Právny inštitút „Slovák žijúci v zahraničí“ je v súčasnosti naďalej na periférii záujmu slovenskej odbornej verejnosti, napriek tomu, že získanie takéhoto postavenia nie je len čestným gestom deklarujúcim príslušnosť k Slovákom a slovenskej komunite. Toto postavenie môže priniesť aj nie nevýznamné výhody oproti iným zahraničným osobám, predovšetkým v oblasti pobytu a podnikania na území Slovenskej republiky. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej len „úrad“) zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní výkonu štátnej politiky a podpory pre túto skupinu obyvateľov.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí: Poslanie a kompetencie
Hlavnými úlohami úradu je zabezpečenie tvorby a výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. To zahŕňa realizáciu opatrení zameraných na podporu týchto osôb a na zachovanie slovenského jazyka v komunitách v zahraničí. Úrad aktívne spolupracuje s organizáciami združujúcimi Slovákov žijúcich v zahraničí a udržiava s nimi vzájomné kontakty.
Kľúčovou kompetenciou úradu je rozhodovanie o vydaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí podľa § 7 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a tiež rozhodovanie o poskytnutí dotácie podľa § 6 tohto zákona. Tieto právomoci umožňujú úradu priamo ovplyvňovať a podporovať život a aktivity Slovákov žijúcich mimo územia Slovenskej republiky.
Konanie o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí
Postavenie Slováka žijúceho v zahraničí sa na účely uplatnenia si práv a výhod ustanovených osobitnými zákonmi preukazuje osvedčením, ktoré vydáva úrad. Toto osvedčenie je kľúčovým dokumentom preukazujúcim nárok na špecifické benefity vyplývajúce z príslušnosti k slovenskej komunite v zahraničí.
Žiadosť o vydanie osvedčenia musí byť podaná osobne na úrade alebo v zahraničí na zastupiteľskom alebo konzulárnom úrade Slovenskej republiky v štáte pobytu žiadateľa. Podanie žiadosti v mene žiadateľa na základe plnomocenstva nie je prípustné, s výnimkou žiadateľov mladších ako 14 rokov, kde žiadosť môže podať jeden z ich zákonných zástupcov aj bez ich osobnej prítomnosti.
Kto môže získať postavenie Slováka žijúceho v zahraničí?
Žiadateľ musí spĺňať nasledujúce kritériá:
- a) Štátny občan Slovenskej republiky bez trvalého pobytu na Slovensku: Osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky, ale nemá na jeho území trvalý pobyt.
- b) Cudzí štátny príslušník s uchovaným národným povedomím: Osoba, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky, nemá na jeho území trvalý pobyt, ale aktívne si uchováva národné povedomie a je možné preukázať, že žiadateľ alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť.
Okrem národnostnej príslušnosti musí žiadateľ preukázať aj svoju bezúhonnosť. Tá sa dokladuje výpisom z registra trestov Slovenskej republiky a obdobným potvrdením od príslušných orgánov štátu, ktorého je žiadateľ občanom alebo v ktorom má pobyt. Tieto doklady nesmú byť staršie ako šesť mesiacov.
Preukazovanie národného povedomia:
Národné povedomie sa preukazuje vyhlásením žiadateľa o výsledkoch jeho verejnej činnosti, ktoré svedčia o jeho národnom povedomí. Alternatívou je písomné svedectvo krajanskej organizácie pôsobiacej v mieste jeho pobytu, alebo v prípade jej absencie, písomné svedectvo minimálne dvoch Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí majú pobyt v tom istom štáte ako žiadateľ. Krajský súd v Bratislave v jednom zo svojich rozsudkov zdôraznil, že národným povedomím sa rozumie aktívne hlásenie sa k slovenskému národu a k hodnotám, ktoré reprezentujú slovenský jazyk, kultúrne dedičstvo a tradície.
Je dôležité poznamenať, že zo zákona nevyplýva povinnosť žiadateľa preukázať znalosť a ovládanie slovenského jazyka.
Preukazovanie slovenskej národnosti:
Slovenská národnosť sa preukazuje úradným dokladom, ako je rodný list, krstný list, výpis z matriky, osvedčenie o štátnom občianstve alebo osvedčenie o trvalom pobyte, ak obsahuje zápis o národnosti. Rozhodovacia prax úradu v minulosti pripúšťala aj preukázanie slovenskej národnosti predkov na základe potvrdení z archívov.
V súvislosti s preukazovaním národnosti predkov však existujú aj kontroverzie. Úrad napríklad neprijal úmrtný list ako dostatočný doklad, argumentujúc tým, že zosnulá osoba už nemohla prejaviť svoju vôľu v otázke národnosti. Krajský súd v Bratislave však tento záver odmietol a uviedol, že zápis o slovenskej národnosti v doklade vystavenom po smrti predka môže byť relevantný, ak vychádza z predpokladov celoživotného slovenského národného povedomia zomrelého a bol vykonaný osobou, ktorá ho dostatočne poznala.
Práva držiteľa osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí
Držitelia osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí môžu využívať viaceré práva a výhody v rôznych životných oblastiach:
- Prechodný pobyt: Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s osvedčením Slováka žijúceho v zahraničí sa udelí prechodný pobyt na päť rokov. Počas tohto obdobia môže takáto osoba podnikať na území Slovenskej republiky.
- Udelenie štátneho občianstva: Žiadateľovi s osvedčením Slováka žijúceho v zahraničí možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky aj bez splnenia podmienky osemročného nepretržitého pobytu, ak spĺňa podmienku minimálne trojročného nepretržitého pobytu pred podaním žiadosti.
- Zamestnanie: Zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením Slováka žijúceho v zahraničí bez potreby potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo zamestnania.
- Sociálne služby: Slovák žijúci v zahraničí, ktorý sa zdržiava na Slovensku nepretržite aspoň 180 dní v kalendárnom roku, má nárok na prijímanie sociálnej služby za rovnakých podmienok ako občania Slovenskej republiky.
- Výchova a vzdelávanie: Deťom Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ako aj ubytovanie a stravovanie v školách za rovnakých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.
Rastúci záujem o osvedčenie a realita bývania
Počet žiadostí o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí v posledných rokoch výrazne narástol. Zatiaľ čo v roku 2014 bolo podaných 941 žiadostí, v roku 2015 ich počet stúpol až na 2653. Tento trend naznačuje zvýšený záujem o formálne uznanie príslušnosti k slovenskej komunite v zahraničí a s tým spojené benefity.
Konanie úradu o vydanie osvedčenia končí rozhodnutím o jeho vydaní, zamietnutí alebo zastavení konania. Zaujímavosťou je, že len malé percento žiadateľov využíva možnosť preskúmania rozhodnutia alebo podáva opravný prostriedok. Dôvodom môže byť nízke právne povedomie žiadateľov, ako aj možnosť opätovne podať žiadosť a odstrániť prípadné nedostatky.
Dostupnosť bývania na Slovensku: Druhá najhoršia v EÚ?
Napriek tomu, že hlavnou témou tohto článku je postavenie Slovákov žijúcich v zahraničí, je dôležité dotknúť sa aj aktuálnej problematiky nedostupnosti bývania na Slovensku, ktorá sa dotýka mnohých občanov, vrátane tých, ktorí by sa radi vrátili alebo investovali na Slovensku.
Podľa viacerých analýz patrí Slovensko medzi krajiny s najnižšou dostupnosťou bývania v Európskej únii. Pomer ceny nehnuteľnosti k priemernému ročnému príjmu v niektorých regiónoch, najmä v Bratislave, presahuje úroveň 12:1. V porovnaní so západnými krajinami si Slováci musia na kúpu nehnuteľnosti odkladať podstatne dlhšie.
Faktory ovplyvňujúce dostupnosť bývania:
- Pomalá výstavba nových bytov: Nedostatočná výstavba, najmä v mestách, je spôsobená dlhými povoľovacími procesmi, komplikovanou legislatívou a nedostatkom pozemkov.
- Nízke platy v porovnaní s cenami: Rýchly rast cien nehnuteľností nebol sprevádzaný adekvátnym rastom platov, čo zvyšuje nároky na príjmy domácností.
- Slabý nájomný trh: Na rozdiel od krajín ako Nemecko či Rakúsko, kde je nájomné bývanie bežnou a dostupnou alternatívou, na Slovensku pretrváva silný záujem o vlastníctvo nehnuteľnosti. Nájomný trh je rozdrobený a často finančne menej výhodný.
- Záujem investorov: Zvýšený dopyt zo strany domácich aj zahraničných investorov zvyšuje ceny nehnuteľností, čím znevýhodňuje bežných kupujúcich.
Ako sa to prejavuje v praxi?
Pre mladé a začínajúce rodiny sa stáva kúpa vlastnej nehnuteľnosti čoraz náročnejšou úlohou. Mnohí sú nútení čakať na nižšie úrokové sadzby a výhodnejšie podmienky bánk, čo však nemusí byť vždy efektívne. Aj keď je kúpa nehnuteľnosti často vnímaná ako investícia, súčasné trhové podmienky vytvárajú pre mnohých prekážky. Banky sprísňujú podmienky poskytovania hypotekárnych úverov, čo vyžaduje od žiadateľov veľmi slušný príjem.
Čo na to odborníci?
Realitní experti zdôrazňujú, že súčasná situácia si vyžaduje zodpovedný prístup a plánovanie. Odporúčajú vnímať kúpu nehnuteľnosti aj ako budúcu investíciu, pričom dôležitý je rozumný výber lokality a zohľadnenie budúcej likvidity. Menej drahé a cenovo dostupnejšie nehnuteľnosti môžu v budúcnosti otvárať dvere k väčším investíciám.
Očakáva sa, že hodnota peňazí bude naďalej klesať, čo môže vytvárať ilúziu rastúcich cien nehnuteľností. Otázkou však zostáva, do akej miery ide o rast cien a do akej miery o stratu hodnoty peňazí. Riešenia ako podpora štátu, nájomné bývanie a výstavba nájomných bytov by mohli pomôcť regulovať dostupnosť bývania, avšak ich efektívnosť na Slovensku často zaostáva.
V konečnom dôsledku, dostupnosť bývania je komplexný problém, ktorý si vyžaduje systémové riešenia. Zrýchlenie výstavby, podpora dostupného nájomného bývania a zjednodušenie povoľovacích procesov sú kľúčové kroky, ktoré by mohli zlepšiť situáciu pre budúcich majiteľov nehnuteľností na Slovensku.
tags: #musia #byt #odporucany