Nájomné platené vopred právnickej osobe: Kedy je výdavkom?

Pri prenajímaní hnuteľného či nehnuteľného majetku vzniká prenajímateľovi príjem a nájomcovi výdavok. Kľúčovou otázkou pri uplatňovaní nájomného do daňových výdavkov nájomcu je moment jeho zaplatenia. Slovenský daňový zákon stanovuje jasné pravidlá, kedy je možné výdavok na nájomné považovať za daňovo uznateľný, a to najmä v kontexte § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov. Tento článok sa zameriava na špecifické situácie týkajúce sa platenia nájomného právnickej osobe a vysvetľuje, kedy a za akých podmienok si môže nájomca tento výdavok započítať do svojho základu dane.

Základné pravidlo: Nájomné až po zaplatení

Podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov (ZDP), výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, ako aj nehnuteľnosti, sa uplatňujú v daňových výdavkoch až po ich zaplatení. Toto pravidlo platí bez ohľadu na to, či je nájomcom fyzická alebo právnická osoba, a tiež bez ohľadu na to, či je prenajímateľom fyzická alebo právnická osoba. Dôležitý je fakt, že nájomné musí byť reálne uhradené, aby sa mohlo stať daňovým výdavkom.

Ak s prenájmom nehnuteľnosti súvisia aj platby za ostatné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti (napríklad energie, upratovanie, odvoz odpadu) a tieto platby sú u prenajímateľa považované za zdaniteľné príjmy, u nájomcu budú tieto isté platby taktiež súčasťou základu dane až po ich zaplatení, a to podľa rovnakého ustanovenia § 17 ods. 19 písm. b) ZDP.

Nájomné platené právnickej osobe: Zjednodušený pohľad?

V praxi sa často stretávame s otázkou, či platba nájomného právnickej osobe (obchodnej spoločnosti) prináša nejaké výhody alebo odlišnosti z pohľadu daňových výdavkov. Text poskytnutý v zadní uvádza príklad, kde sa uvádza: "Nakoľko daňovník platí nájomné právnickej osobe (obchodnej spoločnosti), nie je povinný výdavky na nájomné časovo rozlišovať a môže si do daňových výdavkov zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného…". Toto tvrdenie je však potrebné interpretovať s istou presnosťou.

Základné pravidlo § 17 ods. 19 písm. b) ZDP o zaplatení platí aj v prípade, ak nájomcom je fyzická osoba a prenajímateľom právnická osoba. To znamená, že aj v tomto prípade sa výdavok stane daňovým až po zaplatení. Rozdiel spočíva v tom, že ak nájomca (fyzická osoba) účtuje v sústave podvojného účtovníctva, musí dodržiavať princíp časového rozlišovania nákladov. Ak nájomné za daný rok nebolo v tom istom roku aj zaplatené, musí si ho v daňovom priznaní pripočítať k výsledku hospodárenia a uplatniť ako daňový výdavok až v tom roku, kedy dôjde k jeho úhrade.

Príklady z praxe a ich interpretácia

Aby sme lepšie pochopili aplikáciu pravidiel, pozrime sa na konkrétne príklady uvedené v zadaní:

Príklad 1: Nájomca (fyzická osoba) a fyzická osoba ako prenajímateľ

Nájomca (fyzická osoba) uzatvoril nájomnú zmluvu s fyzickou osobou na prenájom kancelárskych priestorov na 5 rokov (2025-2029) za 300 eur mesačne. V tomto prípade, ak fyzická osoba - nájomca nevedie podvojné účtovníctvo, uplatní si nájomné ako daňový výdavok až po zaplatení. Ak by však fyzická osoba viedla podvojné účtovníctvo, musela by dodržať postup časového rozlišovania.

Príklad 2: Nájomca (fyzická osoba) a právnická osoba ako prenajímateľ

Nájomca (fyzická osoba) uzatvoril nájomnú zmluvu s obchodnou spoločnosťou (právnická osoba) na 5 rokov (2025-2029) za 300 eur mesačne. Tu platí rovnaké pravidlo: výdavok je daňovým až po zaplatení. Tvrdenie, že "nie je povinný výdavky na nájomné časovo rozlišovať", by mohlo byť zavádzajúce, ak by sa predpokladalo, že fyzická osoba vedúca podvojné účtovníctvo nemá povinnosť časového rozlišovania. Vždy záleží na účtovnej metóde nájomcu. Ak fyzická osoba nevedie podvojné účtovníctvo a uplatňuje si nájomné v daňovej evidencii, potom sa uplatní v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo zaplatené.

Príklad 3: Nájomca (fyzická osoba) účtujúci v podvojnom účtovníctve a fyzická osoba ako prenajímateľ

Nájomca (fyzická osoba, podvojné účtovníctvo) má nájomnú zmluvu s fyzickou osobou na 5 rokov (2024-2028) za 300 eur mesačne. V roku 2024 zaúčtoval nájomné vo výške 3 600 eur, ale zaplatí ho až v roku 2025. V tomto prípade je nájomca povinný zvýšiť základ dane o 3 600 eur za rok 2024, pretože náklad nebol v tomto roku zaplatený. V roku 2025 si tento výdavok môže uplatniť cez položky znižujúce základ dane v daňovom priznaní za rok 2025, kedy dôjde k zaplateniu.

Príklad 4: Nájomca (fyzická osoba) účtujúci v podvojnom účtovníctve a právnická osoba ako prenajímateľ

Nájomca (fyzická osoba, podvojné účtovníctvo) má nájomnú zmluvu s obchodnou spoločnosťou (právnická osoba) na 5 rokov (2024-2028) za 300 eur mesačne. Situácia je analogická s Príkladom 3. Nájomné zaúčtované v roku 2024, ale nezaplatené do konca roka 2024, musí byť pripočítané k výsledku hospodárenia za rok 2024. Následne sa stane daňovým výdavkom v roku 2025, kedy dôjde k jeho úhrade. Nájomné za rok 2025 zaplatené v roku 2025 bude daňovým výdavkom v roku 2025.

Vplyv zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku

Zásadný vplyv na uplatňovanie výdavkov súvisiacich s prenájmom nehnuteľnosti má jej zaradenie do obchodného majetku.

• Nehnuteľnosť nezaradená do obchodného majetku: Okrem nájomného je možné uplatniť aj iné výdavky, ako napríklad odmenu advokátovi za vypracovanie zmluvy, províziu realitnej kancelárii, alebo vrátenie kaucie.
• Nehnuteľnosť zaradená do obchodného majetku: Okrem vyššie uvedených výdavkov je možné uplatniť aj daň z nehnuteľnosti, úroky z úveru na obstaranie nehnuteľnosti, platby na údržbu (napr. do fondu opráv), odpisy, výdavky na opravy a udržiavanie, technické zhodnotenie, poistné, či nákup zariadenia.

Pre uplatnenie výdavkov v daňovom priznaní musí prenajímateľ viesť účtovníctvo alebo daňovú evidenciu.

Prenájom bytu právnickou osobou: Daňové a právne aspekty

Otázka, či môže právnická osoba vystupovať ako nájomca bytu, je v slovenskom právnom prostredí diskutovaná.

• Z pohľadu Občianskeho zákonníka: Prevláda názor, že právnická osoba môže byt prenajať, napríklad pre svojich zamestnancov. Toto uspokojuje potrebu bývania fyzických osôb.
• Z pohľadu zákona o krátkodobom nájme bytu: Zákon neobsahuje výslovné obmedzenie týkajúce sa osoby nájomcu, takže aj právnická osoba môže byť nájomcom, avšak s obmedzením doby trvania najviac na dva roky.
• Daňové aspekty: Príjmy z prenájmu podliehajú dani z príjmov. Možno si uplatniť oslobodenie do výšky 500 eur ročne a preukázateľné výdavky súvisiace s prenájmom.

Prenájom nehnuteľnosti a časové rozlíšenie

Zákon o dani z príjmov neupravuje postup úpravy základu dane podľa § 17 ods. 19 písm. a) až f) v prípade čiastočnej úhrady záväzku. V prípade čiastočnej úhrady nájomného, spoločnosť započíta z uhradenej sumy tú časť, ktorá zodpovedá nájomnému a DPH v pomere, v akom boli záväzky uhradené.

Spoločnosť si prenajala motorové vozidlo od 1.12.2025 do 28.2.2026 s mesačným nájomným 1 000 €. Nájomné za december 2025 bolo uhradené až 2.1.2026. Nájomca nemôže považovať nájomné za december 2025 za daňový výdavok roka 2025, pretože k úhrade došlo až v roku 2026. Suma 1 000 € za december 2025 je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia za rok 2025 a stane sa daňovým výdavkom až v roku 2026.

Podobne, ak spoločnosť zaúčtovala do nákladov v roku 2025 faktúru za účtovnícke služby vo výške 2 000 €, ale zaplatila ju až v januári 2026, táto suma sa pripočítava k výsledku hospodárenia za rok 2025 a stane sa daňovým výdavkom v roku 2026.

Ostatné súvisiace výdavky

• Licenčné poplatky: Výdavky na nájomné poukazované v prospech nerezidenta, ktoré sa vzťahujú k príjmom z poskytnutia práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, softvéru, autorského práva, sa tiež uplatňujú až po zaplatení.
• Služby spojené s prenájmom: Platby za energie a ostatné služby sú tiež súčasťou základu dane nájomcu až po ich zaplatení.
• Sprostredkovanie: Provízia za sprostredkovanie, ak nie je uhradená do konca zdaňovacieho obdobia, sa pripočítava k výsledku hospodárenia a stáva sa daňovým výdavkom až po jej zaplatení.
• Poradenské a právne služby: Výdavky na poradenské a právne služby sú súčasťou základu dane až po zaplatení.
• Certifikáty: Náklady na certifikáty, ak sú účtované v súlade s účtovnými predpismi, sa už nemusia sledovať podľa podmienky zaplatenia alebo postupného zahrňovania do základu dane.
• Sponzorské: Sponzorské v športe je daňovým výdavkom v rozsahu skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, za predpokladu, že sponzor vykáže kladný základ dane a sú splnené ďalšie podmienky podľa zákona o športe.

Je dôležité si uvedomiť, že presná interpretácia daňových predpisov a ich aplikácia v konkrétnych situáciách môže byť komplexná. Odporúča sa konzultovať s daňovým poradcom, aby sa predišlo prípadným chybám a zabezpečila sa správna optimalizácia daňových výdavkov.

tags: #najomne #zaplatene #vopred #pravnickej #osobe