Občiansky zákonník na Slovensku vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie. Táto zásada znamená, že dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celej ich šírke. Dedič teda nenadobúda len práva poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou, ale aj jeho povinnosti. Dedičstvo tak zahŕňa nielen všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patrili poručiteľovi a ktoré jeho smrťou nezanikajú, ale aj dlhy poručiteľa.
Zisťovanie majetku a dlhov poručiteľa
Pre správne určenie dedičstva je zásadne rozhodujúci skutkový stav, aký tu bol v čase smrti poručiteľa. Pre zaradenie dlhu do pasív dedičstva je teda určujúce, či dlh v čase smrti poručiteľa existoval. Je dôležité rozlišovať medzi dlhmi, ktoré existovali pred smrťou poručiteľa, a tými, ktoré vznikli až po nej.
Dlhom zaťažujúcim dedičstvo nie je nedoplatok nájomného za byt, ktorého nájomcom bol poručiteľ, a úhrady za plnenia poskytované s užívaním (alebo neužívaním) tohto bytu, ak vznikli za dobu od smrti poručiteľa do vyporiadania dedičstva. Podobne, dlhom patriacim do pasív dedičstva nemôžu byť ani pohľadávky vzniknuté síce v súvislosti s bytom, ktorého nájomcom bol poručiteľ, ale po jeho smrti. Tieto dlhy nepatria do pasív dedičstva po poručiteľovi a nemôžu byť ani predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva. Ak sa napriek tomu stanú predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva, ide o dohodu, ktorá odporuje zákonu a ktorú nemožno schváliť. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že dedičia (niektorí z nich) urobili prejav vôle, ktorým uznali pasíva dedičstva vzniknuté po smrti poručiteľa.
Príkladom môže byť uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, ktoré určilo všeobecnú hodnotu dedičstva, pasíva a čistú hodnotu dedičstva. Následne súd schválil dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej dcéra poručiteľa nadobudla sporožírový účet a členský podiel k družstevnému bytu. Zároveň sa zaviazala uhradiť aj pohľadávky Okresného stavebného bytového družstva Senica, ktoré pozostávali z nedoplatku na nájomnom, faktúry, nákladov na renováciu a opravu bytu. Dedička sa zároveň zaviazala vyplatiť ustupujúcim spoludedičom ich zákonný dedičský podiel po odpredaji bytu, znížený o pasíva dedičstva a ďalšie náklady s tým spojené. Súd rozhodol o odmene a náhrade hotových výdavkov súdneho komisára a o zaplatení súdneho poplatku, pričom konštatoval, že dohoda dedičov neodporuje zákonu ani dobrým mravom.
Dedičské tituly: Zákon, závet a ich kombinácia
Podľa slovenského právneho poriadku sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Tieto spôsoby sa nazývajú dedičské tituly. Závet má prednosť pred dedením zo zákona.
- Dedenie zo zákona: Prichádza do úvahy vtedy, ak závet nie je napísaný, alebo ak je závet neplatný, alebo ak v závete nie je podelený všetok majetok závetcu. Zo zákona sa dedí aj vtedy, ak závetný dedič nenadobudne dedičstvo - je nespôsobilý dedič, odmietne dedičstvo alebo dedič zomrie. V takom prípade nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.
- Dedenie zo závetu: Závet je prejavom poslednej vôle poručiteľa, ktorým určuje, kto a ako nadobudne jeho majetok po jeho smrti. Rozoznávame dva druhy závetov:
- Holografný závet: Závet napísaný vlastnou rukou závetcu.
- Alografný závet: Závet napísaný napríklad na počítači alebo na stroji, podpísaný závetcom pred svedkami.
Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.
Odmietnutie dedičstva
Nie je potrebný prejav vôle dediča, že dedičstvo prijíma. Na Slovensku však platí, že nemožno nanútiť práva, teda každý dedič má právo odmietnuť nadobudnutie dedičstva. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Odmietnutie dedičstva prichádza do úvahy najmä v prípade predlženého dedičstva. Sú však aj iné možnosti, ako napríklad dohoda s veriteľmi o vyporiadaní dlhov.
Nespôsobilý dedič a vydedenie
Nie každý, kto by mohol dediť, môže aj dediť. Nededí ten, kto je tzv. nespôsobilý dedič - ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, alebo kto sa dopustil zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Nededí ani ten, kto bol vydedený. Vydediť možno iba potomka, a to iba zo zákonných dôvodov uvedených v Občianskom zákonníku. Vydedenie dedičov musí byť písomné, v listine o vydedení, a musí v ňom byť uvedený dôvod vydedenia vyplývajúci zo zákona.
Započítanie darov do dedičského podielu
Do dedičského podielu sa započítajú dary, ktoré obdarovaný dostal za života poručiteľa, okrem obvyklých darov. Toto ustanovenie má zabezpečiť rovnomerné rozdelenie majetku medzi dedičov.
Príklad na započítanie daru v dedičskom konaní:
Predmetom dedenia je suma na bankovom účte poručiteľa vo výške 30 000 €, hodnota darovaného bytu v čase darovania bola 90 000 €. Celková hodnota dedičstva je teda 120 000 €. Ak sú traja dedičia, na jedného dediča by mala pripadnúť suma 40 000 €. Keďže jeden z dedičov už nadobudol darom byt v hodnote 90 000 €, jeho dedičský podiel je už vyčerpaný a nedostane z dedičstva už nič.
Dedičské konanie
Po smrti poručiteľa nastane dedičské konanie. Dedičské konanie začína na návrh, alebo aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, ibaže sa konanie už začalo na návrh. Ak zomrelý žil v manželskom zväzku, počas dedičského konania dochádza aj k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi pozostalým manželom a dedičmi. Výsledkom dedičského konania je uznesenie o dedičstve vydané súdom alebo osvedčenie o dedičstve vydané notárom ako súdnym komisárom.
Dedenie poľnohospodárskej pôdy
V prípade dedenia poľnohospodárskej pôdy prechádzajú na dediča práva a povinnosti z nájomných zmlúv, ktoré mal poručiteľ uzavreté s družstvom, roľníkmi alebo agrofirmami. Dedič by mal zistiť, kto je nájomcom zdedených pozemkov a oznámiť zmenu vlastníka, aby nájomné bolo vyplácané správnemu subjektu. Ak poľnohospodársky podnik nevie zistiť vlastníka, môže tak urobiť podľa čísla parcely na správe katastra alebo na webovej stránke Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Ak sa peniaze za nájom vrátili po smrti poručiteľa, treba ich uložiť na zvláštny účet a viesť evidenciu. Nový vlastník má nárok na spätné vyplatenie nájmu za tri roky.
V prípade, že pôdu niekto užíva bez nájomnej zmluvy, je potrebné mu poslať návrh zmluvy. Ak nie je známe, kto pôdu prenajíma, je možné osloviť obec, poľnohospodársku platobnú agentúru, Slovenský pozemkový fond alebo poľnohospodárske podniky v danej lokalite. Ak chce dedič uzavrieť nájomnú zmluvu s iným agropodnikateľom, je potrebné rozlišovať medzi zmluvou na dobu určitú a neurčitú. Pri zmluve na dobu určitú je potrebné rok pred zmluvným termínom vyzvať nájomcu na vrátenie a prevzatie pozemku, inak sa zmluva obnovuje. Pri zmluve na dobu neurčitú je minimálna doba trvania 5 rokov a nájom sa ukončuje výpoveďou danou k 1. novembru s ročnou výpovednou lehotou.
Na vznik novej zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej percento z hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Ak nájomca neplatí nájomné, je možné ho vymáhať, maximálne však tri roky spätne od podania žaloby na súde. Neplatenie nájmu je dôvod na odstúpenie od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného.
Nájomca pôdy je oprávnený využívať ju riadnym spôsobom podľa dohody v nájomnej zmluve, nemôže meniť druh pozemku ani robiť iné zmeny bez súhlasu vlastníka. Nájomné platí ročne pozadu vždy k 1. októbru, ak sa s vlastníkom nedohodne inak. V prípade mimoriadnych okolností, ako sú záplavy, nie je povinný platiť nájomné.
Dedenie majetku v zahraničí
V súvislosti s dedením majetku v zahraničí, najmä v Rakúsku a Maďarsku, je relevantné Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012. Určenie obvyklého pobytu zosnulého je kľúčové pre určenie právneho predpisu, ktorý sa použije. Pri určovaní obvyklého pobytu sa posudzujú okolnosti života zosnulého počas rokov pred jeho úmrtím a v čase jeho smrti.
Ak má zosnulý majetok v zahraničí aj na Slovensku, slovenský notár vydá dedičom osvedčenie o dedičstve a na ich žiadosť aj Európske osvedčenie o dedičstve. Toto osvedčenie má účinky vo všetkých členských štátoch bez potreby osobitného konania a predstavuje platný doklad na zápis práva k majetku do príslušného registra členského štátu. Dediči si musia nechať preložiť Európske osvedčenie o dedičstve úradným prekladateľom do úradného jazyka krajiny, v ktorej sa majetok nachádza. V prípade majetku v Rakúsku sa môže vyskytnúť problém so získavaním informácií o účtoch poručiteľa v rakúskych bankách z dôvodu ochrany osobných údajov.
Dodatočné konanie o dedičstve
Ak sa po právoplatnosti uznesenia o skončení dedičského konania objaví ďalší majetok poručiteľa, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve. Návrh sa podáva na okresný súd, na ktorom sa skončilo pôvodné dedičské konanie.
Dedenie členského podielu v družstve
Členstvo v stavebnom bytovom družstve a právo užívať byt môže prejsť smrťou užívateľa družstevného bytu len na jedného dediča, ktorému pripadol členský podiel, alebo na dvoch dedičov, ak sú manželmi. V konaní o dedičstve je v takom prípade riešené, kto z dedičov nadobúda členský podiel poručiteľa v stavebnom bytovom družstve, prípadne ako sa dedičia vyporiadajú ohľadne náhrady zostatkovej hodnoty tohto podielu. Dôsledky vyplývajúce z nadobudnutia členského podielu pre vznik členstva v družstve a pre prechod práva užívať družstevný byt nie sú predmetom rozhodovania v konaní o dedičstve.
Priebeh dedičského konania
Dedičské konanie sa začína automaticky po úmrtí osoby na základe oznámenia z matriky. Súd poverí notára, ktorý koná ako súdny komisár a vedie celý proces.
Prípravná fáza
Notár zisťuje existenciu závetu alebo listiny o vydedení a vyhľadáva všetok majetok a dlhy zosnulého. Informácie si vyžiada z bánk, katastra nehnuteľností, obchodného registra a od osoby, ktorá zabezpečila pohreb.
Prejednanie dedičstva
Notár informuje všetkých potenciálnych dedičov o začatí dedičského konania. Dedič má možnosť dedičstvo prijať alebo odmietnuť. Po odmietnutí dedičstva zaujmú miesto v poradí potomkovia dediča.
Rozhodnutie súdu
Po overení majetku a stanovení, kto má na dedičstvo nárok, súd vydá uznesenie o dedičstve. V ňom potvrdí, komu majetok pripadne. Ak sa dedičia dohodnú, súd ich dohodu schváli a podľa nej rozdelí majetok. Ak sa dedičia nedohodnú, súd potvrdí ich podiely podľa zákona.
Zákonné skupiny dedičov
Zákon rozlišuje štyri skupiny dedičov:
- Prvá skupina: Deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
- Druhá skupina: Manžel, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané na výživu.
- Tretia skupina: Súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané na výživu.
- Štvrtá skupina: Prarodičia poručiteľa a ich deti (strýkovia a tety poručiteľa).
Ak nikto z týchto skupín nededí, majetok pripadne štátu.
Vydedenie
Zákon pripúšťa aj situácie, keď rodič môže dieťa z dedenia vylúčiť, teda vydediť ho. Na to však nestačí len napísať, že dieťa „nič nedostane“. Zákon presne stanovuje dôvody, kedy je vydedenie možné. Medzi tieto dôvody patrí napríklad, ak potomok neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, ak porušil voči nemu zákon, alebo ak vedie trvalo neusporiadaný život. Každý prípad je individuálny a odporúča sa vyhľadať odbornú radu.
Dedenie nájomných zmlúv
V prípade úmrtia prenajímateľa nájomná zmluva nezanikla a trvá naďalej. Dedič vstupuje do jeho práv. Preto dodatok k zmluve nie je potrebný, ak by sa mala v zmluve zmeniť len táto skutočnosť. V období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa vecí, hodnôt alebo iných majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne.
Dedičov je teda potrebné v období od smrti poručiteľa až do rozhodnutia súdu o potvrdení nadobudnutia dedičstva považovať za spoluvlastníkov vecí patriacich do dedičstva so všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníkov. Ich dedičský podiel pritom vyjadruje mieru, akou sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach.
Pokiaľ dedičské konanie ešte nebolo právoplatne skončené, sú aj vo vzťahu k nárokom z nájomnej zmluvy voči nájomcovi oprávnení všetci dedičia spoločne a nerozdielne, na základe čoho by mal nájomca uhradiť nájomné všetkým dedičom podľa veľkosti ich dedičského podielu. Nevýhodou tejto alternatívy je, že pred právoplatným skončením dedičského konania môže byť určenie okruhu dedičov značne problematické a môžu nastať rôzne situácie, ktoré majú vplyv na určenie okruhu dedičov.
Ako možnosť úhrady nájomného do úvahy prichádza aj solučná úschova nájomného na notárskom úrade. Zriadenie solučnej úschovy by sme odporučili na notárskom úrade, na ktorom prebieha dedičské konanie po prenajímateľovi. Ďalšou možnosťou je zaslanie oznámenia príslušnému notárskemu úradu, na ktorom prebieha dedičské konanie po prenajímateľovi, že úhradu nájomného nebolo možné vykonať na účet prenajímateľa, keďže účet je zablokovaný, spolu s návrhom, aby príslušný notár predmetné nájomné zahrnul do masy dedičstva, pričom nájomné bude vyplatené dedičovi, ktorému v uznesení o dedičstve táto časť dedičstva pripadne a to po právoplatnom skončení dedičského konania.
V záujme právnej istoty a predchádzania súdnym sporom odporúčame uzavretie dohody o skončení nájmu s právnymi nástupcami prenajímateľa. Pokiaľ už bolo dedičské konanie právoplatne skončené, dohodu bude potrebné uzavrieť s nadobúdateľom / nadobúdateľmi nehnuteľnosti, ktorá je predmetom nájmu.
Dedenie obchodného podielu
Obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Rozdelenie obchodného podielu je možné len pri jeho prevode alebo prechode na dediča alebo právneho nástupcu spoločníka. Pri rozdelení obchodného podielu musí byť zachovaná výška vkladu.
Dedenie peňažných nárokov zamestnanca
Ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú.
Dedenie v súvislosti s dôchodkovým sporením
Oprávnenej osobe, ktorú určil poberateľ doživotného dôchodku v zmluve o poistení dôchodku, vzniká smrťou tohto poberateľa právo na vyplatenie sumy podľa zákona ku dňu, v ktorom sa poisťovateľ dozvedel o smrti tohto poberateľa.
Osobitné druhy majetku a ich dedenie
Áno, existujú osobitné druhy majetku, pre ktoré sa uplatňuje osobitný režim. Napríklad, môže ísť o právo poručiteľa určiť osoby, ktoré nadobudnú majetok po jeho smrti namiesto zákonných dedičov (napr. zmluva o doplnkovom dôchodkovom sporení) alebo sa jedná o určitý druh majetku, o ktorom zákon určuje, ako s ním naložiť po smrti poručiteľa.
V dedičských konaniach vedených na území Slovenska sú príslušné predpisy uplatňované notárom, ktorý vedie dedičské konanie, na základe poverenia súdom.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o dedičstve
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. augusta 2012, sp. zn. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 30. júla 2010 č.k. 9 D 49/2008-127 určil všeobecnú hodnotu dedičstva vo výške 34 211,83 Eur, pasíva vo výške 15786,99 Eur a čistú hodnotu dedičstva vo výške 18 424,84 Eur. Schválil dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej sporožírový účet spolu s príslušenstvom a všeobecnú cenu členského podielu k družstevnému bytu nadobúda K. T. v celosti s tým, že zároveň uhrádza i pasíva dedičstva pozostávajúce z pohľadávky Okresného stavebného bytového družstva Senica. Dedička K. T. sa zároveň zaviazala poskytnúť ustupujúcim spoludedičom výplatu ich zákonného dedičského podielu vo výške ¼ zo zdedeného majetku ihneď po odpredaji bytu, najneskôr však do 3 dní, zníženú o pasíva dedičstva a o ďalšie náklady. Rozhodol o odmene a náhrade hotových výdavkov súdneho komisára a o zaplatení súdneho poplatku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dohoda dedičov neodporuje zákonu ani dobrým mravom.
Otázky a odpovede
Môj otec zomrel, keď som mala 13 rokov a mám dvoch starších súrodencov. Počas dedičského konania sa moji súrodenci vzdali bytu. Momentálne mi je 20 rokov. Mama mi povedala, že byt je rozdelený rovnako medzi ňou a mnou. Môj brat u nás stále býva, čo sa ani mne, ani mojej mame nepáči. Byt vlastne nepatrí ani jemu a navyše nepomáha s jeho prevádzkou. Mohli by ste mi, prosím, vysvetliť, ako to v skutočnosti je?
Pokiaľ sa vaši bratia vzdali bytu vo váš resp. mamin prospech, potom ste s najväčšou pravdepodobnosťou spoluvlastníčkami bytu len vy a vaša matka. Môžete si to overiť na liste vlastníctva. Ak tam brat nefiguruje a nemá k bytu iné užívacie právo, napr. nájomnú zmluvu, potom užíva byt bez právneho dôvodu a vlastníci bytu ho môžu vyzvať k vyprataniu nehnuteľnosti. Nemôžete brata vyhodiť svojpomocne, pretože by to mohlo byť považované za porušovanie domovej slobody.
Sme dvaja súrodenci, ktorým po rodičoch ostal byt. Naša mama zomrela nedávno a otec pred rokom. Ja mám trvalý pobyt v inom meste, zatiaľ čo môj brat má trvalý pobyt v spomínanom byte a aj ho využíva, ale nezaplatil zaň žiadne poplatky. To znamená, že poplatky za byt, ktoré vzniknú po smrti rodičov a pred ukončením dedičského konania, nespadajú pod záväzky, ktoré by boli považované za dlh dedičstva. Tieto poplatky by mal platiť ten, kto byt reálne užíva.
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. V období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa vecí, hodnôt alebo iných majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Dedičov je teda potrebné v období od smrti poručiteľa až do rozhodnutia súdu o potvrdení nadobudnutia dedičstva považovať za spoluvlastníkov vecí patriacich do dedičstva so všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníkov. V takomto prípade by mal užívateľ bytu uhrádzať poplatky súvisiace s užívaním bytu.
Bývalou vlastníčkou bytu bola moja mama, ktorá ho prepísala na môjho brata. Rada by som sa informovala, či majú ostatné deti nárok v rámci dedičského konania na určitú čiastku z predaja tohto bytu.
Ak vaša mama za svojho života darovala byt svojmu synovi, predmetný byt nebude predmetom dedenia, lebo vaša mama nebola jeho vlastníkom v čase úmrtia. Darovacia zmluva sa vyžaduje bezodplatnosťou. Keďže vaša mama nebola vlastníčkou bytu v čase úmrtia, byt nebude predmetom dedenia a váš brat nie je povinný vám nič vyplácať. Pre dedičské konanie po vašej mame v tomto smere platí ustanovenie o započítaní daru do dedičského podielu.