Slovenská komora architektov už devätnásty rok udeľuje prestížne ocenenie CE ZA AR, ktoré vyzdvihuje kvalitu architektonických diel a profesionálne výkony slovenských architektov. V roku 2020 sa prihlásil rekordný počet súťažných diel, z ktorých porota vybrala šesť víťazných budov. Toto ocenenie má nesmierny význam pre rozvoj kultúry a prostredia pre zdravý život ľudí, obzvlášť v súčasnej globálnej situácii. Jeho úlohou je zdôrazňovať kultúrnu hodnotu architektonických diel, podporovať kvalitu profesionálnych výkonov architektov a kultivovať verejné povedomie o nutnosti rozvoja kvalitnej architektúry ako základného princípu zvyšovania kvality životnej úrovne obyvateľov Slovenska.
Rekordný počet prihlásených diel potešil organizátorov aj porotu. V prvom kole bolo na shortlist vybraných až 30 diel z celého Slovenska, ktoré následne porota osobne navštívila. Po piatich dňoch obhliadok naprieč krajinou porota nominovala rekordných 21 diel, ktoré súťažili v šiestich kategóriách: Rodinné domy, Bytové domy, Fenomény architektúry, Interiér, Exteriér a Občianske a priemyselné budovy.
Porota vyzdvihla holistický prístup k tvorbe a realizácii ocenených diel. Tieto stavby vznikli z myšlienkovej bohatosti svojich autorov, boli starostlivo kreované a strážené, aby myšlienka pretrvala od prvotnej skice až po realizáciu. Autori zvládli diela po technologickej, konštrukčnej aj materiálnej stránke, pričom stavby vyzerali skvele, boli precízne vyhotovené a stáli na neotrasiteľných základoch silného konceptu.
To, že kvalitná architektúra je verejným celospoločenským záujmom, potvrdzuje aj fakt, že 19. ročník Ceny za architektúru CE ZA AR 2020 sa konal pod záštitou prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej, primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy Matúša Valla a starostky mestskej časti Bratislava - Staré mesto Zuzany Aufrichtovej.

Víťaz v kategórii Rodinné domy: Letný dom / Vajnory
Architekti: Aleš Šedivec, Tomáš TokarčíkZdroj: Eva Benková
Víťazom v kategórii Rodinné domy sa stal Letný dom vo Vajnoroch. Tento dom je navrhnutý tak, aby splynul s rozsiahlym pozemkom a stal sa jeho organickou súčasťou. Jeho formálne riešenie odkazuje na dočasné prázdninové koncepty bývania, ako sú karavany či stany, a zároveň sa inšpiruje tradičnou vajnorskou architektúrou. Výsledkom je kompozícia troch samostatných, no funkčne prepojených objektov - nočný dom, denný dom a záhradný dom.
Porota ocenila najmä rozsiahlu a kultivovanú, relatívne prázdnu pôvodnú záhradu, ktorá obklopuje celý dom. Objekt je rozdelený na tri jasne čitateľné funkčné časti: dennú (spoločenskú), nočnú a exteriérovú - prekrytú terasu. Práve riešenie exteriérovej časti porotu výrazne zaujalo. Ako architekti zdôrazňujú, riešenie exteriérových priestorov v rámci rodinných domov často absentuje, napriek tomu, že sú ich kľúčovou súčasťou a výrazne ovplyvňujú celkovú atmosféru i život v dome, keďže slúžia ako dôležitý pobytový priestor pre rodinu. V prípade Letného domu vo Vajnoroch bol práve exteriérový multifunkčný priestor brilantne vyriešený.

Víťaz v kategórii Bytové domy: Bytový komplex Drotárska / Bratislava
Architekti: Michaela Hantabalová, Juraj HantabalZdroj: Juraj Hantabal
V kategórii Bytové domy zvíťazil bytový komplex na Drotárskej ceste v Bratislave. Primárnym konceptom bolo vytvoriť mierku budovy, ktorá prirodzene zapadne do zložitého urbanistického prostredia. Tento prechod medzi objemami okolitých budov bol docielený „optickou ilúziou mierky budovy“ prostredníctvom jej pôdorysného natočenia, prispôsobenia sa tektonike jestvujúceho terénu a striedaním rôznych veľkostí otvorov na fasáde.
Hlavnou prednosťou bytového komplexu na Drotárskej ceste je jeho invenčné použitie drevenej prevetrávanej fasády. Vďaka nej autori dokázali vytvoriť pomerne bohatý svet polosúkromných priestorov lodžií a balkónov, ktoré poskytujú obyvateľom rôznu škálu intimity a súkromia. Toto riešenie prispieva k celkovej kvalite bývania a estetike budovy.

Byt s terasou od ateliéru What Architects: Súkromie a priestor pre mladú rodinu
Okrem víťazných stavieb sa v rámci ocenení CE ZA AR objavili aj ďalšie zaujímavé architektonické diela, ktoré si zaslúžia pozornosť. Medzi ne patrí aj byt s terasou od ateliéru What Architects, ktorý bol navrhnutý s ohľadom na potreby mladej rodiny. Tento projekt demonštruje, ako je možné aj v mestskom prostredí vytvoriť funkčné, estetické a zároveň komfortné bývanie.
Hoci informácie o tomto konkrétnom byte nie sú v poskytnutom texte detailne rozvinuté, dôraz na terasu naznačuje snahu o prepojenie interiéru s exteriérom a vytvorenie dodatočného obytného priestoru. V kontexte súčasných trendov bývania, kde sa kladie dôraz na kvalitu života a vytvorenie súkromných oáz v mestskom zhone, sú takéto riešenia mimoriadne cenené.
Kvalita života na Slovensku: Objektívne hodnotenie a rebríčky
Rozhodovanie o tom, kde začať nový život, môže byť pre mnohých Slovákov náročnou úlohou. Vzhľadom na neustále rastúce ceny nehnuteľností a meniace sa životné priority, je hľadanie ideálneho miesta na bývanie dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Mnohí sa v tejto dileme obracajú na prieskumy a rebríčky, ktoré hodnotia kvalitu života v slovenských mestách a obciach. Jedným z takýchto komplexných hodnotení je aj aplikácia MuMAP Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorá na základe desiatich kľúčových oblastí určuje, kde sa na Slovensku žije najlepšie.
Hodnotenie kvality života v slovenských samosprávach nie je založené na subjektívnych pocitoch, ale na objektívnych dátach. NKÚ SR zbiera podrobné údaje už viac ako päť rokov naprieč všetkými 2 924 samosprávami na Slovensku. Medzi kľúčové kritériá patria:
- Infraštruktúra: Dostupnosť škôl, pracovných príležitostí, nemocníc, verejná kanalizácia.
- Životné prostredie: Čistota prostredia, vizuálna krása miesta.
- Možnosti rekreácie a kultúrne vyžitie.
- Sociálna starostlivosť.
- Občianska angažovanosť: Záujem občanov o komunálnu politiku, meraný volebnou účasťou.

Víťazi a prekvapenia rebríčka MuMAP
Podľa aktuálnych údajov z aplikácie MuMAP, Bratislava-Lamač získala prvé miesto v hodnotení kvality života na Slovensku. Táto mestská časť ťaží z modernej nemocnice Bory, rastúcej populácie a výborného dopravného spojenia. Na druhom mieste sa umiestnila obec Štiavnička pri Ružomberku, ktorá ponúka malebnú polohu a dobrú občiansku vybavenosť. Na tretej priečke figuruje Košická Nová Ves, ktorá si napriek dostupnosti veľkomesta zachováva vidiecky charakter.
V prvej desiatke sa objavili aj ďalšie mestské časti Bratislavy (Záhorská Bystrica, Dúbravka) a menšie obce ako Košeca a Teplička nad Váhom, ktoré si svoje pozície v top desiatke obhájili už druhý rok po sebe. Košeca sa môže pochváliť bohatým kultúrnym dedičstvom a nízkou nezamestnanosťou, zatiaľ čo Teplička nad Váhom ponúka dobrú dostupnosť služieb a pokojné prostredie.
Prekvapujúce umiestnenia a klesajúce hviezdy
Zatiaľ čo niektoré obce a mestské časti si svoje pozície v rebríčku udržali alebo vylepšili, iné zaznamenali prepad. Z vlaňajšej prvej desiatky sa na špičke udržali iba Teplička nad Váhom a Košeca. Ostatné obce sa prepadli, vrátane minuloročného víťaza, obce Gbeľany. Tento prepad môže byť spôsobený rôznymi faktormi, ako napríklad zmenami v demografickom vývoji, ekonomickej aktivite, infraštruktúre alebo nedostatočnou reakciou na nové ukazovatele v hodnotení.
Naopak, v aktuálnom rebríčku dominujú najmä mestské časti Bratislavy, ktoré obsadili takmer polovicu miest v TOP 30. Tento trend naznačuje, že hlavné mesto a jeho okolie poskytujú čoraz atraktívnejšie podmienky pre život.
Mestské bývanie a developerské projekty: Trnava ako príklad
Okrem hodnotenia kvality života sa v informáciách objavili aj konkrétne príklady developerských projektov zameraných na bývanie. Mesto Trnava aktívne pracuje na rozvoji nájomného bývania a vyhlasuje architektonické súťaže na premenu administratívnych budov na polyfunkčné komplexy s mestským bývaním. Cieľom je vytvoriť kvalitné a dostupné bývanie pre obyvateľov, doplnené o občiansku vybavenosť a verejné priestory. V Trnave sa plánuje výstavba viacerých bytových domov, vrátane projektu v zóne Medziháj a rozsiahlej polyfunkčnej zóny Štvrť na východe mesta. Tieto iniciatívy potvrdzujú snahu miestnych samospráv o zlepšenie životnej úrovne obyvateľov prostredníctvom rozvoja bývania a mestskej infraštruktúry.
Východ Slovenska a jeho potenciál v bývaní
Napriek dominancii Bratislavy v niektorých rebríčkoch, Východ Slovenska sa v hodnotení kvality života ukázal ako prekvapivý víťaz v iných aspektoch. Až štyri obce z top desiatky najlepších miest pre život sa nachádzajú v košickom regióne. Okrem spomínanej Košickej Novej Vsi, v rebríčku figuruje aj Malá Ida, ktorá zaznamenala obrovský nárast obyvateľov a úspešne dobudovala infraštruktúru. Hrašovík a Ďurďošík, aj keď patria k najmenším obciam v rebríčku, ponúkajú minimálnu kriminalitu a pokojné vidiecke prostredie s dobrou dostupnosťou k mestským službám. Aj keď tieto obce čelia výzvam v oblasti dopravy, ich potenciál pre kvalitné bývanie je nepopierateľný.
Pohľad na TOP 5 miest a obcí podľa sympatií
Okrem oficiálnych rebríčkov kvality života existujú aj prieskumy sympatií, ktoré ukazujú, ktoré mestá a obce Slováci považujú za najkrajšie. V súťaži Najkrajšie mesto a obec na Slovensku 2014 sa na popredných priečkach umiestnili:
TOP 5 miest:
- Púchov: Mesto, ktoré mnohých prekvapilo svojím víťazstvom. Ponúka možnosť žiť farebne a zaujímavo, pričom sa spomína aj možnosť nájsť byt s priestrannou špajzou a šatníkom.
- Bardejov: Historické mesto s bohatou kultúrou a príjemnou atmosférou. V kontexte bývania sa spomína obľúbenosť trojizbových bytov.
- Pezinok: Mesto známe svojimi vinohradmi a krásnou prírodou pod Karpatami. Ideálne miesto pre tých, ktorí hľadajú bývanie v dome, pričom sa spomína aj možnosť nájsť "vanilkový" bungalov.
- Prievidza: Mesto ponúkajúce kombináciu dreva, jednoduchosti a bielej farby v rodinných domoch. Spomína sa pokojná lokalita a možnosť bývania v centre mesta.
- Spišská Nová Ves: Mesto uzatvárajúce víťaznú päťku, ktoré ponúka nielen krásy mesta, ale aj možnosť nájsť napríklad kuchyňu, kde by sa "obracalo jedna radosť".
TOP 5 obcí:
- Banská Belá: Jednotka medzi obcami, ktorá ponúka priestor na bývanie v pokojnom prostredí len 2 km od Banskej Štiavnice. Spomína sa trojhektárový pozemok, ktorý čaká na svojho majiteľa.
- Komjatice: Obec s dostatkom priestoru, kde sa zmestia aj dve rodiny. Moderná kuchyňa je ďalším plusom.
- Smižany: Obec známa jedinečnou chatou na Košiarnom briežku, ktorá si zaslúži byť "dlho osamelá".
- Sedliacka Dubová: Obec sídliaca v lone oravskej prírody, kde sa zemiakom najlepšie darí. Ponúka možnosť bývania v staršom dome s pozemkom.
- Malinová: Obec, kde "pekne malinovo" v 4-izbovom bungalove. Nachádza sa v blízkosti mesta Prievidza.

Faktory výberu pre mladých ľudí
Mladí ľudia často čelia dileme, či zostať žiť na Slovensku, alebo si hľadať lepšie uplatnenie v zahraničí. Pri výbere miesta na život na Slovensku zohľadňujú rôzne faktory. Medzi tie kľúčové patria kvalita vody, bezpečnosť, možnosti rekreácie, dostupnosť škôl a pracovných príležitostí, čistota prostredia a vizuálna krása miesta. Okolie Vysokých Tatier, Piešťany, Trenčín, Bardejov a Banská Štiavnica patria medzi lokality, ktoré tieto kritériá spĺňajú a sú atraktívne pre mladých ľudí hľadajúcich rovnováhu medzi prácou, oddychom a kultúrnym vyžitím.
Bývanie v historických objektoch: Trend a výzvy
Bývanie v historických objektoch a ich prispôsobovanie súčasným životným potrebám a nárokom na bývanie je čoraz populárnejším trendom. Priestory s jedinečným súdobým rázom vo veľkej miere uchovávajú osobité architektonické detaily, ktoré často vyžadujú zachovanie a obnovu. Rekonštrukcie tak naberajú hlbší význam a zdvíhajú nielen materiálnu hodnotu nehnuteľnosti. Byty s vysokou historickou hodnotou, vzácnymi architektonickými prvkami a špecifickými vlastnosťami predstavujú jedinečnú príležitosť na zachovanie stavebného dedičstva z minulosti. Zároveň je však nevyhnutné uplatniť pri ich premene originálne a kreatívne riešenia, ktoré harmonicky prepoja rôznorodé detaily do dizajnovo ladiaceho celku, upraveného podľa nárokov moderného bývania.
Príklady rekonštrukcií bytov v historických objektoch:
Byt v Starom Meste, Bratislava: Staromestská ulica, disponujúca viacerými národnými kultúrnymi pamiatkami, spoluvytvára jedinečnú atmosféru bratislavského centra. Pri plánovaní obnovy bytu bolo zjavné, že hĺbková rekonštrukcia je nevyhnutná. Autori odstránili všetky nenosné priečky a otvorili dispozíciu, pričom kládli dôraz na dôsledné repasovanie pôvodných drevených okien, žalúzií aj dverí. Koncept bytu vychádza z prepojenia všetkých miestností v jeden fluidný priestor, pričom zachováva krásne krížové členenie bytu. Kvalitné remeselné prvky v podobe sklenených priečok s drevenými rámami určujú prechody po byte a pridávajú jedinečné detaily. Materiály sú zjednodušené na prírodné zloženie, kombinujúce svetlé drevo s kameňom a terrazzom na podlahe. Presklenia umožňujú vizuálne prepojenie dennej zóny a podporujú svetlosť interiéru. Svetlá farebná paleta sa zakladá prevažne na drevokore, ktorého význam prehlbuje elegantné kladenie podlahy, odkazujúce na historický charakter bytu. Primárny základ je doplnený o kontrastný vzor kameňa v kuchynskej zóne, pričom spolu s organicky tvarovaným ostrovčekom, kuchynskými úchytkami a čiernymi rámami dverí formuje vizuálne dynamický interiér. Zásadným faktorom bolo riešenie priestoru tak, aby zvládol potreby päťčlennej rodiny. Vysoké stropy umožnili znásobiť úložisko. Medzi použitými materiálmi prevláda drevo v kombinácii so zemitými odtieňmi. Pútavým prvkom je materiál kuchynskej linky, ktorej chrómová nerez zjemňuje prevahu dreva a dodáva priestoru vzdušnosť.
Byt na Björnsonovej ulici, Bratislava: Tento byt v modernisticko-kubistickom dome od architekta Klementa Šilingera nekompromisne odkazuje na dobu svojho vzniku. Fokusovanie autorov Petra Jurkoviča a Martina Želiara na pôvodné výrazové prostriedky zachováva autentický charakter bytu. Architekti dosiahli vytvorenie otvorenej vzdušnej dispozície odstránením jedinej nenosnej priečky. Všetky originálne časti interiéru ako dvere, obložkové zárubne, špalety, panelové obklady stien a parapety boli zreštaurované a zjednotené novým náterom. Denná zóna je ladená do neutrálneho základu, pričom výraznejšie farby boli použité skôr v hygienickom zázemí. Dubové parkety v obytných miestnostiach dopĺňa v priestore centrálnej haly keramická dlažba s výrazným geometrickým vzorom. Puristický interiér zjemňujú použité vzory a štruktúry textílií. Tvorcovia zakomponovali do inak nevyužitých priestorov pôvodných dverí a výklenkov vstavané úložné priestory. Subtílne línie nábytkových solitérov vyvažujú plochu nábytkov na mieru.
Neobarokový bytový dom, Bratislava: Bývanie, zachovávajúce podstatu historickej budovy, vzniklo rekonštrukciou bytu pod vedením architektky Natálie Peťkovej. Neobarokový bytový dom zo začiatku 20. storočia si uchoval svoje pôvodné čaro. Výber kvalitných materiálov a dôraz na precízne prevedenie prác necháva vyniknúť jednoduchý návrh interiéru, rovnako ako lokálne vyrobené detaily, ako cementové obklady a sádrové prvky. Jednoduchosť dizajnu sa odráža aj na líniách nábytku, priamej forme kuchyne a použití kontrastných farieb jedálenského stola a vstavaného nábytkového dielu.
Citlivé rekonštrukcie historických bytov prinášajú nielen nový život do starších budov, ale aj významne prispievajú k uchovaniu architektonického dedičstva mesta. Výsledkom je spojenie minulosti s prítomnosťou, ktoré zvyšuje nielen estetickú, ale aj materiálnu hodnotu bývania. Zrekonštruované interiéry v historických objektoch dodávajú životu v nich jedinečnú atmosféru.

Najzaujímavejšie rodinné domy na Slovensku a v Česku (2022)
Zostavili sme pre vás výber desiatich rodinných domov zo Slovenska a Česka, ktoré vás v roku 2022 na našom webe najviac zaujali. Ponuku tvorili vidiecke domy, tradičné bývanie v modernom šate, murovaný bungalov aj drevostavba na kľúč.
- Originálny dom za 100 000 €: „Dieťa na ceste, ateliér v plienkach, hlboko do vreciek a otázka riešenia rodinného bývania na stole,“ týmito slovami charakterizoval Zdeněk Liška zo štúdia KLAR nie práve závideniahodnú situáciu. Našťastie, od rodičov získali časť slnečnej záhrady v obci Staříč, 20 minút cesty autom od mesta Kopřivnice.
- Dom na okraji dedinky: Aký dom by ste si postavili na okraji dvojtisícovej dedinky s krásnou okolitou prírodou? Česká obec Povrly nemá jasný architektonický rukopis. Podobne, ako aj v mnohých dedinách u nás, sa tu s chatami a panelákmi striedajú domy rôznych štýlov.
- Neveľký biely domček v Rajci: Na prvý pohľad zaujme rozdielnou výškou strechy nad jednotlivými časťami. Kým väčšina strechy je šikmá, v jednej zóne šikmina prechádza do podoby sedlovej strechy.
- Drevostavba s modernými technológiami: Napriek moderným technológiám ešte i dnes existujú mýty o stavbách z dreva. Ani majitelia pozemku v obci Klokočná pri Prahe neboli spočiatku drevostavbe veľmi naklonení. Predstavovali si, že v dome z dreva je priveľmi teplo alebo naopak zima, že ľahko môže zhorieť, poškodí ju hmyz či huby.
- Dom postavený za jeden deň: Ráno ho priviezli na troch kamiónoch, poobede už majiteľ posielal jeho fotky svojej rodine.
- Návrat do domu po babičke: Pri návrate do rodinného domu po babičke sa môžu vynárať nielen krásne spomienky, ale aj problémy súvisiace s moderným bývaním.
- Sympatický, slnkom zaliaty domček: On je mimoriadne zručný, ona má zasa veľký cit pre dizajn a zariaďovanie. Výsledkom ich spoločných talentov je tento sympatický, slnkom zaliaty domček, ktorého obyvatelia žijú v trojici s malým synom a v ktorom panuje mimoriadne prívetivá atmosféra.
- Rodinný dom zo šesťdesiatych rokov: Na začiatku bol typický rodinný dom zo šesťdesiatych rokov štvorcového typu, akých je v našich obciach nemálo.
- Dom s citom pre dizajn: Tento dom je výsledkom spoločných talentov majiteľov, kde jeden má zručnosť a druhý cit pre dizajn.
- Premena zanedbanej záhrady: Čítali ste knihu Tajná záhrada? Je o dievčatku, ktoré premení škaredú, zanedbanú záhradu na malý čarovný kúsok zeleného raja.

Cena za architektúru CE ZA AR 2020 poukázala na výnimočné architektonické počiny na Slovensku, ktoré nielenže spĺňajú najvyššie estetické a funkčné kritériá, ale zároveň prispievajú k zvyšovaniu kvality života obyvateľov. Od rodinných domov, ktoré sa citlivo integrujú do svojho okolia, cez bytové komplexy s inovatívnym dizajnom, až po rekonštrukcie historických budov, ktoré spájajú minulosť s prítomnosťou, slovenskej architektúre nechýba kreativita ani kvalita. Okrem architektonických súťaží, objektívne rebríčky kvality života a prieskumy sympatií ďalej formujú verejné povedomie o tom, kde sa na Slovensku najlepšie žije, a potvrdzujú, že ideálne bývanie je kombináciou kvalitnej infraštruktúry, príjemného prostredia a dobrej občianskej vybavenosti.
tags: #najkrajsie #byvanie #csfd