne.

Napriek tomu je však nevyhnutné splniť registračnú povinnosť na príslušnom daňovom úrade. Táto povinnosť sa vzťahuje na fyzické osoby, ktoré ešte nie sú registrované na daňovom úrade a nemajú pridelené daňové identifikačné číslo (DIČ). Registráciu je potrebné vykonať najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nehnuteľnosť prvýkrát daná do prenájmu na území Slovenskej republiky. Žiadosť o registráciu sa predkladá na daňovom úrade v mieste trvalého pobytu žiadateľa. Vzor žiadosti je dostupný na webovej stránke Finančnej správy SR alebo priamo na daňovom úrade. K žiadosti je potrebné predložiť aj originál zmluvy o nájme na nahliadnutie. Po úspešnom spracovaní žiadosti, ktoré zvyčajne trvá do 30 dní, správca dane vydá osvedčenie o registrácii a pridelenie DIČ.

V prípade, že sa rozhodnete prenajímať len jednu izbu v byte, nie celý byt, registrácia na daňovom úrade nemusí byť nutná. Podľa výkladu Finančnej správy, ak prenajímaná časť bytu bez vlastného uzatvorenia a príslušenstva nenapĺňa charakteristiku bytu podľa Stavebného zákona, nemusí sa prenajímateľ registrovať. Avšak, ak prenajímaná časť bytu plní hospodárske, hygienické alebo komunikačné funkcie bytu, opäť platí povinnosť registrácie.

Ak fyzická osoba prenajíma nehnuteľnosť na základe živnostenského oprávnenia, prenájom sa považuje za podnikateľskú činnosť a príjmy z neho plynúce sa zdaňujú ako príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V takomto prípade má prenajímateľ povinnosť registrovať sa aj na živnostenskom úrade a v zdravotnej poisťovni.

Daňové priznanie: Kedy a ako ho podať?

Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov vzniká vtedy, ak úhrn všetkých zdaniteľných príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie (kalendárny rok) presiahne zákonom stanovenú hranicu. Pre zdaňovacie obdobie roku 2024 je táto hranica 2 823,24 eura (čo zodpovedá 50 % nezdaniteľnej časti základu dane platnej pre rok 2024). Do celkových zdaniteľných príjmov sa započítava aj príjem z prenájmu bytu, domu alebo ich častí.

Lehota na podanie daňového priznania je zvyčajne 31. marec nasledujúceho roka. Túto lehotu je možné predĺžiť podaním oznámenia o predĺžení lehoty, a to najviac o tri kalendárne mesiace (do 30. júna) alebo o šesť kalendárnych mesiacov (do 30. septembra).

Príjem z prenájmu nehnuteľnosti je podľa zákona o dani z príjmov považovaný za zdaniteľný príjem. Zákon zároveň umožňuje uplatniť si oslobodenie časti príjmu z prenájmu, a to do výšky stanovenej platnou legislatívou. V súčasnosti je to suma 500 € ročne. Táto suma sa odpočíta od celkového príjmu z prenájmu pred výpočtom dane.

Ilustrácia kalendára s vyznačenými termínmi daňových priznaní

Výdavky spojené s prenájmom: Rozdiely v závislosti od zaradenia do majetku

Kľúčovým aspektom pri optimalizácii daňovej povinnosti z prenájmu je správne uplatnenie výdavkov. Rozsah daňovo uznateľných výdavkov sa zásadne líši v závislosti od toho, či prenajímaná nehnuteľnosť bola zaradená do obchodného majetku alebo nie.

1. Nehnuteľnosť zaradená do obchodného majetku:Ak sa fyzická osoba rozhodne prenajímanú nehnuteľnosť zaradiť do svojho obchodného majetku, znamená to, že o nej účtuje ako o obchodnom majetku alebo ju eviduje v daňovej evidencii. V takomto prípade si môže do daňových výdavkov uplatniť široké spektrum nákladov súvisiacich s nehnuteľnosťou. Medzi ne patria:

  • Výdavky na obstaranie nehnuteľnosti: Tieto náklady sa uplatňujú do daňových výdavkov prostredníctvom odpisov. V závislosti od typu nehnuteľnosti sa odpisuje postupne počas viacerých zdaňovacích období (napr. 20 alebo 40 rokov).
  • Výdavky na technické zhodnotenie nehnuteľnosti: Ide o náklady na rekonštrukciu, modernizáciu alebo iné zásadné vylepšenia nehnuteľnosti.
  • Výdavky na opravy a udržiavanie nehnuteľnosti: Bežné opravy a údržba sú tiež daňovo uznateľné.
  • Výdavky súvisiace s využívaním nehnuteľnosti: Tieto zahŕňajú napríklad platby za energie (elektrina, plyn, voda), teplo na kúrenie, ako aj ostatné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti (napr. osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov, odvádzanie odpadovej vody, odvoz smetí).
  • Výdavky na poistenie prenajímanej nehnuteľnosti: Náklady na poistenie majetku sú daňovo uznateľné.
  • Daň z nehnuteľností: Zaplatená daň z nehnuteľnosti je tiež daňovým výdavkom.
  • Úroky z úverov a pôžičiek: Úroky z úverov alebo pôžičiek použitých na zakúpenie prenajímanej nehnuteľnosti.
  • Ostatné výdavky: Sem môžu patriť napríklad poplatky právnikovi za vypracovanie nájomnej zmluvy, alebo úhrady vlastníka bytu a nebytového priestoru do fondu prevádzky, opráv a údržby tvoreného podľa zákona.

2. Nehnuteľnosť nezaradená do obchodného majetku:Ak fyzická osoba nezaradí prenajímanú nehnuteľnosť do svojho obchodného majetku, rozsah daňových výdavkov je výrazne obmedzený. V tomto prípade si môže do daňových výdavkov uplatniť len náklady, ktoré priamo súvisia s riadnou prevádzkou nehnuteľnosti. Medzi tieto výdavky patria najmä:

  • Platby za energie (voda, elektrina, plyn, teplo).
  • Výdavky na ostatné služby (napr. upratovanie spoločných priestorov, poplatky za smeti, internet, správcovské poplatky).
  • Zaplatené preddavky do fondu prevádzky, opráv a údržby tvoreného podľa zákona č. 182/1993 Z. z.
  • Úhrady za služby poskytované za výkon povinnej správy bytového domu alebo za výkon činnosti zástupcu vlastníkov.

V prípade, že nehnuteľnosť nie je zaradená do obchodného majetku, daňovník si nemôže do daňových výdavkov zahrnúť napríklad výdavky na poistenie prenajímanej nehnuteľnosti, daň z nehnuteľností, ani náklady spojené s obstaraním nehnuteľnosti (odpisy), opravami či technickým zhodnotením. Tieto náklady by boli v takomto prípade považované za výdavky na osobnú potrebu.

Diagram porovnávajúci daňovo uznateľné výdavky pri zaradení a nezaradení nehnuteľnosti do obchodného majetku

Výpočet základu dane a dane z prenájmu

Pri výpočte základu dane z príjmov z prenájmu je dôležité zohľadniť niekoľko faktorov.

Príklad výpočtu:Predpokladajme, že daňovník dosiahol v zdaňovacom období príjmy z prenájmu vo výške 7 440 €. Preukázateľné výdavky spojené s prenájmom mal 2 250 €. Ročné oslobodenie od dane z príjmu z prenájmu je 500 €.

  1. Zdaniteľný príjem: Celkové príjmy z prenájmu (7 440 €) znížené o oslobodenú sumu (500 €) = 6 940 €.
  2. Pomerná úprava výdavkov: Keďže sa zdaňuje len časť príjmov (6 940 € z celkových 7 440 €), je potrebné aj výdavky pomerne upraviť. Pomer zdaniteľných príjmov k celkovým príjmom je 6 940 / 7 440 ≈ 0.9328.Uplatniteľné výdavky = 2 250 € * 0.9328 ≈ 2 098,80 €.
  3. Základ dane: Zdaniteľný príjem (6 940 €) - uplatniteľné výdavky (2 098,80 €) = 4 841,20 €.

Na tento základ dane (4 841,20 €) sa následne uplatní sadzba dane z príjmov.

Sadzby dane z príjmov:

  • Pre fyzické osoby bez živnosti:
    • 19 % z časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok platného životného minima (cca 47 537,98 €).
    • 25 % z časti základu dane, ktorá presiahne túto sumu.
  • Pre živnostníkov (príjmy z podnikania):
    • 15 % z časti základu dane nepresahujúcej 60 000 €.
    • 19 % z časti základu dane presahujúcej 60 000 €. (Poznámka: Pre živnostníkov sa uplatňujú aj sadzby 19% a 25% v závislosti od výšky základu dane, podobne ako pri fyzických osobách bez živnosti, avšak pri príjmoch z podnikania.)

Je dôležité poznamenať, že pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov si daňovník nemôže uplatniť výdavky percentom z príjmov, ani nezdaniteľné časti základu dane (na daňovníka alebo manžela/manželku), pokiaľ ide o tzv. pasívne príjmy.

JAK✍🏼VYPLNIT DAŇOVÉ PŘIZNÁNÍ💸 K DANI Z PŘÍJMŮ DPFO 2025? SUPER řešený příklad😎 #praktickeucetnictvi

Zodpovednosť voči nájomníkovi a tretím osobám: Dôležitosť poistenia

Prenajímanie nehnuteľnosti so sebou prináša zvýšenú mieru zodpovednosti nielen voči nájomníkovi, ale aj voči tretím osobám. Táto zodpovednosť sa týka najmä prípadných škôd, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nehnuteľnosťou.

Poistenie nehnuteľnosti je preto kľúčovým prvkom finančnej istoty prenajímateľa. Pokrýva riziká ako požiar, vytopenie, víchrica, vandalizmus a iné udalosti, ktoré by mohli poškodiť samotnú stavbu. Pri uzatváraní poistnej zmluvy je nevyhnutné zohľadniť fakt, že nehnuteľnosť je prenajímaná tretej osobe, pretože niektoré poistné podmienky rozlišujú medzi vlastným užívaním a prenájmom.

Poistenie domácnosti sa zvyčajne vzťahuje na hnuteľné veci vo vnútri nehnuteľnosti. Ak je byt prenajímaný zariadený, môže byť vhodné poistiť aj vybavenie vo vlastníctve prenajímateľa (nábytok, spotrebiče).

Zvláštnu pozornosť si zaslúži poistenie zodpovednosti za škodu. Toto poistenie kryje škody, ktoré prenajímateľ spôsobí nájomníkovi alebo tretím osobám v súvislosti s prenajímanou nehnuteľnosťou. Môže ísť napríklad o škody spôsobené zanedbanou údržbou, ktorá vedie k úrazu nájomcu alebo poškodeniu majetku suseda.

Zmluva o nájme: Základný kameň vzťahu prenajímateľa a nájomcu

Nájomná zmluva, alebo zmluva o nájme, je nevyhnutným právnym dokumentom, ktorý upravuje vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Stanovuje podmienky dočasného užívania nehnuteľnosti za vopred dohodnuté nájomné. Podľa Občianskeho zákonníka musí zmluva o nájme bytu obsahovať minimálne nasledujúce náležitosti:

  • Označenie zmluvných strán: Údaje o prenajímateľovi a nájomcovi.
  • Predmet nájmu a rozsah jeho používania: Presný popis prenajímanej nehnuteľnosti (byt, dom, izba) a dohodnutý spôsob jej užívania.
  • Výška nájomného: Suma, ktorú je nájomca povinný platiť za užívanie nehnuteľnosti.
  • Výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu: Náklady na energie, vodu, služby spojené s užívaním bytu, ktoré sú hradené spolu s nájomným.

Okrem týchto základných náležitostí je vhodné v zmluve špecifikovať aj ďalšie dôležité aspekty, ako sú pravidlá pre domáce zvieratá, fajčenie v byte, podmienky údržby, zodpovednosť za drobné opravy, dĺžka výpovednej lehoty a postup pri ukončení nájomného vzťahu.

Ilustrácia nájomnej zmluvy

Prenájom nehnuteľnosti vo vlastníctve manželov (BSM)

Ak je prenajímaná nehnuteľnosť v bezpodielovom vlastníctve manželov (BSM), príjem z prenájmu si môžu rozdeliť podľa vzájomnej dohody. V rovnakom pomere sa rozdelia aj súvisiace výdavky. Každý z manželov si potom môže uplatniť individuálne oslobodenie od dane z príjmov vo výške 500 €. Dôležité je, aby tento dohodnutý pomer bol konzistentne uplatňovaný pri vykazovaní príjmov aj výdavkov v daňových priznaniach oboch manželov.

Investícia do nehnuteľnosti a jej prenájom môže byť výhodným spôsobom, ako generovať dodatočný príjem a zabezpečiť si finančnú stabilitu. Správne pochopenie daňových povinností, možností uplatnenia výdavkov a zabezpečenie adekvátneho poistenia sú však kľúčové pre minimalizáciu rizík a maximalizáciu profitu z tejto investície.

tags: #naklady #na #prenajom #nehnutelnosti