Slovensko, hoci rozlohou patrí medzi menšie krajiny Európy, sa vyznačuje rozmanitosťou a jedinečnosťou svojich obcí. Medzi dôležité charakteristiky obce patrí aj rozloha katastra, ktorá ovplyvňuje možnosti rozvoja, využitie územia a celkový charakter sídla. V posledných rokoch došlo k výraznej zmene v rebríčku najväčších obcí Slovenska, kde po sčítaní obyvateľov v roku 2021 prevzalo prvenstvo Bernolákovo. Tento článok sa zameriava na obce s najväčšou rozlohou katastra na Slovensku, pričom analyzuje ich geografickú polohu, prírodné podmienky, históriu a súčasný stav, s osobitným dôrazom na nové prvenstvo Bernolákova.
Bernolákovo: Nový Líder v Počte Obyvateľov
Patrí im prvenstvo! Bernolákovo sa po sčítaní obyvateľov v roku 2021 stalo najväčšou obcou na Slovensku. Len nedávno pribudol v obci jubilejný 10-tisíci obyvateľ, počtom ľudí však prekonala dovtedy najväčšiu obec Smižany už dávnejšie. Bernolákovo má dokonca viac rezidentov ako niektoré mestá na Slovensku. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 pribudlo v Bernolákove v porovnaní s rokom 2011 najviac rezidentov zo všetkých obcí v krajine. Zatiaľ čo pred časom tam žilo 5 358 ľudí, v roku 2021 to už bolo 8 801. No a nedávno sa počet zaokrúhlil na rovných 10-tisíc. „Tento týždeň obecný úrad informoval o desaťtisícej občianke, ktorá sa prihlásila na trvalý pobyt. Bernolákovo sa tak stalo vôbec prvou obcou na Slovensku, ktorá dosiahla v počte obyvateľov 5-ciferný výsledok,“ informoval portál Bernolákovo online.
Bernolákovo je väčšie aj ako mestá Modra, Banská Štiavnica, Námestovo či Krompachy. Mohlo by teda uvažovať aj nad tým, že by získalo štatút mesta. Podľa zákona by však takúto zmenu musel schváliť parlament na návrh vlády. Bernolákovo sa nachádza asi 20 km od hlavného mesta a vďaka tejto výnimočnej polohe patrí k najrýchlejšie sa rozrastajúcim obciam na Slovensku. Samo však nad zmenou štatútu zatiaľ neuvažuje, i keď mnohé ďalšie podmienky spĺňa.
Tisovec: Piaty Najväčší Kataster Slovenska
Reportáž - Tisovec oslavoval
Piatym najväčším katastrom v rámci celého Slovenska sa môže pochváliť samospráva mesta Tisovec. „Našou výhodou je to, že máme svoje mestské lesy, ktoré obhospodarujeme prostredníctvom vlastnej spoločnosti s ručením obmedzeným. Naopak, veľkosť katastra môže byť podľa nej niekedy problémom pri kosení rôznych plôch, ktoré patria samospráve. „Ľudí zamestnaných v službách a aktivačných pracovníkov je v súčasnosti málo, rovnako aj techniky. Podľa informácií na oficiálnej stránke mesta tisovec.com sa kataster skladá z dvoch katastrálnych území - Tisovec a Rimavská Píla, pričom celková rozloha je 12 343 hektárov. Jeho východná hranica prebieha cez vrcholové výškové kóty horstiev Nižný Javor, Ostrica, Šarkanica, klesajúc smerom až k lokalite Dielik. Tá v ďalšom úseku prechádza po vodnom toku Zárubný potok, ďalej cez rieku Rimavu, lokalitu Murgašovo a Laz. V smere z juhu na sever západná hranica prechádza vedľa vrchu Klen, Tepličné, Kostolný vrch, Bánovo a Diel.
Príkra: Najmenšia Obec Slovenska v Kontraste k Najväčším
V úplnom kontraste k najväčším obciam stojí Príkra (rusín. Прикра, do roku 1927 Prikré), ktorá je (z hľadiska počtu obyvateľov) najmenšou obcou na Slovensku v okrese Svidník. K 31. decembru 2020 tu žilo len 50 obyvateľov. Obec leží v hornatej oblasti Laboreckej vrchoviny, v severnej časti Nízkych Beskýd v kotline pri štátnej hranici s Poľskom. Mierne členitý povrch katastra tvoria flyšové vrstvy. V okolí obce prevláda súvislý les s porastom buka a jedle. V katastrálnom území obce s výmerou 74,7 ha, je vzácny, zachovalý relikt prirodzených pralesovitých jedľo-bučín Východných Karpát s veľmi výraznou hrúbkovou a vekovou diferenciáciou. Niektoré výberové stromy a porasty boli uznané na zber semien. Najstaršie stromy majú vyše 300 rokov. Tento lesný porast je európskou zvláštnosťou a vláda Slovenskej republiky tu vyhlásila 5. Národnú prírodnú rezerváciu. Nadmorská výška v strede obce je 430 m, v katastri sa pohybuje medzi 410 m a 613 m. Obec bola historicky súčasťou Šarišskej župy a svidníckeho okresu. Cez obec preteká 4 km dlhý horský potok Prikrianka.
Obec založili v rokoch 1573 - 1598, v dokumentoch patriacich k makovickému panstvu sa spomína rok 1618. V rokoch 1715 - 1720 sa obec pre zlé hospodárske podmienky vyľudnila. Jej obyvatelia odišli za možnosťami obživy do úrodnejších, južnejších krajov, kde bol po odchode Turkov nedostatok pracovných síl. V 19. storočí tu mali majetok Dobrianskovci a rytier Kolbassa. V polovici 19. storočia v Príkrej svoju činnosť začala rozvíjať sklárska huta. V roku 1787 sa v obci nachádzalo 11 domov, v ktorých žilo 78 obyvateľov, v roku 1828 to bolo 19 domov s 143 obyvateľmi, v roku 1940 až 28 domov a 160 obyvateľov, ktorí sa živili roľníctvom a pracovali v lesoch. Na začiatku 20. storočia v obci bola píla, ktorá bola 1. svetovou vojnou značne poškodená. Po vojne spracovanie dreva už nebolo obnovené. V období Československej republiky obec postihlo vysťahovalectvo. V roku 1922 bol v obci štrajk drevorobotníkov. Dňa 4. septembra 1939, v katastri obce Príkra pôsobili jednotky pešieho pluku 21 (Slovenského štátu). Tieto jednotky pod zámienkou korekcie sporných úsekov slovensko-poľských hraníc napadli Poľsko. K značným materiálnym škodám došlo počas oslobodzovania obce v novembri 1944, keď na území Príkrej prebiehali ťažké boje medzi postupujúcou Červenou armádou a ustupujúcou nemeckou armádou. Po oslobodení sa časť obyvateľstva odsťahovala do českých krajov, kde obsadzovali vysídlené pohraničie. Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí pracujú v priemyselných podnikoch v Košiciach, Svidníku a Krajnej Poľane.
Gréckokatolícky chrám sv. Michala archanjela, drevená trojpriestorová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1777, predstavuje významnú kultúrnu pamiatku. Obnovou prešiel v roku 1902. V 30. rokoch 20. storočia bol rozobraný a premiestnený o niekoľko desiatok metrov. Ďalšou obnovou prešiel v rokoch 1946 - 1947 a zatiaľ poslednou v rokoch 2001 - 2002. Ide o chrám tzv. lemkovského typu, hmota chrámu sa skladá tradične z troch častí, presbytéria, širšej štvorcovej lode a babinca, nad ktorým sa vypína veža. Konštrukcia stavby je zrubová na kamennej podmurovke. V interiéri sa nachádza štvoretážový barokový ikonostas z druhej polovice 18. storočia, ktorý obsahuje aj staršie ikony zo 16. a 17. storočia.
Medzi významné osobnosti pochádzajúce z obce patria Ján Capko (* 1927), hrdina socialistickej práce, ktorý od roku 1950 pracoval vo VSŽ v Košiciach ako strojný zámočník a pôsobil na rôznych stavbách ako vedúci montér, vedúci stavby, zlepšovateľ, priekopník nových foriem práce a vynikajúci organizátor. Ďalej Michal Blicha (* 1930), prodekan pedagogickej fakulty univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, a Štefan Capko (* 1970), klaun, mím, herec, choreograf, režisér a divadelný autor.
Rozloha Katastra ako Faktor Rozvoja: Príklady Iných Obcí
Okrem Bernolákova a Tisovca existuje viacero obcí, ktorých katastre patria k tým rozsiahlejším na Slovensku, pričom každá z nich má svoje špecifické charakteristiky.
Čáry: Obec na Rozhraní Okresov a Štátov
Obec Čáry, s približne 1250 obyvateľmi, sa rozprestiera v severnej časti Záhorskej nížiny. Jej kataster má rozlohu 1495 ha a nachádza sa v údolí rieky Myjava. Obec leží v západnej časti okresu Senica, ktorý spadá pod Trnavský kraj. Zaujímavosťou je poloha obce v blízkosti hraníc s Českou republikou a Rakúskom. Hraničný priechod Brodské - Lanžhot je vzdialený asi 15 km a priechod Moravský Svätý Ján - Hohenau približne 20 km. Susednými obcami sú Kuklov, Šaštín-Stráže, Smolinské, Gbely, Kúty a Brodské. Chotár obce je rovinatý, s piesočnatým povrchom. Medzi pamätihodnosti patrí barokový kostol z roku 1633 a bývalá horáreň (jágárňa) - pamätný dom Martina Kollára. Martin Kollár (1853 - 1919) bol významným rodákom, ktorý pôsobil ako farár v časoch silnej maďarizácie. Z ďalších osobností treba spomenúť Jozefa Agnelliho, svetoznámeho botanika, Theodora Bohdana Lachmanna - básnika a spisovateľa, a herečku Máriu Kráľovičovú. Pôvod názvu obce je neistý, existujú dve hypotézy. Jedna hovorí, že obec je dlhá ako čiara, druhá spája názov s duchom Čara z obdobia Veľkomoravskej ríše.
Branč: Poľnohospodárska Obec s Vinohradníckou Tradíciou
Kataster obce Branč sa nachádza na juhu okresu Nitra, v severozápadnej časti Nitrianskeho kraja. Rozloha katastra je 1381 hektárov. Na severe hraničí s katastrom obce Ivánka pri Nitre, na západe s katastrami obcí Mojmírovce a Štefanovičová, na juhu s katastrom Veľký Kýr (okres Nové Zámky) a na východe s katastrálnym územím Veľký Cetín. Najväčšia nadmorská výška je 175 metrov nad morom a nachádza sa juhozápadne od obce. Najnižší bod katastra má výšku 129 metrov nad morom, nachádza sa juhovýchodne od obce. Obec leží na hlavnom cestnom ťahu Nitra - Nové Zámky (cesta I. triedy č. 64) a prechádza ňou aj železničná trať Nitra - Nové Zámky. Katastrálnym územím preteká rieka Stará Nitra. Branč leží v regióne, ktorý patrí medzi najteplejšie oblasti Slovenskej republiky. Celý kataster územia je intenzívne poľnohospodársky využívaný, väčšina pôdy patrí do 1. bonitnej triedy. V katastri sa ťažia piesčité štrky a piesky. Časť obce - vinohrady slúžia na pestovanie viniča. Erb obce tvorí strieborná Panna Mária s Ježiškom a kľačiacim anjelom. Vlajku tvorí sedem pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, bielej a zelenej. K 31.12.2024 mala obec 2 183 obyvateľov. Z celkovej rozlohy katastra (1 381 ha) tvorí orná pôda a chmelnice 1 188 ha, trvalé trávne porasty 11 ha, záhrady 42 ha, zastavané plochy a nádvoria 63 ha, stavebné pozemky 2 ha a ostatné plochy 11 ha.
Zubrohlava: Obec v Oravskej Kotline a Podbeskydskej Vrchovine
Obec Zubrohlava leží v severnej časti Slovenska. Kataster obce má rozlohu 1 514,4 ha. Stred obce má nadmorskú výšku 620 m n. m., kataster leží v nadmorskej výške 605 až 874 m n. m. Južná časť územia katastra leží v Oravskej kotline, severná v Podbeskydskej vrchovine. Obcou prechádza cesta I. triedy č. 521 z Námestova do Oravskej Polhory a na poľsko-slovenské hranice. Kataster obce susedí na severe s katastrom obce Rabčice, na severozápade s katastrom obce Rabča a na juhu s katastrom obce Námestovo. Kataster Zubrohlavy má nepravidelný tvar pretiahnutý v smere sever - juh, s malým výbežkom v smere severozápad - juhovýchod.
Medzi ďalšie obce Oravy patria Zákamenné (najväčšia obec na Orave), Vavrečka, Vasiľov, Ťapešovo, Rabčice, Rabča, Oravské Veselé a Oravská Polhora. Oravská Polhora sa rozprestiera na severnom okraji Oravy, na hraniciach s Poľskou republikou. Svojou polohou je najsevernejším územím na Slovensku. Rozlohou 8 452 ha je najväčším katastrálnym územím v okrese Námestovo a na 32. mieste na Slovensku. Katastrálne územie Oravskej Polhory susedí z väčšej časti s Poľskom a s katastrálnymi územiami obcí Rabčice, Rabča, Sihelné a Oravské Veselé.
Nová Sedlica: Najvýchodnejšia Obec Slovenska a Jej Rozľahlý Kataster
Obec Nová Sedlica je najvýchodnejšie položená obec na území Slovenska. Rozprestiera sa v Bukovských vrchoch pod hlavným karpatským hrebeňom. Jej kataster od severu ohraničuje slovensko-poľská štátna hranica a od východu slovensko-ukrajinská štátna hranica. Obe sa spájajú v kóte Kremenec (1221 m n.m.), najvýchodnejšom bode našej republiky. Z juhu a zo západu hraničí s obcou Zboj. Je to rádová potočná obec v Uličskej doline na hornom toku Zbojského potoka. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 421 m. Rozloha katastra je 3302 ha, z toho rozloha poľnohospodárskej pôdy je 901 ha, rozloha lesov 2325 ha, vodné plochy zaberajú 19 ha a ostatné plochy 57 ha. Súčasťou katastra je aj ŠPR STUŽICA vo výmere 761,49 ha s pralesovitými lesnými spoločenstvami. Prevážna väčšina poľnohospodárskej pôdy sa nachádza v horskej výrobnej oblasti. Do obce vedie cesta III. triedy. Dopravu zabezpečuje jedna pravidelná autobusová linka na trase Snina - Nová Sedlica. Územie patrí do povodia Bodrogu. Cez Novú Sedlicu preteká Zbojský potok (plocha povodia 30,2 km²), ktorý pramení pod Riabou skalou cca 11 km od obce. Druhým najväčším potokom v katastri obce Nová Sedlica je Stužická rieka prameniaca pod Čierťažou s bočným prítokom - Kamenistým potokom, prameniacim pod Kremencom. V obci sa nachádzajú dve predajne potravín, pohostinstvo, penzión, obecný úrad a požiarna zbrojnica. Budova kultúrneho domu slúži pre miestne obyvateľstvo na kultúrno - spoločenské podujatia. Budova bývalej základnej školy slúži pre dôchodcov a pre mládež. Kasárne boli postavené v roku 1929.
Richvald: Obec s Bohatou Lesnou Históriou a Rozľahlým Katastrom
Obec Richvald sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska, na území horného Šariša, 10 km juhozápadne od Bardejova. Kataster, sa rozprestiera v severnej časti Bartošovskej kotliny, na hranici Čergovského pohoria a Ondavskej vrchoviny, v pramennej oblasti viacerých prítokov Richvaldského potoka. S rozlohou 2188 ha patrí medzi najväčšie oblasti. Nadmorská výška sa pohybuje v intervale 327 - 840 m, pričom samotná obec je približne vo výške 375 m. Mierne zvlnený pahorkatinný povrch katastrálneho územia v severovýchodnej časti a výrazne členitý hornatý na juhozápade tvorí z geologického hľadiska treťohorný flyš. Súvislý les s výskytom jedle, borovice, brezy a buka sa nachádza hlavne v juhozápadnej a severovýchodnej časti. Názov obce (Richvald / Reichwald - z nemeckého slova vo význame „bohatý les“) odkazuje na dávnu minulosť, kedy na tomto území dominovali lesy.
Tieto príklady ilustrujú, ako rozloha katastra, v kombinácii s geografickou polohou, prírodnými podmienkami a historickým vývojom, formuje charakter a možnosti rozvoja jednotlivých obcí na Slovensku. Zatiaľ čo Bernolákovo dosahuje prvenstvo v počte obyvateľov vďaka svojej strategickej polohe, iné obce s rozsiahlymi katastrami, ako Tisovec či Richvald, čerpajú svoju identitu z prírodných zdrojov a histórie spätej s krajinou.