Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, ukončilo verejnú projektovú dvojetapovú architektonickú súťaž na návrh komplexnej obnovy budovy múzea v Čadci. Cieľom tohto významného projektu bolo vybrať návrh, ktorý najlepšie zodpovie požiadavkám na komplexnú modernizáciu a obnovu pôvodne secesnej budovy Múzea Čadca. Súťažné podmienky boli overené Slovenskou komorou architektov dňa 29. 10., čo zaručuje ich vysokú odbornú úroveň a transparentnosť procesu.
Príprava a priebeh súťaže
Do prvej etapy architektonickej súťaže, do ktorej sa predkladali portfóliá architektov, ateliérov a štúdií, sa prihlásilo celkom 12 uchádzačov. Tento vysoký počet svedčí o záujme odbornej verejnosti o rekonštrukciu tejto významnej kultúrnej inštitúcie. Postupujúci uchádzači v druhej etape spracovávali svoje súťažné návrhy pre komplexnú obnovu budovy Múzea Čadca. Pri tvorbe svojich návrhov museli vychádzať z podmienok uvedených v súťažnom zadaní, ktoré kládlo dôraz na využitie plného potenciálu múzea, modernizáciu infraštruktúry budovy, skvalitnenie priestoru pre návštevníkov a zamestnancov. Dôležitou súčasťou zadania bolo navrhnúť nové dispozičné členenie vrátane vstupných priestorov do objektu, zabezpečiť bezbariérové riešenie pre imobilných, napríklad prostredníctvom samoobslužného bezbariérového výťahu, a vytvoriť zimnú záhradu s posedením pre návštevníkov v mini múzejnej kaviarni.
Účastníkom súťaže mohol byť výlučne subjekt, ktorý má oprávnenie na výkon podnikania v súlade s §4 a §5 zák. č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov. Tento predpoklad zaručoval, že návrhy boli spracované kvalifikovanými odborníkmi.
Hodnotenie poroty a víťazné vízie
Porota, zložená z odborníkov, dôkladne posúdila všetky predložené návrhy a vybrala tie, ktoré najlepšie spĺňali stanovené kritériá. V hodnotení sa objavili rôzne prístupy k rekonštrukcii, od citlivých zásahov po odvážnejšie modernizácie.
Návrh 1: Porota oceňuje riešenie nového vstupu do objektu Múzea Čadca z ulice Moyzesova s rozšírením chodníka a vytvorením bezbariérového vstupu. Návštevník vstupuje do sympatického foyer, ktoré prepája priestory na prízemí s recepciou, kaviarňou a ostatnými priestormi. Knižnica má dobre riešený samostatný vstup. Výhodou návrhu je umiestnenie sociálnych zariadení na každom podlaží, čím sa vytvára hygienické jadro v strede dispozície. Efektívne vyriešenie podstrešného priestoru formou mezanínu zvyšuje atraktivitu a využiteľnosť 3. nadzemného podlažia, ktoré je celé určené výhradne pre zamestnancov a zodpovedá prevádzkovým nárokom múzea. Ako jediný z návrhov počítal s umiestnením dokumentácie, avšak pri jej lokalizácii na 3NP je potrebné overiť možnosť priťaženia stropu. Porota pozitívne vníma výsadbu solitérneho stromu ako dominantného prvku v zóne súčasného parkoviska, avšak pri jeho umiestnení je nutné zvážiť parkovacie miesta a obslužný prístup do suterénu. Návrh vyhovel súťažnému zadaniu vo vzťahu k podlahovej ploche expozícií (216 m2) a odborných pracovísk (19 miest). V 2.NP došlo k rozšíreniu expozičnej/výstavnej plochy, čím sa vytvoril najhodnotnejší priestor určený výlučne na prezentačnú činnosť múzea. Úsek riaditeľa je jasne vyčlenený ako samostatný trakt s prepojením na zimnú záhradu s prístupom cez presklenenú prístavbu. V prípade umiestnenia výťahu porota odporúča zvážiť jeho premiestnenie do vnútra objektu a predĺženie až do 3.NP (čo pôvodne nebolo podmienkou).
Návrh 2: Za pozitíva tohto súťažného návrhu porota považuje citlivý prístup jednak k tektonike fasády, odkazom na pôvodné vstupy do objektu a historizujúcim prístupom k riešeniu výplní pavlače, čím architekti jasne odkazujú na secesiu. Z hľadiska dispozičných zmien je potrebné vyzdvihnúť využitie mezanínu v podstreší 3. nadzemného podlažia. Z hľadiska využiteľnosti podlahovej plochy návrh obsahuje v porovnaní s ostatnými súťažnými návrhmi najmenej expozičných plôch (vo výmere v pôdoryse len 130 m2), zato počíta s dostatočným priestorom pre 21 pracovných miest. Vstup do riaditeľského traktu len z exteriéru nie je vhodné riešenie. Oproti historizujúcemu prístupu voči fasáde kontrastne pôsobí masívna hmota výťahu a jeho moderná materialita. Porota považuje za nevhodné situovanie sociálnych zariadení na južnej strane viditeľnej z nádvoria a ich umiestnenie na každom podlaží. Pomerne lacno pôsobí materialita a prevedenie interiérového vybavenia. Porota považuje prezentovaný odhad investičných nákladov za nereálny a diskutabilná je aj navrhovaná etapizácia rekonštrukcie, najmä zateplenie strechy až v 3. etape.
Návrh 3: Tento súťažný návrh predstavuje najviac invazívny prístup k rekonštrukcii historického objektu Múzea Čadca s cieľom využitia jeho plného potenciálu, čo sa prejavilo aj v rozšírení expozičnej plochy na 230 m2, pri zachovaní 17 pracovných miest pre administratívu. Vstupné foyer je citlivo navrhnuté s využitím interiérovej zelene v kontraste s materialitou vychádzajúcou z návrhu expozície Dejiny Čadce a okolia, čím na ňu ateliér Between svojím vlastným invenčným spôsobom nadväzuje. Orientácia hlavného vstupu od rieky je veľmi otázna. Vychádza síce z kontextu histórie a vníma nábrežie Kysuce ako potenciál možného rozvoja, no vyžadovalo by si to jednak kultiváciu nábrežného priestoru a jeho rozšírenie. Navrhovaný vstup nie je na hlavnom ťahu, jeho atraktivita je podmienená oživením ulice. Presklená prístavba knižnice formou kubusu a jej samotné interiérové riešenie ako fluidného priestoru je pre výšku regálov značne nepraktické a v rozpore s BOZP. Knižnica nie je tak dôležitou súčasťou múzea, porota pripúšťa aj iné funkčné využitie. Pri vložení kubusu dochádza aj ku kolízii so susedným objektom. Rekultivácia priestoru a jeho očistenie na esenciálny základ spolu s radikálnymi stavebnými úpravami sú veľmi investične a staticky náročné zásahy. Búranie nosných konštrukcií predstavuje zložitý stavebný zásah do stredových nosných stien. Možnosť koncentrácie reakcií do bodov v pôdoryse objektu je vzhľadom na nemožnosť posúdenia základových konštrukcií ťažko overiteľná. V porovnaní s ostatnými návrhmi architekti neuvažovali nad riešením mezanínu v podstreší. V návrhu chýba náznak sprístupnenia výťahu v I. PP vzhľadom na zásobovanie.
Porota odporúča v prípade umiestnenia výťahu zvážiť jeho premiestnenie do vnútra objektu a predĺženie až do 3.NP, čo pôvodne nebolo podmienkou. Toto odporúčanie naznačuje snahu o ešte lepšie začlenenie a funkčnosť výťahu v rámci celkovej dispozície.
História Košúty Diškurovanie
Širší kontext rozvoja regiónu
Informácie o súťaži na obnovu Múzea Čadca zapadajú do širšieho kontextu rozvoja regiónu Kysúc a celého Žilinského samosprávneho kraja. Rok 2025 priniesol do Kysuckého Nového Mesta sériu rozhodujúcich krokov, ktoré významne ovplyvnia kvalitu života obyvateľov na najbližšie desaťročia. Mesto sa pustilo do modernizácie dlhodobo zanedbaných objektov, získalo výrazné externé financie a podporilo aj rozvoj komunít, školstva a kultúry. Projekty, o ktorých sa roky len hovorilo, sa tento rok konečne pohli dopredu - a v mnohých prípadoch sa už naplno realizujú.
Jedným z najväčších míľnikov roka bolo získanie právoplatného stavebného povolenia na výstavbu novej plavárne. Mesto potvrdilo, že rozsiahle stavebné práce už prebiehajú a plaváreň by mala byť dokončená do konca roka 2026. Kysucké Nové Mesto získalo 880-tisíc eur z programu Slovensko na komplexnú modernizáciu Kina Kysuca. Realizované budú najmä zateplenie fasády a strechy, výmena okien a dverí, modernizácia vykurovania, chladenia a ohrevu vody, nové energeticky úsporné osvetlenie, inštalácia fotovoltiky a tepelného čerpadla či debarierizačné opatrenia pre lepšiu dostupnosť.
Po požiari v roku 2023, ktorý výrazne poškodil budovu Kultúrneho domu v Budatínskej Lehote, sa mesto spolu s miestnymi obyvateľmi rozhodlo pre jasnú víziu: objekt sa má „vrátiť Lehoťanom“ v podobe komunitného centra. Stavba je už odovzdaná zhotoviteľovi a práce prebiehajú. Hotová by mala byť na jeseň budúceho roka. Mestu sa podarilo získať 380-tisíc eur na projekt debarierizácie ZŠ Clementisova, ktorý zahŕňa aj atraktívny bonus - nové klzisko. To bude v prevádzke počas celej zimy a otvorené už v priebehu tejto sezóny.
Ďalšou významnou investíciou roku 2025 je rekonštrukcia Materskej školy 9. mája, financovaná z Plánu obnovy vo výške viac ako 817-tisíc eur. Podmienkou projektu je ukončenie prác do apríla 2026, čo prináša časový tlak, no zároveň garantuje rýchle zlepšenie podmienok pre deti. Kysucké Nové Mesto zároveň posilnilo svoju pripravenosť na mimoriadne situácie. V najfrekventovanejších lokalitách pribudli nové automatické externé defibrilátory (AED), ktoré môžu zachrániť život ešte pred príchodom záchrannej služby. Mesto ich umiestnilo tak, aby boli dostupné 24 hodín denne a použiteľné aj laikmi.
Úspešný rok nezažívali len veľké investičné projekty. Mestská knižnica pripravila sériu podujatí pre všetky generácie, mesto podporilo miestne spolky, kultúrne aktivity aj komunitné nápady. Kysucké Nové Mesto má dnes rozpracované projekty, ktoré zásadne zmenia jeho podobu. Nová plaváreň, modernizované kino, obnovený kultúrny dom, kvalitnejšie školy, bezpečnostné inovácie aj silnejúci komunitný život vytvárajú základ pre mesto, ktoré myslí na budúcnosť.
Kysucké múzeum, ako kultúrna inštitúcia, hrá v tomto rozvoji nezastupiteľnú úlohu. Obnova jeho budovy nie je len architektonickým projektom, ale investíciou do kultúrneho dedičstva a do budúcnosti regiónu. Modernizované múzeum sa stane atraktívnejším centrom pre návštevníkov, poskytne lepšie podmienky pre prácu zamestnancov a zároveň bude slúžiť ako priestor pre komunitné a vzdelávacie aktivity.
V súvislosti s kultúrnym životom v regióne Kysúc je potrebné spomenúť aj nedávnu výstavu v priestoroch renesančného kaštieľa v Radoli, kde Kysucké múzeum sprístupnilo výstavu obrazov žilinského výtvarného umelca Zola Kéryho. Výstava predstavila jeho grafiku a krajinomaľbu s tematikou slovenskej dediny a života vidieckeho ľudu. Zolo Kéry, narodený v roku 1938, sa vzdelával súkromne i v ateliéri u akademického maliara Fera Kráľa. Jeho diela, ktoré poznajú nadšenci výtvarného umenia aj v zahraničí, predstavujú vidiecky žáner v expresívnej, poetickej a imaginárnej podobe. V jeho tvorbe možno vnímať paralely s umelcami slovenskej výtvarnej moderny, ako sú Martin Benka či Ľudovít Fulla. Na výstave si návštevníci mohli pozrieť kolekciu nápaditých olejomalieb, do ktorých autor majstrovsky zakomponoval koláž. Výstava bola sprístupnená do 22. júna 2026, čo umožnilo širšej verejnosti zoznámiť sa s tvorbou tohto významného umelca.
Tieto aktivity, od komplexnej obnovy múzea až po kultúrne podujatia, podčiarkujú snahu regiónu o rozvoj v oblasti kultúry, vzdelávania a celkovej kvality života obyvateľov. Obnova Múzea Čadca je kľúčovým krokom k naplneniu tejto vízie, pričom sa kladie dôraz na zachovanie historickej hodnoty budovy a jej zároveň modernizáciu pre potreby 21. storočia.
tags: #muska #kysucke #dom #rekonstrukcia