Spotrebitelia sa na pultoch obchodov stretávajú s obrovskou ponukou potravín. Zistiť ich presný pôvod však nie je vždy jednoduché, ako ukázal aj nedávny škandál s poľskou priemyselnou soľou. Na balíčkoch soli, ale aj na mnohých iných produktoch, sa často objavuje iba strohý odkaz: vyrobené v EÚ alebo pre konkrétny obchodný reťazec. Toto označenie však nemusí byť vždy dostatočné pre plnú informovanosť spotrebiteľa.
Európske potravinové právo a jeho limity
Európska únia určuje potravinovú legislatívu, ktorá má zabezpečiť bezpečnosť potravín na celom trhu. Všeobecné potravinové právo EÚ na prvom mieste požaduje vysledovateľnosť pôvodu výrobku. Krok za krokom je možné dopátrať sa k pôvodu produktu, hoci, ako ukázal príklad s poľskou soľou, tento proces môže byť zložitejší, než sa na prvý pohľad zdá. Je však otázkou, či súčasné pravidlá plne obhajujú záujmy spotrebiteľov, alebo skôr obchodníkov.
Niet roka, aby Európu nezasiahol nejaký potravinový škandál. Veľké kauzy ako BSE - choroba šialených kráv, dioxíny či E. coli, ktoré zasiahli kontinent v poslednom desaťročí, mali svoj pôvod v iných členských štátoch Európskej únie. Na Slovensku si škandál takýchto rozmerov nepamätáme. Z potravín nikto nezomrel, nemali sme ani žiadne hromadné ohrozenie zdravia, čo svedčí o určitej efektívnosti úradnej kontroly na Slovensku. Potraviny sú na pohľad jednoduchým výrobkom, ale aj obyčajná mrkva či mlieko odzrkadľujú starostlivosť o pôdu či zvieratá. Hoci sa zdôrazňuje vysledovanie pôvodu výrobku, spotrebiteľ to vždy nevie.
Napriek tomu, že legislatíva v otázke prídavných látok, kontaminantov je zharmonizovaná, a ak všetci vyrábajú podľa tohto práva rovnako, nemal by byť medzi výrobkami rozdiel, v praxi to tak nefunguje. Problém spočíva v tom, že v colnom sadzobníku nenájdete kód pre Európsku úniu ako takú, keďže ju tvorí 27 členských štátov. Preto, keď je v legislatíve EÚ napísané krajina či miesto pôvodu, Európska únia nie je zaň považovaná. Je nesprávne uvádzať na obale len označenie "Vyrobené v EÚ".
Označovanie pôvodu mäsa a jeho komplexnosť
Povinnosť označovať krajinu pôvodu mäsa prišla ako dôsledok ochorenia BSE, ktoré napáchalo obrovské škody v Európe a znížilo spotrebu hovädzieho mäsa. Avšak, nie vždy je jednoduché určiť skutočný pôvod mäsových výrobkov. Na Slovensku sa už predávali poľské vajcia, ktoré boli v skutočnosti nemecké, rovnako sa do slovenských obalov prebaľovali zahraničné kurčatá.
Pri bravčovom mäse je otázka pôvodu ešte zložitejšia. Je dôležitejšie, z akého chovu prasa pochádza a čím bolo kŕmené, alebo miesto jeho zabitia a spracovania a aké hygienické postupy boli dodržané? Odstavčatá sa mohli narodiť v Holandsku, odkiaľ ich kúpili slovenskí chovatelia. Ošípané vykŕmili na Slovensku, ale zabili ich v Maďarsku. Tam z nich urobili salámu, v ktorej zmiešali rôzne druhy mäsa. Aká bude potom krajina pôvodu tejto salámy? Napriek tejto komplexnosti majú spotrebitelia právo vedieť, čo konzumujú.
Čítaj etikety na potravinách ako profesionál!
Med a jeho označovanie: Prípadová štúdia alibizmu?
Na obaloch medu sa neraz objavuje označenie: vyrobené z medov z krajín EÚ a tretích krajín. Otázkou zostáva, ako mohli v EÚ pripustiť takýto alibizmus pri produkte, ktorý obsahuje peľové zrná, potenciálne vyvolávajúce alergie. Podľa legislatívy EÚ je takéto označenie medu v poriadku. Pre med stále platí špeciálna medová smernica, hoci Slovensko má k nej výhrady. Táto situácia poukazuje na nedostatky v legislatíve, ktoré umožňujú menej transparentné označovanie produktov.
Privátne značky a zodpovednosť obchodných reťazcov
V súčasnosti sa veľké množstvo potravín vyrába pod privátnymi značkami obchodných reťazcov, pričom spotrebiteľ často netuší, kto tieto výrobky reálne vyrobil. Výrobcovia produkujú a obchod predáva len to, čo ľudia kupujú. Ak by ľudia nekupovali výrobky neznámeho pôvodu, výrobcovia by boli nútení uvádzať svoj pôvod. Keď si spotrebitelia kúpia produkt, ktorý nespĺňa ich požiadavky, sťažujú sa v obchode alebo na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe.
Obchodné reťazce, ktoré predávajú produkty pod vlastnými značkami, nesú zodpovednosť za ich kvalitu a bezpečnosť. Obchodný reťazec by mal byť schopný poskytnúť odpovede na otázky týkajúce sa privátnych značiek a garantovať ich deklarovanú kvalitu. Niektoré reťazce dokonca delia svoje produkty do viacerých úrovní kvality, často odlíšených farebne, čo je prax bežná aj v iných krajinách.
Bezpečnosť potravín v EÚ a slovenské štandardy
Brusel primárne požaduje, aby potraviny boli predovšetkým zdraviu neškodné. Je však pravdou, že celý rad európskych štandardov je v niektorých aspektoch mäkší ako tie, ktoré požaduje slovenský Potravinový kódex. Napriek tomu sa neustále vykonávajú monitoringy a kontroly, napríklad príjmu prídavných látok ako konzervačných látok, farbív či sladidiel v ľudskom organizme. Tieto hodnoty sa prehodnocujú na európskej úrovni, pričom sa robia analýzy rizika a stanovujú nové limity. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) neustále sleduje a prehodnocuje problematiku prídavných látok. Nedávno sa prehodnotili všetky farbivá a mnohé boli vylúčené z používania, napríklad po zistení ich možnej súvislosti so vznikom ochorení.
Najčastejšie porušenia pravidiel a kvalita domácich produktov
Pri pravidelných kontrolách potravinárskych a obchodných prevádzok sa najčastejšie stretávame s porušením pravidiel, ktoré spočíva v snahe predávať potraviny po dátume spotreby alebo po dátume minimálnej trvanlivosti. Tento predaj je zákonmi zakázaný, no napriek tomu sa opakuje. Argumenty predajcov na predaj týchto produktov po uplynutí dátumov neuznávame. Obchodníci majú možnosť predávať potraviny lacnejšie deň pred uplynutím dátumu spotreby, čo by malo byť cieľom akcií, avšak táto prax nie je vždy efektívna.
V potravinárstve je najviac nedostatkov v oblasti hygieny výroby. V porovnaní výsledkov kontrol domácich potravín, výrobkov z iných štátov EÚ a tretích krajín, vyplýva, že domáce produkty sú z hľadiska kvality a bezpečnosti najlepšie. Slovenskí výrobcovia komunikujú priamo so štátnym potravinovým dozorom a prijímajú opatrenia na odstránenie nedostatkov. Najmenej problémov je vo výrobe, baliarňach a distribúcii. Viac nedostatkov sa vyskytuje v obchode, čo však súvisí aj s koncentráciou širokého sortimentu potravinových výrobkov. Najviac problémov sa spája s výrobkami z tretích krajín, preto sú tieto produkty pred uvoľnením do voľného obehu kontrolované ešte pred vstupom na pulty.
Označovanie chleba a pečiva: Transparentnosť pre spotrebiteľa
Podľa najnovších pravidiel budú musieť obchodníci na pultoch oddeľovať chlieb a pečivo upečené z mrazených polotovarov od tých, ktoré boli pripravené od miesenia cesta až po pečenie. Zjednodušene ide o oddelenie dopečených výrobkov od čerstvých. Po upečení sú však oba druhy na nerozoznanie. Cieľom je informovať spotrebiteľa o tom, že nie je chlieb ako chlieb a pekáreň ako pekáreň.
Obchody často lákajú zákazníkov vôňou čerstvo upečeného chleba. Pravdou však je, že v mnohých prípadoch ide len o dopekanie mrazených polotovarov. Aby cesto vydržalo zmrazenie a neroztrhali sa bunky, musia sa doň pridať špeciálne prípravky. Tieto prípravky tiež zabezpečujú lákavú vôňu a chuť, a predlžujú trvanlivosť. Mrazené polotovary sa na Slovensko neraz prepravujú až z Veľkej Británie, Holandska či Belgicka. Je povinnosťou Úradu verejného zdravotníctva pravidelne sledovať obsah prídavných látok a zabezpečiť, aby neohrozoval zdravie spotrebiteľa. Preto je dôležité, aby ľudia vedeli, aký chlieb konzumujú, a preto ho treba jasne oddeľovať.
Náhradky v mäsových výrobkoch a deformácia kvality
Podľa Českého zväzu spracovateľov mäsa až jedna pätina mäsových výrobkov obsahuje hydinový separát - lacné, málo kvalitné, prefiltrované a rozomleté mäso s kosťami. V praxi sa najčastejšie používa práve lacný hydinový separát. Ak spotrebitelia v lacných párkoch či salámach narazia na kostičky, znamená to, že vo výrobku je použitý separát. Do potravín sa čoraz viac dostávajú náhradky, či už ide o separát, rastlinné tuky v syroch, nátierkach, alebo miešanie masla s inými tukmi.
Obchodníci často argumentujú sloganmi ako „Sme najlacnejší v meste“. Keď sa do vianočky pridá margarín namiesto masla, síce bude lacnejšia, ale stratí vláčnosť, chuť a rýchlejšie vyschne. Obchod však chce oslovovať najmä cenou. Obchodníci tvrdia, že ich výrobky nie sú drahé, ale nadnárodné spoločnosti v stredoeurópskych krajinách často menia receptúry potravín, aby ich zlacnili, pričom pre svoje domovské krajiny vyrábajú podľa pôvodných. Oficiálne sa to zdôvodňuje prispôsobovaním sa zvyklostiam a miestnym chutiam, no v skutočnosti ide o zlacnenie produktu. Obchodníci sú spokojní s maržami a profitom, pričom tvrdia, že sú stále najlacnejší. V skutočnosti však deformujú kvalitu potravín.
Klamlivé výrobky a potreba rozumnej voľby spotrebiteľa
Na pulte sa nachádza mnoho tzv. klamlivých výrobkov, čo znamená, že ich označenie nezodpovedá skutočnému zloženiu. Veda a potravinárske technológie rýchlo napredujú, ale poctiví výrobcovia nenazvú výrobok so rastlinným tukom syrom. Spotrebitelia by mali byť pri nákupe obozretní, rozmýšľať a čítať etikety. Na obale produktu môže byť obrázok šťavnatých pomarančov, ale informácia na etikete prezradí, že výrobok obsahuje len pomarančovú arómu, príchuť a farbivá. Preto je dôležité nakupovať s rozumom, nepodliehať emóciám vyvolaným atraktívnym obalom či páčivým názvom.
V Bruseli sa posudzuje nové nariadenie o informáciách o potravinách pre spotrebiteľov. Potravinoví inšpektori sa niekedy menia na detektívov, pretože pribúda nepoctivých výrobcov. Podvody sa falšovaním medu pomocou enzýmov či prepasírovaním vody do filiet tresky pomocou polyfosfátov, bohužiaľ, vyskytovali a budú vyskytovať. Kompetentné autority sa preto spájajú, aby proti nim bojovali. Mnohé členské štáty začali zamestnávať kriminalistov a daňových expertov.
Spolupráca a efektívnosť kontrol
Efektivita kontrol je otázna, najmä pokiaľ ide o výrobky predávané ambulantnými predajcami. Existuje otázka, či starostovia hlásia pohyb takýchto predajcov. Dôvodom, prečo to možno nerobia, je túžba ľudí kupovať lacnejšie výrobky a starosta to „nevidí“, pretože sú to jeho voliči. Štát nemá dostatok inšpektorov, aby všetko videli, a preto sú dôležité aj oči verejnosti.
Nedávny rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sa týkal nariadenia, ktoré zakazuje používať názvy ako „steak“ alebo „klobása“ na označovanie spracovaných výrobkov obsahujúcich rastlinné proteíny bez doplňujúcich údajov ako „rastlinný/á“ alebo „sójový/á“. Súdny dvor konštatoval, že právo Únie predpokladá, že informácie poskytnuté spôsobom stanoveným nariadením č. 1169/2011 dostatočne chránia spotrebiteľov, aj v prípade úplného nahradenia jednej zložky. Členský štát môže prijať názov podľa právnych predpisov, ktorý je spojením konkrétneho výrazu s určitou potravinou. Opatrenie obmedzujúce sa na zákaz používania určitých výrazov však nie je rovnocenné opatreniu, podľa ktorého musia potraviny spĺňať určité podmienky, aby mohli byť označované príslušnými výrazmi. Výslovná harmonizácia právom Únie bráni členskému štátu prijať vnútroštátne opatrenie, ktoré by určovalo podiel rastlinných bielkovín, do dosiahnutia ktorého by bolo povolené používanie iných názvov ako tých, ktoré pochádzajú z mäsiarskeho a údenárskeho priemyslu.
Legislatívne rámce a zodpovednosť za označovanie
Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom upravujú pravidlá označovania potravín. Kontroly označovania potravinových výrobkov vykonávajú príslušné orgány a rozdiely v označení či ich nesprávne uvedenie (napr. nutričné hodnoty, prídavné látky) sa často vyskytujú v obchodnej sieti, najmä na tzv. prevádzkach s nízkym hygienickým štandardom alebo z dôvodu neznámosti legislatívnych požiadaviek. Podnikateľom za takéto nedostatky hrozí pokuta.
V oblasti kozmetických výrobkov (KV) sú požiadavky na označenie uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 1223/2009. Na Slovensku sa kontroluje aj označovanie KV z tretích krajín. Nesprávne označenie KV môže viesť k pokute od 100 do 2000 eur.
Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa upravuje povinnosť prikladania návodu na použitie k spotrebnému tovaru, najmä k elektronike. Nesprávne použitie, montáž či údržba môžu viesť k poškodeniu výrobku. Obchodná inšpekcia sa zameriava na spotrebný tovar v súvislosti s návodmi na použitie. Predajcovi alebo predávajúcemu hrozí pokuta až do výšky 66 400 eur za porušenie týchto povinností.
Výrobca, splnomocnený zástupca a dovozca sú pri uvedení výrobku na trh povinní zabezpečiť jeho označenie relevantnými údajmi, ktoré umožnia identifikáciu výrobku a zhodnotenie rizík spojených s jeho používaním. Distribútor nesmie sprístupňovať na trhu výrobky, ktoré nie sú bezpečné alebo riadne označené. Pri predaji použitého výrobku alebo výrobku s vadou je obchodník povinný takýto výrobok predávať oddelene alebo ho osobitne označiť.