Chov exotických vtákov prináša chovateľom radosť a možnosť pozorovať fascinujúci svet pernatých spoločníkov. Medzi obľúbené druhy patria korely a rozely, ktoré sú známe svojou nenáročnosťou a zaujímavým správaním. Často sa preto chovatelia rozhodnú pre ich spoločný chov vo voliérach, aby podporili prirodzené sociálne správanie vtákov a zároveň optimalizovali priestor. Táto ambícia však prináša aj výzvy, najmä pokiaľ ide o potenciálnu agresivitu a konkurenciu medzi jednotlivými druhmi.
Korela chocholatá: Veselý spoločník s dlhou tradíciou
Korela chocholatá (Nymphicus hollandicus) je austrálsky papagáj, ktorý sa v Európe teší obľube už od minulého storočia. Svojou veľkosťou okolo 30 cm a priemernou dĺžkou života 18 rokov patrí medzi dlhoveké vtáky, čo z nej robí ideálneho spoločníka na dlhé roky. Jej pôvodné sfarbenie je sivé so žltými a oranžovými škvrnami na hlave a krídlach. Vďaka šľachteniu existuje dnes už množstvo farebných mutácií.
Korely sú známe svojou pokojnou a veselou povahou, čo ich robí vhodnými aj pre začiatočníkov. Dokážu sa naučiť niekoľko slov či melódií, čím spríjemňujú život svojim majiteľom. Ich krotkosť a nenáročnosť sú nespornými výhodami. Korely nie sú agresívne voči cudziemu prostrediu ani ľuďom, čo je dôležitý faktor pri zvažovaní ich spoločného chovu. V byte je možné korely chovať jednotlivo v klietke, ktorá by mala mať ideálne rozmery aspoň 80 cm (výška) x 70 cm (šírka) x 100 cm (dĺžka). Dôležité je umiestniť bidielka tak, aby si papagáje nepoškodili svoj charakteristický chocholík. Pri chove viacerých jedincov vo vonkajšej voliére je potrebné zabezpečiť aj úkryt, napríklad búdku s primeraným kruhovým otvorom a bidielkom.
Rozpoznávanie pohlavia u korely:U prírodne sfarbených korell je pohlavie pomerne ľahko rozlíšiteľné. Samček má sýtejšiu žltooranžovú tvárovú časť a výrazné oranžové líčka. Na krídlach má nápadné biele pruhy. Samička má matnejšiu tvárovú časť a na spodnej strane chvosta sa nachádza priečne pruhovanie. U vyšľachtených mutácií môže byť rozlíšenie pohlavia zložitejšie. Typickým znakom pre samčekov je aj ich schopnosť vypiskovať rôzne melódie.
Potrava pre korely:Základom potravy pre korely je zmes zrnín, ktorá by mala obsahovať proso, ovos, slnečnicu a lesknicu. Ako doplnok je vhodné podávať zelené krmivo ako hviezdica a listy púpavy, kúsky ovocia (najmä jablká) a zeleniny (mrkva s vňaťou, špenát, šalát). Nedávajte im tropické ovocie ako pomaranč či citrón. Veľmi prospešné sú aj čerstvé vetvy ovocných stromov na obhrýzanie. Pre správne trávenie je dôležitý aj grit a sépiová kosť.
Starajme sa | Vtáky: Starostlivosť o papagájov
Rosela pestrá: Dynamický obyvateľ austrálskych lesov
Rosela pestrá (Platycercus eximius) je ďalším druhom austrálskeho papagája, ktorý si získal popularitu u chovateľov. Je známa svojím atraktívnym sfarbením, ktoré sa môže líšiť v závislosti od mutácie, no typické sú červené, žlté, zelené a modré perá. V prírode obývajú skôr otvorené lesy a krovinaté oblasti.
Potenciálna agresivita rozel:Je dôležité poznamenať, že rozely, najmä v období hniezdenia, môžu preukazovať vyššiu mieru agresivity v porovnaní s korelami. Niektorí chovatelia ich preto odporúčajú chovať samostatne, aby sa predišlo konfliktom s inými druhmi papagájov. Existujú však aj skúsenosti s úspešným spoločným chovom, kde rozely spolu s inými druhmi prosperujú bez viditeľných problémov. Kľúčom k úspechu sa zdá byť najmä individuálna povaha konkrétneho páru a dostatočne veľká voliéra s množstvom úkrytov a hniezdnych možností.
Spoločný chov: Možnosti a riziká
Kombinácia korell a rozel v jednej voliére nie je nemožná, ale vyžaduje si starostlivé plánovanie a sledovanie správania vtákov. Niektorí chovatelia hlásia pozitívne skúsenosti, kde korely a rozely žijú v harmónii, dokonca aj s andulkami a neofémami. Títo chovatelia uvádzajú, že ich andulky sú "oprsklé" a neboja sa navštíviť ani budky rozel, kde rozely úspešne odchovávajú mladé. Dokonca aj menšie druhy, ako neofémy, môžu byť dostatočne asertívne na to, aby odohnali väčšie vtáky od krmítka.
Na druhej strane, existujú aj varovania pred spoločným chovom. Argumentuje sa, že menší jedinec nie je vždy slabší a agresívnejší druh, akým môžu byť rozely, môže spôsobiť problémy. Obavy sa týkajú najmä obdobia hniezdenia, kedy sa rozely stávajú teritoriálnymi a môžu útočiť na iné vtáky. Existuje riziko, že by sa v klietke našli "mŕtvolky", ak by došlo k vážnym konfliktom. Chovateľ, ktorý chová austrálske papagáje ako kráľovky, kouřáky a iné druhy spolu s neofémami, ich nemal v spoločných voliérach s agresívnejšími druhmi ako sú rosely. To naznačuje, že aj skúsení chovatelia preferujú segregáciu potenciálne agresívnych druhov.
Faktory ovplyvňujúce úspech spoločného chovu:
- Veľkosť voliéry: Dostatočne priestranná voliéra je kľúčová. V tomto prípade sa spomína voliéra s rozmermi 2x2,5x4 metre (všd), v ktorej žije pár rozel, pár korell, pár neofém modrohlavých a päť párov anduliek. Tento priestor môže pomôcť minimalizovať trenice.
- Individuálna povaha vtákov: Nie všetky páry rozel sú rovnako agresívne. Niektoré môžu byť pokojnejšie a tolerovať prítomnosť iných druhov. Chovateľ, ktorý chová svoje rozely spolu s inými vtákmi už 10 rokov bez problémov, to potvrdzuje.
- Počet hniezdnych búdiek: V období hniezdenia je dôležité zabezpečiť dostatok hniezdnych možností pre všetky páry, aby sa predišlo sporom o teritórium.
- Dostupnosť potravy a vody: Zabezpečenie dostatku krmítok a napájačiek na viacerých miestach vo voliére môže znížiť konkurenciu o zdroje.
- Postupné zoznamovanie: Ak je to možné, je vhodné vtáky zoznamovať postupne a pozorne sledovať ich interakcie.
Skúsenosti s inými druhmi:Okrem korell a rozel sa často chovajú aj andulky a neofémy. Niektorí chovatelia úspešne kombinujú neofémy s kráľovákmi alebo neofémy s kouřákmi. Kombinácia všetkých troch druhov (kráľovák, andulka, neoféma) v jednej voliére je menej bežná a vyžaduje si obzvlášť veľkú pozornosť.
Napriek potenciálnym rizikám, mnoho chovateľov úspešne chová korely a rozely spolu. Kľúčom je pochopiť individuálne potreby a povahu každého druhu, poskytnúť im dostatočný priestor a pozorne sledovať ich správanie. V prípade, že sa objavia známky agresie alebo stresu, je lepšie vtáky oddeliť a zvážiť samostatný chov.