Všimli ste si, koľkí nosia na ruke červené šnúrky? Vraj „proti urieknutiu" alebo „na ochranu". Tento fenomén, ktorý sa v posledných rokoch masívne rozšíril, vyvoláva mnohé otázky. Je červená šnúrka len obyčajným módnym doplnkom, alebo sa za ňou skrýva hlbší duchovný význam? Ako sa k nej postaviť z pohľadu kresťanskej viery?
Počiatky popularity: Od Madonny k masám
Pred niekoľkými rokmi sa s červenou šnúrkou na ľavom zápästí začala pravidelne ukazovať speváčka Madonna. Práve táto speváčka odštartovala doslova „šialenstvo” po červených šnúrkach, ktoré začali nosiť celebrity aj bežní ľudia. Tento trend sa rýchlo rozšíril a dnes je bežné vidieť červenú šnúrku na zápästí ľudí rôzneho veku a sociálneho postavenia. Mnohí ju nosia bez hlbšieho zamyslenia, len preto, že je to „in" alebo preto, že ju vidia na svojich idoloch.
Duchovný rozmer: Kabala a ochrana pred negatívnou energiou
Uviazanie červenej šnúrky na ľavej ruke má podľa prastarého mystického židovského učenia kabala svoj význam. Toto učenie hovorí, že práve do ľavej strany nášho tela prenikajú negatívne energie okolitého sveta. O ľavej ruke sa teda hovorí v tom zmysle, že ide o “ruku príjemcu”. Práve červený náramok na ľavej ruke má podľa tejto tradície blokovať všetku negatívnu energiu a karmu, ktorá sa na nás hrnie zvonku. Ak teda veríte v moc červenej šnúrky, môže to byť pre vás taký talizman, ktorý vás bude chrániť pred zlom, závisťou a ďalšou negatívnou energiou, ktorá by k vám mohla preniknúť od ľudí okolo vás.
Niektorí však nosia červenú šnúrku aj na pravej ruke. Podľa kabaly sa tým snažia prilákať k sebe bohatstvo, úspech a pohodu. Výber červenej farby nie je náhodný. Červená je totiž farbou energie Slnka a života. Okrem toho, že pôsobí ako štít pred negatívnymi silami, vraj dokáže zahnať čierne myšlienky a ochrániť svojho nositeľa pred rôznymi druhmi závislostí.
Kresťanský pohľad: Povera, mágia, alebo služba iným božstvám?
Z pohľadu kresťanstva, a obzvlášť katolicizmu, je nosenie červenej šnúrky problematické. Kňaz Matúš Marcin, ktorý pôsobí ako exorcista, tvrdí, že ľudia, ktorí nosia červené šnúrky, sa s najväčšou pravdepodobnosťou pohybujú v iných pohanských náboženstvách či filozofiách, alebo v oblasti ezoteriky, okultizmu, mágie, špiritizmu, či alternatívnej medicíny. „Ale kresťan a tobôž nie katolík, nemôže sedieť na dvoch stoličkách. Nemôžete slúžiť Bohu i mamone, nemôžete prosiť o pomoc Pána a zároveň aj zlých duchov," vysvetlil situáciu pre kresťanské rádio Lumen.
Cirkev striktne odmieta akýkoľvek synkretizmus s pohanstvom, okultizmom a mágiou. Nás predsa nemôže chrániť šnúrka ako taká, ale nás chráni Ježiš Kristus, ktorý „smrťou smrť premohol". Nás nechráni červená farba, ale nás chráni milosť Božia, ktorá je ku spáse potrebná. Byť mŕtvy hriechu znamená aj byť mŕtvy pre všetko, čo pochádza z mágie, okultizmu, špiritizmu. Nesmieme túžiť a už vôbec nesmieme žiť podľa toho, ako žije tento svet bez Krista.
Šalieť sa za červenými šnúrkami, lebo ich nosí speváčka podporujúca NWO, mágiu a okultizmus, amorálnosť, alebo ktorýkoľvek politik, spevák, herec, moderátor či známa osobnosť, znamená zneucťovať Kristovu obetu, zavrhovať Jeho spasiteľné dielo. Veď práve kvôli tomu prišiel, aby nás zbavil klamstva modiel, aby sme si už nežili v klamstve, ale v pravde, aby sme sa neklaňali Slnku, Baálovi, Zeusovi ani Budhovi, ale aby sme spoznali živého a pravdivého Boha, ktorý stvoril nebo a Zem.
Nebezpečné pripútanosti: Prípadová štúdia z Medžugoria
Exorcista Matúš Marcin si pamätá jeden prípad z jeho kňazskej praxe v Medžugorí. Spovedal mladú ženu, ktorá mala na ruke červenú šnúrku. Vysvetlil jej, prečo by ju nemala nosiť a požiadal ju, aby si ju dala dole. Žena však nechcela, tvrdila, že ju nosí už 15 rokov. Keď jej kňaz povedal, že jej nemôže dať rozhrešenie, ak si šnúrku nedá dole, váhala. Nakoniec jej ju kňaz sám pretrhol.
„Žena stratila dych, začalo ňou prudko triasť a vzápätí strácala vedomie. V prvej chvíli som ani nevedel čo robiť, takú reakciu som nečakal. Rýchlo som otvoril dvierka spovednice, aby sa mohla nadýchnuť a snažil som sa ju prebrať k životu. Trvalo to vraj pár minút, pokiaľ úplne prišla k sebe, upokojila sa a v spovedi mohli pokračovať. Bola na ňu tak silno naviazaná, že pretrhnutie šnúrky bolo pre ňu akoby pretrhnutie pupočnej šnúry pri pôrode. Zlo ju úplne zväzovalo a ona sama nebola schopná pochopiť, koho je už otrokom," dodáva exorcista.
Tento prípad ilustruje, ako sa môže aj obyčajná šnúrka stať symbolom silnej psychickej závislosti a pripútanosti, ktorá môže byť zneužívaná zlými silami.
Od poverčivosti k okultizmu: Kam vedie nesprávne vnímanie
Šnúrka samotná nemá žiadnu moc, nech by bola akejkoľvek farby. Tú moc jej dávame my, keď jej začneme prisudzovať mimoriadne schopnosti a veriť tomu. Najprv to môže byť len povera, ale keď sa na to „upneme“ a túto našu vieru začne zneužívať zlo, veľmi skoro to môže skĺznuť do okultizmu a mágie. Ani červená farba ako taká nemá žiadnu konkrétnu moc. Boh stvoril všetky farby rovnako dobré.
Červený náramok s krížom: Posvätený, ale od koho?
Ako sa postaviť k červenému náramku s krížom, ktorý je údajne posvätený kňazom a predávaný ako "ochranný"? Podľa cirkevného učenia nás nechráni samotný náramok, ale Kristus. Ak sa predáva už posvätený produkt priamo v predajni, je to podozrivé. Zvyčajná prax v katolíckej Cirkvi je, že sa predávajú neposvätené veci, ktoré si následne môže veriaci dať posvätiť u kňaza. Predaj už vopred posvätených predmetov, ktoré majú zaručovať ochranu, môže zaváňať okultizmom a komerčným zneužívaním náboženskej úcty.
Viera v slobode a zodpovednosti
Kresťan má žiť vo slobode, ale táto sloboda má svoje hranice. Apoštol Pavol v Prvom liste Korinťanom píše o mäse obetovanom modlám a varuje pred pohoršením slabších bratov. Podobne aj nosenie červenej šnúrky, ak by malo pohoršovať iných alebo ak by sa mu pripisovala nadprirodzená moc, môže byť problémom.
Ak kresťan chce nosiť červené šaty, šperky, náramky, nech ich nosí, ale nech im nepripisuje žiadnu nadprirodzenú moc a hlavne nech neslúžia ako „ochrana pred zlom“. Je veľmi dôležité v dnešnej dobe, aby sme nedávali pohoršenie a aby sme nikoho neuviedli do omylu. Viera je osobná vec, no mala by byť založená na pravde a zodpovednosti voči sebe aj voči druhým.
Nosenie červenej šnúrky sa stalo globálnym fenoménom, ktorý prekračuje kultúry a náboženstvá. Zatiaľ čo pre niektorých je to len módny doplnok, pre iných predstavuje symbol ochrany a viery. Z kresťanského pohľadu je však dôležité rozlišovať medzi autentickou vierou a poverčivosťou či okultizmom. Skutočná ochrana a pokoj totiž prichádzajú od Boha, nie od obyčajnej šnúrky na ruke.