Občianske združenie (OZ) je právnická osoba, ktorej primárnym účelom nie je dosahovanie zisku. Napriek tomu existujú situácie, kedy môže OZ vykonávať aj podnikateľskú činnosť, a to najmä vtedy, ak sú príjmy z tejto činnosti využívané na podporu hlavných, neziskových cieľov združenia. Táto možnosť je dôležitá pre združenia, ktorých činnosť sa rozrástla a ktorých doterajšie zdroje financovania, ako sú členské príspevky, dary a dotácie, už nestačia pokryť rastúce náklady.
Podnikateľská činnosť v občianskom združení: Kedy a ako je to možné?
Zákon umožňuje občianskym združeniam vykonávať činnosti, za ktoré účtujú odplatu, avšak s dôležitou podmienkou: táto odplatná činnosť nesmie prevládať nad ostatnými, neziskovými aktivitami združenia. Ak sa OZ rozhodne vstúpiť na pôdu podnikania, musí byť táto činnosť v prvom rade v súlade s cieľmi združenia a možnosť vykonávania takejto činnosti by mala byť explicitne zakotvená v stanovách.
Ak stanovy občianskeho združenia momentálne neobsahujú ustanovenia o možnosti vykonávania odplatnej činnosti, je nevyhnutné pristúpiť k ich zmene. O zmene stanov rozhoduje príslušný orgán združenia, ktorým môže byť napríklad valné zhromaždenie. Zvolanie valného zhromaždenia a následné schválenie úpravy stanov, ktorá by zahŕňala odplatné činnosti ako prostriedky na dosahovanie cieľa združenia, je kľúčovým krokom. Príjmy z týchto činností sa následne stávajú súčasťou hospodárenia občianskeho združenia.
Právne kroky k podnikaniu: IČO, živnostenské oprávnenie a daňová registrácia
Aby mohlo občianske združenie legálne vykonávať podnikateľskú činnosť, musí splniť niekoľko ďalších dôležitých predpokladov. Prvým je pridelenie identifikačného čísla organizácie (IČO). Toto číslo je základným identifikačným údajom každej právnickej osoby.
Druhým, často prehliadaným, ale zásadným predpokladom, je získanie živnostenského oprávnenia. Logika je jednoduchá: ak sa občianske združenie rozhodne získavať finančné zdroje prostredníctvom podnikateľských aktivít, musí spĺňať rovnaké podmienky ako iné podnikateľské subjekty. To znamená, že musí mať oprávnenie na danú činnosť. Zvyčajne pôjde o osvedčenie o živnostenskom oprávnení. V prípade organizovania školení a vykonávania niektorých typov terapií (s výnimkou špecifických, ako je fyzioterapia alebo psychoterapia, ktoré vyžadujú osobitné licencie) môže postačiť ohlásenie voľnej živnosti. Živnosť je možné ohlásiť na príslušnom klientskom centre Ministerstva vnútra SR, kde vám pracovníci poradia s výberom vhodnej živnosti. Na ohlásenie živnosti budete potrebovať potvrdenie o registrácii občianskeho združenia a prípadne potvrdenie o pridelení IČO.
Odporúča sa, aby činnosti, ktoré plánujete vykonávať odplatne a ktoré budete ohlasovať živnostenskému úradu, boli v stanovách združenia doplnené pod rovnakým označením.
Tretím a posledným predpokladom je registrácia občianskeho združenia na daňovom úrade ako platiteľa dane z príjmov. Občianske združenie, ktoré vykonáva výlučne svoju hlavnú neziskovú činnosť, nemá povinnosť registrácie na daňovom úrade. Ak však začne podnikať a získa oprávnenie na podnikanie, vzniká mu povinnosť registrovať sa u správcu dane pre daň z príjmov. Táto registrácia musí byť uskutočnená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom združenie získalo oprávnenie na podnikanie. Napríklad, ak získate živnostenské oprávnenie 10. októbra 2021, musíte sa registrovať na daňovom úrade najneskôr do 30. novembra 2021.
Sociálna podpora a výkon funkcie v občianskom združení: Dávka v nezamestnanosti
Otázka poberania sociálnej podpory, konkrétne dávky v nezamestnanosti, a súčasného výkonu funkcie v občianskom združení je komplexná a často predmetom individuálneho posúdenia. Všeobecne platí, že nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká uchádzačovi o zamestnanie po splnení zákonných podmienok, najmä dĺžky poistenia v nezamestnanosti v rozhodujúcom období.
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje počas podporného obdobia, ktoré trvá šesť mesiacov. Jej vyplácanie je striktne viazané na evidenciu uchádzača o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Pokiaľ je uchádzač v evidencii, Sociálna poisťovňa mu vypláca dávku v nezamestnanosti v priznanej výške.
Ako môže Európa poraziť dlhodobú nezamestnanosť? - reálna ekonomika
Existujú však situácie, ktoré môžu ovplyvniť nárok na dávku. Napríklad, odchod do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (s výnimkou hľadania zamestnania) alebo začatie vykonávania zárobkovej činnosti v inom členskom štáte EÚ vedie k vyradeniu z evidencie a tým k zániku nároku na dávku. Rovnako tak môže dôjsť k vyradeniu z evidencie v prípade neposkytnutia pravdivých informácií pri žiadosti o zaradenie, nesplnenia podmienok evidencie alebo neschopnosti plniť povinnosti.
V kontexte výkonu funkcie v občianskom združení, najmä ak ide o pozíciu štatutárneho orgánu, môže dôjsť k nejasnostiam. Podľa informácií z praxe, ak predseda OZ nepoberá žiadnu odmenu za svoju činnosť, môže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Avšak, ak je osoba vnímaná ako "štatutár" OZ, môže to mať vplyv na jej nárok na podporu v nezamestnanosti, pričom tieto prípady sa posudzujú individuálne. Je dôležité predložiť úradu práce doklad o tom, že štatutárny orgán OZ nepoberá žiadnu finančnú odmenu.
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti
Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti najmenej 730 dní (dva roky). Podmienka štyroch rokov platí od 1. januára 2018; do 31. decembra 2017 platila podmienka troch rokov.
Nie je rozhodujúci spôsob skončenia pracovného pomeru, ani či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý alebo určitý čas. Ak zamestnanec pracoval u viacerých zamestnávateľov súčasne, doba poistenia sa zaráta len raz, ale pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti.
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. V prípade, že sa vám výška mzdy za posledné dva roky výrazne menila, definícia a výpočet dávky môžu byť komplikované.
Povinnosti poberateľa dávky a evidencie na úrade práce
Každý, kto má nárok na sociálne dávky, ako je podpora v nezamestnanosti, sa musí pravidelne hlásiť na úrade práce. Cieľom je aktívne hľadanie zamestnania a spolupráca s úradom práce. Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená, no vyradenie nastane v prípade nájdenia zamestnania alebo nespolupráce s úradom.
Poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne všetky skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, zánik nároku na dávku a jej výplatu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť do ôsmich dní. V prípade choroby, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť a predložiť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Zánik nároku na dávku a jej prerušenie
Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Počas tohto obdobia má úrad práce pomáhať s hľadaním zamestnania, čo môže viesť k tomu, že čerpanie dávky bude kratšie ako šesť mesiacov. Za určitých podmienok môže čerstvo zamestnaný bývalý poberateľ dávky "dopoberať" časť zostávajúcich dávok. Ak poistenec požiada o písomné vyplatenie, má nárok na 50 % dávky za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak poberanie dávky trvalo najmenej tri mesiace.
Poberanie podpory v nezamestnanosti si môžete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý jej trvaním, zvyšné tri mesiace dávky vás budú čakať. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory automaticky ukončí, aj keď si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať naďalej, no už bez nároku na dávku.
Je dôležité vedieť, že dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti, sú oslobodené od dane a nezapočítavajú sa do celkových zdaniteľných príjmov pri podávaní daňového priznania.
Občianske združenie a jeho právne postavenie
Podmienky vzniku a právneho postavenia občianskych združení upravuje zákon č. 83/1990 Zb. Občania sa môžu združovať v spolkoch, spoločnostiach, zväzoch, hnutia, kluboch a iných občianskych združeniach. Členmi združenia môžu byť aj právnické osoby. Občianske združenia sú právnickými osobami. Návrh na registráciu môže podať najmenej trojica občanov, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov.
Poskytovanie údajov do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a pridelenie identifikačného čísla organizácie združeniu upravuje zákon č. 272/2015 Z.z.
Štatutárny orgán združenia je povinný do 15 dní oznámiť príslušnému registrovému úradu zriadenie organizačnej jednotky združenia, ktorá koná vo svojom mene, a zmenu údajov o nej. Taktiež je povinný oznámiť zánik organizačnej jednotky a jeho dôvod.
V prípade, že stanovy združenia neurčujú spôsob dobrovoľného rozpustenia alebo zlúčenia s iným združením, rozhoduje o ňom jeho najvyšší orgán. Na zrušenie a zánik združenia sa primerane použijú všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločností.
Ak registrový úrad zistí, že združenie vyvíja činnosť v rozpore so zákonom, bez meškania ho na to upozorní a vyzve ho, aby od takej činnosti upustilo. Za úkony podľa Položky 34 sadzobníka správnych poplatkov vyberá okresný úrad v sídle kraja príslušné správne poplatky.