Podnikatelia, ktorí nemajú vlastné priestory na podnikanie, si tieto priestory prenajímajú. Najčastejšie ide o prenájom kancelárskych priestorov, dielní, garáží, skladových priestorov a podobne. Úhradu za prenájom priestorov môžu účtovať ako daňový výdavok len vtedy, keď výdavok spĺňa ustanovenia § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Podnikajúce fyzické osoby (FO), účtujú podľa § 9 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), prevažne v sústave jednoduchého účtovníctva (JÚ). Jedným zo špecifických znakov sústavy JÚ je jeho úzke spojenie so ZDP. T. j., že podnikateľ, ktorý účtuje v JÚ, musí poznať okrem účtovných predpisov aj ustanovenia ZDP, ktoré sa týkajú FO. To obzvlášť platí pri účtovaní nájomného v JÚ, ktoré sa musí podľa § 19 ods. 4 ZDP časovo rozlišovať. Časové rozlíšenie výdavkov, resp. nákladov, je typické pre sústavu podvojného účtovníctva.
Základ dane a daňové výdavky v JÚ
Konečný výstup z účtovníctva - základ dane (ZD) (rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovými výdavkami) slúži bez ďalších úprav ako podklad pre výpočet dane z príjmov FO. Daňovým výdavkom je výdavok, ktorý spĺňa všetky podmienky ustanovené v § 2 písm. i) ZDP. Ako daňový výdavok môže podnikateľ zaradiť len výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý preukázateľne vynaložil a zaúčtoval v svojom účtovníctve. Ustanovenie § 19 ods. 1 ZDP dopĺňa definíciu daňového výdavku a ďalšie podmienky. Pre nájomné je takýmto ustanovením § 19 ods. 4 ZDP, podľa ktorého nájomné uhrádzané FO sa započíta do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo zaplatené. Ustanovenie § 19 ods. 4 ZDP ohľadom nájomného uhrádzaného FO, ktoré musí časovo rozlišovať aj podnikajúca FO, sa odzrkadlí aj v účtovaní v JÚ. U podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve takáto povinnosť vyplýva priamo z postupov účtovania.
Postupy účtovania nájomného v JÚ
Podnikateľ, ktorý účtuje v JÚ, postupuje pri účtovaní nájomného podľa § 4 ods. 6 opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave JÚ, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia ZD z príjmov, v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v JÚ“), t .j, že zaplatené nájomné zaúčtuje do peňažného denníka ako daňový výdavok, ktorý ovplyvňuje ZD. Všetky výdavky, ktoré vznikli v priebehu účtovného obdobia, t. j. bežné prevádzkové výdavky, účtuje podnikateľ do peňažného denníka, podľa § 4 ods. 6 Postupov účtovania v JÚ, na základe uskutočnených úhrad podľa účtovných dokladov. Platí to aj pre nájomné, ktoré zaplatil za zdaňovacie obdobie, v ktorom účtuje. Takéto nájomné nemusí časovo rozlišovať.
Príklad účtovania nájomného
Podnikateľka Petra začala od 1. 6. 2010 podnikať v obchodnej činnosti. Prenajala si na 3 mesiace (jún, júl a august) stánok s občerstvením v turistickej oblasti. Priestory má prenajaté na základe nájomnej zmluvy od FO. Podľa nájomnej zmluvy je povinná uhradiť nájomné do 15. 6. 2010 vo výške 300 eur mesačne. Spolu za tri mesiace je to 900 eur. Petra zaplatila nájomné dňa 10. 6. 2010. Zaplatené nájomné Petra zaúčtuje, podľa § 15 ods. 1 Postupov účtovania v JÚ, do peňažného denníka v deň úhrady, teda dňa 10. 6. 2010, ako daňový výdavok. V tomto prípade sa nájomné za obdobie jún, júl a august 2010 účtuje ako daňový výdavok v zdaňovacom období, v ktorom bolo zaplatené, teda v roku 2010.
Spätný finančný prenájom v jednoduchom účtovníctve
Ako zaúčtovať spätný prenájom v sústave jednoduchého účtovníctva účtovnej jednotky účtujúcej podľa opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74? Postupy účtovania v JÚ v § 17 upravujú účtovanie účtovnej jednotky, ktorá nadobudla dlhodobý hmotný majetok (ďalej len „majetok“) formou finančného prenájmu. Postup účtovania spätného finančného prenájmu postupy účtovania v JÚ špecificky neupravujú. Spätný finančný prenájom predstavuje zmluvný vzťah, ktorého podstatou je odpredaj majetku lízingovej spoločnosti, ktorá sa stane jeho vlastníkom, pričom lízingová spoločnosť ho predávajúcemu spätne prenajme formou finančného prenájmu. Vzhľadom k tomu, že je uzatvorená zmluva o predaji majetku lízingovej spoločnosti, účtovná jednotka účtuje ako o predaji majetku:
- V knihe dlhodobého majetku účtuje o vyradení majetku z dôvodu predaja v zostatkovej cene (§ 6 ods. 11 Postupov účtovania v JÚ).
- V peňažnom denníku ku dňu inkasa pohľadávky účtuje príjem celkom v členení na príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v členení ostatné príjmy [§ 4 ods. 6 písm. d) bodu 3 postupov účtovania v JÚ] v sume zodpovedajúcej základu dane z pridanej hodnoty a na príjem, ktorý podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňuje základ dane z príjmov [§ 4 ods. 6 písm. f) postupov účtovania v JÚ] v sume zodpovedajúcej dani z pridanej hodnoty. Uvedený postup je v súlade s § 19 ods. 3 písm. a) ZDP.
- V peňažnom denníku účtuje podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c postupov účtovania v JÚ, tzn. v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje zvýšenie výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov o zostatkovú cenu predaného majetku podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP.Na základe zmluvy o finančnom prenájme účtovná jednotka znovu nadobúda majetok, o ktorom účtuje vo svojom účtovníctve, aj keď nemá k nemu vlastnícke právo, a to v zmysle § 10 ods. 24 písm. a) Postupov účtovania v JÚ. Pri účtovaní postupuje v zmysle § 17 postupov účtovania v JÚ.
Odpisy dlhodobého majetku v JÚ
Rozoznávame účtovné a daňové odpisy dlhodobého majetku. Účtovné odpisy v jednoduchom účtovníctve majú svoje špecifikum v tom, že sa zaznamenávajú len v knihe dlhodobého majetku. Ich význam spočíva v tom, že vo výkaze o majetku a záväzkoch sa vykazuje dlhodobý majetok znížený o účtovné odpisy. Na účely vyčíslenia základu dane sa však do peňažného denníka účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií daňové odpisy, ktoré predstavujú daňové výdavky. Daňové odpisy sa účtujú až k poslednému dňu účtovného obdobia.
Finančný a operatívny prenájom v JÚ
Finančný prenájom v jednoduchom účtovníctve je špecifický v tom, že v čase úhrady splátky je suma istiny nedaňový výdavok. Dôvodom je to, že majetok obstaraný finančným prenájmom sa v sume istiny odpisuje. Do daňových výdavkov sa výška istiny dostáva prostredníctvom daňových odpisov. V prípade operatívneho prenájmu vstupuje celá suma splátky do daňových výdavkov v momente úhrady splátky podľa splátkového kalendára.
Pre daňové účely je finančný prenájom definovaný v zákone o dani z príjmov ako prenájom s právom kúpy prenajatej veci a na túto definíciu nadviazalo aj účtovníctvo. Veľmi rozšíreným spôsobom obstarania dlhodobého majetku je finančný prenájom. Bežne používaným pojmom je aj finančný lízing. Predmet, ktorý si nájomca prenajme, zakúpi prenajímateľ, ktorý má príjem zo splátok platených nájomcom, pričom predmet prenájmu počas celej doby prenájmu zostáva v jeho vlastníctve. Nájomná zmluva o finančnom prenájme obsahuje údaje o obstarávacej cene, o DPH, dobe trvania nájomného pomeru, administratívnom poplatku za spracovanie zmlúv, prvej zvýšenej splátke, poistení, dohodnutej kúpnej cene a prílohou je splátkový kalendár. Prenajímateľ obvykle zaväzuje nájomcu platiť zmluvnú pokutu za každý deň omeškania, ak neuhradí dohodnuté splátky včas, prípadne mu môže odobrať predmet prenájmu. Istina u nájomcu je celková suma dohodnutých platieb znížená o nerealizované finančné náklady (nájomné, resp. v ZDP nerealizované finančné náklady vyjadruje pojem úrok), do istiny sa zahŕňajú administratívne poplatky súvisiace so spracovaním zmluvy o finančnom prenájme a kúpnej zmluvy, ktoré sa do daňových výdavkov dostanú prostredníctvom odpisov. Doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 ZDP.
Vzájomný zápočet pohľadávok a záväzkov v JÚ
V súlade s § 14 ods. 7 Opatrenia MF SR z 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74, sa zánik pohľadávky v knihe pohľadávok a zánik záväzku v knihe záväzkov účtujú k zmluvne dohodnutému dňu, avšak zvýšenie príjmov zo vzájomného zápočtu a zvýšenie výdavkov zo vzájomného zápočtu sa účtujú až v rámci uzávierkových účtovných operácií. Podnikatelia účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva si ku koncu účtovného obdobia musia pamätať, že je nutné zvýšiť príjmy a výdavky o vzájomný zápočet pohľadávok a záväzkov, ktorý uskutočnili v priebehu účtovného obdobia.
Uzávierka a závierka v JÚ
Uzávierka účtovníctva v jednoduchom účtovníctve predstavuje proces uzatvárania účtovných kníh a prípravy účtovníctva na zostavenie účtovnej závierky. Dôležitým krokom k správnemu vyčísleniu základu dane v daňovom priznaní, výsledku hospodárenia a ďalších skutočností v účtovnej závierke je zaúčtovanie uzávierkových účtovných operácií, ktoré predstavujú súčasť uzávierky účtovníctva. Účtujú sa vždy k poslednému dňu účtovného obdobia. Uzávierkové účtovné operácie v jednoduchom účtovníctve sú napr. zaúčtovanie daňových odpisov, vyčlenenie z daňových výdavkov nájomné zaplatené fyzickej osobe na nasledujúce obdobie, zaúčtovanie vzájomného zápočtu pohľadávok a záväzkov, zaúčtovanie inventarizačných rozdielov, a pod. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve je účtovná závierka štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva. Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve sa skladá zo: všeobecných náležitostí, výkazu o príjmoch a výdavkoch, výkazu o majetku a záväzkoch. Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve sa podáva v lehote na podanie daňového priznania. Účtovná závierka nie je prílohou daňového priznania, ide o samostatné podanie.
Hotovostný princíp a jeho dôsledky
Jednoduché účtovníctvo je založené na porovnávaní príjmov a výdavkov pre účely zistenia základu dane, ale aj výšky výsledku hospodárenia za dané obdobie. Na rozdiel od podvojného účtovníctva (kde sa porovnávajú náklady a výnosy) je pre správne vyčíslenie základu dane a dane z príjmov dôležitý okamih prijatia alebo vynaloženia hotovosti (ide tzv. hotovostný alebo „cashový“ princíp). V jednoduchom účtovníctve je teda dôležitý okamih inkasa alebo úhrady faktúry (kedy boli zaplatené) bez ohľadu na to, kedy boli vystavené.
Preddavky v jednoduchom účtovníctve
Preddavky na konkrétny tovar alebo službu v jednoduchom účtovníctve sú daňovým výdavkom už v čase úhrady preddavku. U príjemcu preddavku je preddavok na tovar alebo službu zdaniteľným príjmom už v čase inkasa preddavku. V porovnaní so sústavou podvojného účtovníctva, kde náklad alebo výnos vzniká až pri prijatí/vystavení faktúry za tovar (službu), majú v jednoduchom účtovníctve vplyv na základ dane už prijaté (poskytnuté) preddavky ešte pred samotnou kúpou tovaru (služby).
DPH v jednoduchom účtovníctve
Pokiaľ platiteľ DPH neuplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby, daňová povinnosť mu vzniká v deň dodania tovaru a služby, prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, resp. v iný deň stanovený zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Platiteľ DPH má nárok na odpočítanie dane v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Ak tovar alebo službu nadobudol od platiteľa DPH neuplatňujúceho osobitnú úpravu uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby, môže si uplatniť nárok na odpočítanie dňom dodania tovaru alebo prijatia služby, resp. prijatia platby pred dodaním. Pre platiteľov DPH účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva to znamená, že síce pre účely dane z príjmov porovnávajú príjmy a výdavky, ale pre účely DPH sú pre nich dôležité dátumy na faktúrach (dátum dodania tovaru, poskytnutia služby, prijatia platby), t. j. pohľadávky a záväzky, aj keď ešte nie sú uhradené.
Zmeny v hotovostných platbách od roku 2013
Od 1.1.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 394/2012 Z. z., ktorý zakazuje akékoľvek platby v hotovosti bez ohľadu na ich právny dôvod, okrem výnimiek presne definovaných v zákone. V zmysle Zákon o používaní registračnej pokladnice č. 289/2008 (ďalej len „zákon o ERP“) sú podnikatelia, ktorí predávajú tovar alebo poskytujú služby uvedené v prílohe č. 1 zákona, povinní používať elektronickú registračnú pokladnicu (ERP) alebo virtuálnu registračnú pokladnicu (VRP). Zákon o ERP (§3 ods.2) definuje aj niekoľko výnimiek, kedy podnikateľ nemusí mať ERP. Predajca, ktorý nie je povinný evidovať tržbu cez e-kasu, musí mať o danej skutočnosti na predajnom mieste viditeľne uvedené oznámenie.
Účtovanie tržieb z e-kasy
Účtovanie tržieb z e-kasy upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva (opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74). V jednoduchom účtovníctve prijatú tržbu účtujeme v peňažnom denníku ako príjem peňažných prostriedkov do pokladnice. Tržba sa účtuje na základe príjmových pokladničných dokladov, resp. uzávierok pokladnice. Podnikateľ sa môže rozhodnúť, resp. Tržbou na účely zákona o ERP je platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahradzujúcimi hotovosť (napr. platobnou kartou, poukážkami). Tržbou je aj platba prijatá ako preddavok a tiež faktúra uhradená v hotovosti. Pre príjem tržby z e-kasy si môže zaviesť samostatnú pokladničnú knihu. Ak ku dňu konkrétneho účtovného prípadu nemá všetky potrebné účtovné doklady, účtuje sa cez priebežné položky ako napríklad zaúčtovanie tržby, ktorá obsahuje okrem hotovosti aj platby cez terminál. Ak podnikateľ prijme tržbu ako úhradu faktúry, je povinný prijatú tržbu evidovať cez elektronickú alebo virtuálnu registračnú pokladnicu a tržbu zahrnúť do dennej uzávierky.
Nájomné a jeho daňové uplatnenie
Výdavky na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, ako aj nehnuteľnosti, sa uplatňujú v daňových výdavkoch podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov až po zaplatení. Ak s prenájomom nehnuteľnosti súvisia aj platby za ostatné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti a tieto platby sú u prenajímateľa považované za zdaniteľné príjmy, u nájomcu budú tie isté platby súčasťou základu dane až po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov. Novelou zákona o dani z príjmov účinnou od 1.1.2015 došlo k limitovaniu nájomného v daňových výdavkoch týkajúceho sa osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac podľa § 17 ods. 35. Uvedené sa vzťahuje na nájomné platené na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci, teda na tzv. operatívny lízing.
Zásoby způsobem A nebo B | Jak účtovat v Money S3
Prípadové štúdie nájomného
Otázka č. 1: Nájomca (fyzická osoba) uzatvoril v januári 2025 nájomnú zmluvu s fyzickou osobou na prenájom kancelárskych priestorov na 5 rokov (na roky 2025 až 2029). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 300 eur mesačne. Nakoľko daňovník platí nájomné fyzickej osobe, nie je povinný výdavky na nájomné časovo rozlišovať a môže si do daňových výdavkov zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného. V roku 2025 tak môže uplatniť do daňových výdavkov sumu 3 600 eur (300 eur x 12 mesiacov), ak ich v danom roku aj fyzicky uhradí.
Otázka č. 2: Nájomca (fyzická osoba) uzatvoril v januári 2025 nájomnú zmluvu s obchodnou spoločnosťou na prenájom kancelárskych priestorov na 5 rokov (na roky 2025 až 2029). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 300 eur mesačne. Nakoľko daňovník platí nájomné právnickej osobe (obchodnej spoločnosti), nie je povinný výdavky na nájomné časovo rozlišovať a môže si do daňových výdavkov zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného, teda v roku 2025 sumu 3 600 eur (300 eur x 12 mesiacov), ak ich v danom roku aj fyzicky uhradí.
Otázka č. 3: Nájomca (fyzická osoba) účtujúci v sústave podvojného účtovníctva uzatvoril v januári 2024 nájomnú zmluvu s fyzickou osobou na prenájom kancelárskych priestorov na 5 rokov (na roky 2024 až 2028). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 300 eur mesačne. V roku 2024 nájomca zaúčtoval nájomné na účte 518 - ostatné služby v sume 3 600 eur, pričom toto nájomné zaplatí až v roku 2025. V roku 2025 zaúčtuje do nákladov nájomné vo výške 3 600 eur, ktoré aj v roku 2025 zaplatí. Keďže nájomné je daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo nájomné zaplatené, za rok 2024 je daňovník povinný zvýšiť základ dane o sumu 3 600 eur, ktorá bola zaúčtovaná v nákladoch v roku 2024 a nebola zaplatená. Ak daňovník toto nájomné zaúčtované v nákladoch roku 2024 zaplatí v roku 2025, môže si tento výdavok uplatniť v zdaňovacom období 2025 cez položky znižujúce základ dane v daňovom priznaní za rok 2025.
Otázka č. 4: Nájomca (fyzická osoba) účtujúci v sústave podvojného účtovníctva uzatvoril v januári 2024 nájomnú zmluvu s obchodnou spoločnosťou na prenájom kancelárskych priestorov na 5 rokov (na roky 2024 až 2028). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 300 eur mesačne. V roku 2024 zaúčtoval nájomné na účte 518 - ostatné služby v sume 3 600 eur, pričom toto nájomné zaplatí až v roku 2025. V roku 2025 zaúčtuje do nákladov predpis nájomného za rok 2025 vo výške 3 600 eur, ktoré aj v roku 2025 zaplatí. Keďže nájomné je daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo nájomné zaplatené, za rok 2024 je daňovník povinný zvýšiť základ dane o sumu 3 600 eur, ktorá bola zaúčtovaná v nákladoch v roku 2024 a nebola zaplatená. Ak daňovník toto nájomné za rok 2024 zaúčtované v nákladoch v roku 2024 zaplatí v roku 2025, môže si tento výdavok uplatniť v zdaňovacom období 2025 cez položky znižujúce základ dane v daňovom priznaní za rok 2025. Nájomné na rok 2025 zaúčtované do nákladov v roku 2025 bude daňovým výdavkom v zdaňovacom období 2025, nakoľko bude aj v roku 2025 zaplatené.
tags: #najomne #v #jednoduchom #uctovnictve