Referendum predstavuje kľúčovú formu priamej demokracie, prostredníctvom ktorej môžu občania priamo vyjadriť svoju vôľu v politických otázkach. Na Slovensku sa uskutočnilo už niekoľko referend, no len jedno z nich, v roku 2003 o vstupe do Európskej únie, bolo úspešné a jeho výsledky boli záväzné. Posledné referendum, vyhlásené prezidentkou Zuzanou Čaputovou na 21. januára 2023, sa týkalo zmeny ústavy v oblasti dĺžky volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).
Vyhlasovanie a priebeh referenda
Prezidentka Zuzana Čaputová vyhlásila referendum na 21. januára 2023. Volebné miestnosti boli otvorené od 7:00 do 22:00. Hlasovať mohli všetci oprávnení voliči, ktorí najneskôr v deň referenda dovŕšili plnoletosť. Každý plnoletý občan Slovenska sa mohol zúčastniť referenda, a to aj mimo obce svojho trvalého bydliska. Na hlasovanie v inom volebnom okrsku postačil hlasovací preukaz, ktorý bolo možné získať na mestskom úrade v mieste trvalého pobytu.
Volebné obdobie sa v Slovenskej republike v minulosti predlžovalo alebo skracovalo rôznymi spôsobmi, často v súvislosti s politickými situáciami. Otázka, ktorá stála pred občanmi v januárovom referende, sa týkala možnosti zmeniť ústavu tak, aby bolo možné predčasné skončenie volebného obdobia NR SR prostredníctvom referenda alebo uznesenia NR SR.
Presné znenie referendovej otázky, na ktorú občania odpovedali "áno" alebo "nie", bolo nasledovné: "Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky tak, že: v Čl. 73 ods. 1 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: 'ak v súlade s touto ústavou nedôjde k predčasnému skončeniu volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.'; v Čl. 81a sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie: 'b) predčasným skončením volebného obdobia,'; Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená c) až g); v Čl. 82 ods. 5 sa za slová 'volebného obdobia' vkladá čiarka a slová 'predčasným skončením volebného obdobia'; v Čl. 84 ods. 3 sa za slová 's medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4' vkladá čiarka a tieto slová: 'na prijatie uznesenia o predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. n)'; v Čl. 86 sa dopĺňa písmeno n), ktoré znie: 'n) uznášať sa na predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon.'; v Čl. 93 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: 'vrátane predčasného skončenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.'; Čl. 98 odsek 2 znie: 'Návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavný zákon.'?"
Právnik Bujňák: Referendum o skrátení volebného obdobia poslancov parlamentu by bolo protiústavné
Proces hlasovania a platnosť referenda
Počas referenda dostal volič jeden hlasovací lístok s referendovou otázkou. Bolo potrebné zakrúžkovať iba jednu z dvoch možností - "áno" alebo "nie". Zakrúžkovanie oboch možností alebo žiadnej z nich viedlo k neplatnosti hlasovacieho lístka. Na identifikáciu vo volebnej miestnosti bol vyžadovaný občiansky preukaz. Po vyplnení lístka ho volič vložil do obálky a následne do volebnej schránky. V prípade chyby pri úprave hlasovacieho lístka si volič mohol vyžiadať nový od okrskovej volebnej komisie. Nesprávne upravený lístok bolo potrebné odložiť do špeciálnej schránky na nepoužité alebo nesprávne upravené lístky. Neodloženie takéhoto lístka mohlo viesť k pokute vo výške 33 eur.
Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak je rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
Neplatnosť referenda a výsledky
Podľa neoficiálnych výsledkov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR, bolo deviate referendum v histórii samostatnej Slovenskej republiky neplatné. Po sčítaní takmer 97 percent okrskov bola účasť na referende iba 27,25 percenta občanov oprávnených hlasovať. Celkovo prišlo k urnám 1 193 198 voličov. Na platnosť referenda bola pritom potrebná účasť presahujúca 50 percent oprávnených voličov.
Napriek neplatnosti referenda sa k otázke vyjadrilo kladne 97,51 percenta zúčastnených voličov, zatiaľ čo záporne odpovedalo 1,54 percenta. Najvyššia účasť bola zaznamenaná v Trenčianskom kraji (vyše 36 percent), zatiaľ čo najnižšia účasť bola v Bratislavskom kraji (niečo cez 21 percent). Hlasovanie poštou zo zahraničia využilo 760 občanov.
Oficiálne výsledky referenda mala vyhlásiť štátna volebná komisia.
Iniciačné pozadie a ústavné aspekty
Referendum iniciovala strana SMER-SD spolu s ďalšími opozičnými stranami. Predsedom petičného výboru referenda bol Igor Melicher. Organizátori odovzdali 406 039 podpisov, z ktorých po prepočte platnosti bolo 381 960.
Je dôležité poznamenať, že Ústavný súd rozhodol 26. októbra 2022, že referendum môže obsahovať len druhú z pôvodne navrhovaných petičných otázok. Pôvodná petícia sa týkala dvoch otázok, pričom prvá sa týkala možnosti predčasného skončenia volebného obdobia referendom alebo uznesením NR SR, a druhá sa týkala zmeny ústavy týkajúcej sa ochrany rodiny. Ústavný súd uzavrel, že predmet referenda v pôvodnej podobe je v rozpore s princípom generality práva a princípom deľby moci, a teda je v rozpore s ústavou.
Prezidentská kancelária prijala petíciu za referendum 24. novembra 2022. Po vyhlásení referenda prezidentka Zuzana Čaputová zdôraznila, že nemohla vypísať dve referendá súčasne, pretože bola viazaná petíciou v podobe, v akej jej bola doručená.
Referendum ako nástroj priamej demokracie
Ústava Slovenskej republiky v piatej hlave upravuje otázky týkajúce sa Národnej rady SR a inštitútu referenda. Článok 2 ods. 1 Ústavy SR uvádza: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov (poslanci Národnej rady) alebo priamo (referendum)." Občania sú teda základom štátnej moci a majú právo podieľať sa na správe verejných vecí priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov.
Najvýznamnejším prostriedkom priameho výkonu štátnej moci je práve referendum. Rozhodnutie občanov prijaté v referende by preto nemalo byť chápané len ako odporúčanie pre poslancov, ale ako priamy výkon zákonodarnej moci. Ústava v článku 98 ods. 1 stanovuje: „Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda." Odsek 2 ďalej uvádza: „Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky ako zákon."
Článok 99 ods. 1 Ústavy SR síce umožňuje Národnej rade Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť výsledok referenda svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti, avšak aj tento proces naznačuje váhu a záväznosť výsledkov referenda. Ústavný súd sa v jednom zo svojich rozhodnutí vyjadril, že „Referendum je ústavnoprávny inštitút, ktorého účelom je zabezpečiť občanom štátu, aby bezprostredne spolupôsobili pri tvorbe štátnej vôle. Občania v referende uplatňujú toto svoje oprávnenie hlasovaním, ktoré má právne účinky." Toto potvrzuje, že hlasovanie v referende má právne účinky a nie je len nezáväzným vyjadrením názoru.
Napriek tomu, že poslanci nie sú viazaní príkazmi (tzv. imperatívny mandát), v prípade referenda ide o priamy výkon štátnej moci občanmi, ktorí sa rozhodli konať bez zastúpenia.
Finančné aspekty referenda
Usporiadanie referenda predstavuje pre štát značnú finančnú záťaž. Napríklad, referendum o ochrane rodiny, ktoré sa malo konať v budúcnosti, malo stáť štát približne 6,3 milióna eur. Ministerstvo vnútra a Štatistický úrad SR mali na toto podujatie vyčleniť značné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s tlačou a distribúciou hlasovacích lístkov, odmenami pre členov komisií, cestovnými náhradami a zabezpečením verejného poriadku. Vláda vyčlenila na januárové referendum vyše desať miliónov eur. Tieto náklady poukazujú na dôležitosť zodpovedného prístupu k iniciovaniu a organizovaniu referend.